Viete, čo je gamelan?

Len to prosím nečítajte gejm-lan. So sieťovým hraním počítačových hier to naozaj nemá nič spoločné. 

A aj keď to u blogerky píšucej o fantastike a popkultúre znie neobvykle... ta-dá... kultúrny barbar bol na výstave a etnickom koncerte v jednom! :-)

Gamelan je indonézske slovo a znamená čosi s kladivom. To je pochopiteľné, keďže hudobné teleso tohto mena zahŕňa prevažne plechové bicie nástroje. A keď vidíte tie ťažké vyrezávané - ako to nazvali? - metalofóny, ozdobné kladivo používané na hranie vás už príliš neprekvapí. 

Skupina hrá v sede, vpredu do oblúka kladivári, za nimi tyčkári a vzadu gongáči. Pred nimi všetkými ešte môže sedieť nejaký ten bubeník či flautista. 

Keď gamelan náhle začne, chvíľu sa cítite akoby dvesto rozprávkových trpaslíkov v chodbách Morie spustilo budovateľskú pieseň hodnú disneyovského blokbasteru. Zdanlivo chaotická kakofónia zvonenia, cvendžania a cinkania sa však po pár momentoch v ušiach zmení na prekvapujúco zaujímavú a dokonca príjemnú hudbu. Je to energické, rytmické a celý zážitok z počúvania živého gamelanu bol pre mňa zvláštnou zmesou meditatívneho relaxu a dobíjania si vnútorných bateriek.

To ma aspoň na momenty vytrhávalo z nepríjemných pocitov premrznutých a boľavých nôh. Hlavným dôvodom, prečo sme sa v piatok večer trepali do centra Bratislavy, kde sa nedá zaparkovať, a potom tri hodiny mrzli v ľadovej barabizni, boli naši dvaja kamaráti, ktorí v slovenskom Gamelane hrajú. Nie je načisto slovenský, lebo v ňom hrajú aj praví Indonézania, ale to nevadí. Deni je kladivárka na metalofóne a Eddie tyčkár na hrncový xylofón :-) Všetci boli slávnostne poobliekaní, muži mali aj brokátové čelenky a ženy ozdoby vo vlasoch.

Robili vlastne predkapelu Jane Kirschner, ktorá bola pre verejnosť hlavným lákadlom. No a tá studená barabizňa bola Stará tržnica, ktorá ešte do 11. februára hosťuje úchvatnú výstavu cestovateľa Rudolfa Švaříčka, Magické Himaláje. 

Tie sú naozaj magické a je tam toho ešte oveľa viac. Prostredníctvom úžasných fotiek (ja milujem hlavne portréty a momentky s ľuďmi), premietaných filmov a strašnej hromady fascinujúcich autentických suvenírov (medzi nimi opičie lebky aj vyrezávaná ľudská) navštívite okrem Himalájí ešte Tibet, Bhután, Indiu a Nepál v zastúpení hôr, ľudí, náboženstiev i kuriozít. Plus je v rámci veľkej výstavy niekoľko ďalších malých expozícií. Vstupné je 5 euro, ale vyplatia sa vám dvojnásobne. A nemusí tam byť ani Jana Kirschner.

Pravdupovediac, Ruda Švaříček na mňa zapôsobil viac než Jana :-) Aj keď pri náhlom natrafení na nejakú tú známu osobnosť vždy vyzerám, že netuším o koho ide, nie je to pravda. Len som hanblivá a skôr, než by som ovládla svoje fyzické reakcie, otočím sa na opätku a zbabelo zdrhnem. Myslím, že aj chudák Ruda si to všimol, a zaručene si myslel, že som úplná tupaňa, keď prídem na výstavu o Himalájach a ignorujem jej hlavnú hviezdu... No neskôr som mala šancu si ho lepšie obzrieť a poobdivovať človeka, ktorý to všetko videl a zažil. Potom som premýšľala nad tým, či a ako sa človeku odrazia skúsenosti z cestovania po absolútne odlišných krajinách na tvári i na duši. Ruda Švaříček je na prvý pohľad príjemný človek šíriaci dobré ľudské vibrácie a nenormálne charizmatický. Keď ide okolo, nedá sa naňho nedívať a neštudovať tú tvár (teda za predpokladu, že sa nepozrie aj on;-). 

Trápila ma zima, boľavé nohy aj únava, ale stálo to za to! Každému z Bratislavy aj zvyšku Slovenska, kto nevidel Magické Himaláje ani predchádzajúcu Rudovu výstavu Šangri-la, odporúčam využiť poslednú šancu. Všade na internete sa písalo, že potrvá do 31. januára, ale najčerstvejšie info vraví, že zostáva ešte 11 dní. 

Utekajte, ktovie kedy najbližšie budeme mať doma niečo takéto :-)

Súvisiace:

domovská stránka výstavy Magické himaláje

fotografie z výstavy, ktorú otváral Dalajláma

vystúpenie slovenského Gamelanu v septembri 2009

Ukáž na Facebooku