Google+ Riddick's Realm

30 októbra 2020

Finálové poviedky Ceny Fantázie 2020

O finálových poviedkach Ceny Fantázie píšem od roku 2007, odvtedy som vynechala iba jeden jediný ročník, ten minulý. Čo ma bude navždy mrzieť. Dnes je to teda trinástykrát, ak správne rátam.

A hoci tento rok mám toho "na hlave" ešte viac (kam sa hrabe práve ukončený vodičák, tehotenstvo a jedno dieťa v roku 2019 na dve deti a pandémiu dnes?!), tak som si povedala, že v rámci zachovania príčetnosti a hľadania ostrovčekov pozitívnej deviácie (ostrovčeky sa nájdu, problém je čas a priestor), sa tento rok musím aspoň pokúsiť tie poviedky prečítať a napísať článok. Tento článok :-)


Už v statuse na Facebooku som vyjadrila pozitívny šok z obsadenia finálových priečok prevažne ženami. Uznajte, aby v každej žánrovej súťaži v rámci CF rodiny, plus aj v tej hlavnej, boli z piatich finalistov minimálne tri ženy, to je úkaz dosiaľ nevídaný. Bývali aj ročníky, kde by ženu pochodňou pohľadal, a teraz, ľaľa ho, papľuhu, žien vo finále viac než v populácii! 
Tak aby že nám dobre bolo, držím palce a prajem všetkým veľa šťastia.

FYI: Najviac textu bude ako obvykle venovaného poviedkam, ktoré sa mi nepáčili. Stará Riddick si už dlho nezabičovala, tak sa nečudujte. Potrebujem sa vyventilovať, doprajte mi to. Snáď sa vám bude čítať ľahšie ako mne tie poviedky. 

Poznámka na okraj: omylom som pri čítaní prehodila abecedné poradie, tak uvediem poviedky ako som ich čítala.




Celkom chápem, prečo táto poviedka zapôsobila, tiež uznávam, že je dobre napísaná. No na môj vkus (už) nie je ničím objavná ani výnimočná.
Zobrazuje "len" imaginárne želanie mnohých z nás, ako nezodpovedným hulvátom sociálnych sietí dopriať ich vlastnú medicínu. Je to zaujímavá predstava, no... to je asi tak všetko.
Zážitok holokaustu je opísaný mimoriadne živo aj realisticky. Viem o týchto veciach o trochu viac než je priemer medzi obyvateľstvom, tak to dokážem oceniť. Avšak vo výsledku je to skôr naliehavé morálne podobenstvo než sci-fi. 
Čo takisto neuberá poviedke na kvalite, len ja som po jej prečítaní hneď vedela, že ak to nebude z núdze cnosť, mojím favoritom sa nestane.



Jáj, toto bola poviedka podľa môjho gusta. Taká... svieža! Bláznivý humor a satira? Fajka (akože "check") Skvelé prirovnania, fajnová ľahkosť štýlu? Fajka. Stotožnenie sa s postavou? Fajka! 
Akože keby existoval svet, o akom autorka píše a ja by som sa narodila ako chlap, bola by som Urban Baránik, aj s jeho magickými schopnosťami čerpajúcimi energiu z vulgarizmov. 
Dopiče! (u mojej sestry na okne práve nečakane rozkvitol kaktus) Síce len druhá poviedka v poradí, ale bude musieť mať brutálnu konkurenciu, aby som zažila väčšie nadšenie a viac zábavy ako tu.



S touto poviedkou bol problém od začiatku. Hoci sa každý rok snažím čítať poctivo podľa abecedy (nemá to racionálny základ, len tradícia - tento rok sa vlúdila chybička a Radošovskú som čítala ako druhú. takže je po tradícii, haha!)... ale späť k téme... Margita Besná bola taká nezáživná, že ma na niekoľko dní zablokovala. Až tak, že som sa 27. októbra rozhodla ju radšej preskočiť a prejsť na nasledujúcu, inak by som nestihla hlasovanie. To som tiež ešte nikdy neurobila.

Druhý pokus:
- všetky fantasy detaily sú ešte stále (a naďalej) nudné
- hromada bestsellerov je asi o tom istom, ale sú inak napísané. prečo sa pri čítaní takýchto fantasy cítim trápne? bleskobeštie, elektrotieň... 
- šmarjá, aj v niektorom nedávnom ročníku bolo niečo mytologické, vtedy s príchuťou Južnej Ameriky, tiež sa to príšerne čítalo a príšerne ma to nebavilo. nakoniec to tuším skončilo druhé, nechápala som prečo. asi mám alergiu na fiktívnu fantasy mytológiu.
- moje tušenie, že toto bude dĺĺĺhá pesnička, sa odstavec za odstavcom nepríjemne napĺňa a začínam preskakovať (potme s dvoma filtrami na mobile nevidím posuvník a neviem, kde som)
- už ho vidím! som iba v strede! kašlem na to, idem spať.

Som tvrdohlavá, vrátila som sa k nej. Ale bolo to trápenie. Vysvetľovačky, pochod, mytológia, ďalšie vysvetľovačky, nuda. Blesky, tresky, plesky, niečo, čo mal byť dejový zvrat. Oukej, dievča malo byť obetované, no a? Jasné, že to prežila, je to hrdinka. 
Som otrávená (a nevyspatá), už dávno preskakujem odstavce, posuvník sa strašne pomaly hýbe smerom dolu. Hrdinka s typicky nemožným menom presne v tradícii young adult vie čo má robiť a vlastnou krvou zachráni svet. Ešte je tam nejaký chlapec, ale neviem kde sa vzal, lebo sa mi nechcelo ho v tom dlhom texte hľadať. Sral to pes, už nevládzem. 
Medailón autorky je presne taký, ako jej poviedka: lyrický, romantický, intelektuálsky a samožerský (bez urážky). Chýbajú mi slová. Dúfam, že táto poviedka nevyhrá. Vycicala ma.



alternatívny názov
Letná blondínka a nenaplnené prísľuby*

Zaujalo ihneď, atmosféra sugestívna, človek tie scény vidí ako vo filme, horúčava a ticho letného popoludnia. 
Napätie úvodu však rýchlo uvädá ako kvety v tej rajskej záhrade. Potom je tam náznak psychologických problémov hrdinky a školy... a vo chvíli, keď som už strácam záujem, pretože sa zdá, že to smeruje odnikiaľ nikam, poviedka zrazu uhne ako vlak na vedľajšiu koľaj a zrýchli. Cestujúci trocha zneistie, ale ešte nestráca nádej, pozerá z okna čo bude, príroda je pekná, lyriky až na zadusenie. Ale čo z toho, keď je okolie stále viac spustnuté, a keď vlak zastaví na konečnej, zistíte, že ste v prdeli. 
Koľaje hrdzavé a zarastené, široko ďaleko nič a nájsť autobus naspäť bude fuška. Je to lepšie, než keby rušeň začal horieť, ale aj tak nič moc.

Takto by som ja lyricky a metaforicky opísala svoj zážitok. Troma písmenami by to mohlo byť aj WTF? Troma slovami: najvzrušujúcejší bol začiatok. To ostatné akoby som už niekedy niekde čítala alebo videla, neviem. V iných podobách, s rovnakou príchuťou. Meh.

Ozaj, názov poviedky je z istého špecifického štýlu, to vymenovanie podstatných mien... bohužiaľ sem sa nehodí. Po prečítaní je len suchým zoznamom, ktorý chcel nalákať, ale je... hluchý. 
Kam sa hrabe na Rozum, cit, niekoľko kúziel, husle & Viola (rok 2008), čo bol názov ešte horší, zato poviedka bola fenomenálna. 

*Letná blondínka je odkaz na názov komiksovej zbierky Adriana Tomineho, ktorej obálka má v sebe viac príbehu než celá konkrétna kapitola i kniha (o ktorej nevravím, že je zlá, iba ten obrázok kráčajúcich nôh je proste úžasný). 



Hmm, virtuálna realita tvorená a poháňaná jediným mozgom, to by asi stálo za to, čo sa v poviedke píše. V konečnom dôsledku by to bolo lacnejšie než banda programátorov s tučnými platmi. 

Škandinávska scenéria a kvázi vtipný úvod ma spočiatku nechytili, ale táto poviedka postupne rástla ako plynula. 
Pri násilnom zvrate som síce očakávala, že vinník bude v kontexte svojho činu druhý deň odhalený a potrestaný, ale ono sa to vlastne ešte po ukončení opísaného deja mohlo stať.

Pri týchto myšlienkových pochodoch som si uvedomila, že tento text ma zaujal nad rámec seba samého, keď ma zlákal uvažovať nad tým, čo a ako sa dialo či bude diať za hranicami poviedky v jej vlastnom univerze. A to sa v tomto ročníku podarilo už len Urbanovi Baránikovi. 

Tým pádom je jasné, kto obsadil prvé dve miesta môjho osobného rebríčka i tie ďalšie:

1. Prvý podivný prípad Urbana Baránika
2. Tvorca svetov
3. Na vlastnej koži
4. Leto, bazén a pílka na železo
5. Margita Besná

Urban bol jednoducho pecka. Invenčný, zábavný, satirický. Miláčik! Moja duša plesá aj pri spomienke naňho. Túžim si ho prečítať znova. Kúpila by som si z jeho sveta knihu, ak by ju autorka napísala.

To je on, môjho srdca šampiňón! 
Je vymaľované, môžem ísť hlasovať.


A vy ak máte záujem, môžete komentovať. Tu alebo aj na Facebooku. 

14 apríla 2019

14. 4. 2019


Dnes je zaujímavý deň. Moja fenka Esja oslavuje 13. narodeniny, tento blog má dnes presne 10 rokov, a veľká časť prvého sveta sa teší na dlho očakávanú ôsmu sezónu seriálu Hra o tróny.

19 októbra 2018

Finálové poviedky Ceny Fantázie 2018



Tento rok som sa (zase?) trochu pozabudla, takže zverejňujem svoj článok o finálových poviedkach Ceny Fantázie na poslednú chvíľu pred koncom hlasovania.

Ako matka už nemám ani čas venovať sa celé hodiny jeho písaniu, opravám a redakcii. Snažila som sa všetky poznámky napísať hneď počas čítania a po ňom. Na tú zvyšnú omáčku sa už čas proste našiel :-)


15 augusta 2018

Bernard Minier: Mráz


Ako sa to často stáva, aj sporadicky píšucu blogerku nakoniec privedie k napísaniu recenzie nie úžasná kniha, ale tá, ktorá ju vytočí ;-)


30 januára 2018

Jung Chang: Divoké labutě




Audiokniha s podtitulom Tři dcery Číny rozpráva príbeh troch generácií čínskych žien, rozprestretý bezmála po celom 20. storočí.


15 januára 2018

Stephen King: Konec hlídky


Na tretieho Billa Hodgesa som sa dlho tešila, lebo koncová udička (cliffhanger ak chcete) druhej časti, že pán Mercedes Brady Hartsfield je pri zmysloch a navyše získal schopnosť telekinézy, znela veľmi lákavo.


30 decembra 2017

Peter Robinson: Piece of my Heart



K Peterovi Robinsonovi a jeho kriminálke som sa dostala jednoducho preto, že bola vydaná ako flipback. Flipbacky sú malé knižočky, ktoré sa listujú vertikálne a dajú sa čítať jednou rukou. A keďže som švihnutá zberateľka rôznych vecí, prečo by to nemohla byť aj zvláštna forma kníh.


07 novembra 2017

Jasper Fforde: Shades of Grey


Nenechajte sa zmýliť, nejde o Fifty Shades of Grey. Sú to "len" Shades of Grey, pričom aj tu je názov dvojznačný, lebo v kontexte románu je dôležitá aj sivá farba, dôležité sú odtiene farieb ako také a zároveň sa jedna z hlavných postáv volá Jane Grey.

23 októbra 2017

Finálové poviedky Ceny Fantázie 2017


Minulý rok sa stalo niečo, čo sa nestalo od roku 2007 - nemala som na blogu článok o finálových poviedkach CF 2016. Mala som na to vážne osobné dôvody, ale teraz by som sa k písaniu rada vrátila. A keďže Cena Fantázie je už 10 rokov moja srdcovka, viac než jeden ročník nechcem vynechať :-)