Google+ Riddick's Realm

16 októbra 2017

Reštart blogu




Snáď po tom dlhom výpadku v recenziách a písaní ešte existuje nejaký čitateľ, ktorý si ma vôbec pamätá :-)
Nastal čas na návrat alebo aspoň skrátenie medzier medzi článkami...

16 mája 2017

Kim Newman: Anno Dracula


Začalo to v roku 2014, keď som si v 25 hodinovom výpredaji Book Depository za 4,85€ kúpila knihu Dracula Cha Cha Cha. Tieto 25-hodinovky bývali špecifické akcie, pri ktorých ma vždy mykalo niečo si za facku kúpiť, lebo veď aj v tom zberačovi sa občas ozve lovec ;-)

Blbé na tom bolo, že šlo o tretiu časť série. Ale ten kauf stál za to :-) Nasledujúci rok vydali Laser Books český preklad pilotného dielu Anno Dracula, no trvalo ďalšie dva, než som si k nemu našla cestu.
V čase vydania som totiž zachytila okrem nadšených ohlasov aj skeptické názory - že je to písané akosi po starom, rozvláčne, že to človeku musí sadnúť, inak ho to vôbec nebude baviť... A tak som pri 16 eurovej knihe dlho váhala.
Ale veď čo na tom, koniec-koncov som notoricky známa tým, že knihy čítam niekoľko rokov po vydaní ;-)

18 januára 2017

Connie Willisová: ...o psu nemluvě (ukážka z knihy)



Pred týždňom som zverejnila nadšenú recenziu na romantickú sci-fi o cestovaní v čase a ohyzdných votívnych dekoráciách, odohrávajúcu sa prevažne vo viktoriánskom Anglicku.

Skôr, než som sa dostala cez prvých 50 strán knihy, mala som označený úryvok, ktorý sa mi zdal vtipný i charakteristický.

10 januára 2017

Connie Willisová: ...o psu nemluvě


V roku 2013 som písala o svojej prvej skúsenosti s Connie Willisovou v podobe románu Kniha posledního soudu. Trochu som rozpitvala, čo sa mi na jej literárnom svete páčilo aj nepáčilo a dodnes mám obavu, či to nevyznelo negatívne.
Pokým Kniha posledního soudu bola sci-fi trilerom s prvkami humoru, ktorý mi riadne ponaťahoval nervy, tak ...o psu nemluvě je romantická sci-fi groteska z presne rovnakého Willisovej univerza, ale nervy dokáže napínať tiež :-)

07 decembra 2016

Jana Plauchová: Úvod do teórie chaosu



Nový román talentovanej slovenskej sci-fi autorky Jany Plauchovej vychádza práve dnes. Mala som tú česť prečítať si ho ešte v rukopise, bola som z neho nadšená a vtedy mi napadlo, že deň uvedenia knihy do verejného života bude zároveň pekným dňom pre jej prvú recenziu.


16 júna 2016

Juraj Kaščák: Jolana vs. Sloboda Jeleňov a ďalšie príbehy z Flufilonu


Posledného draka videli asi pred stopäťdesiatimi rokmi, keď ten chudáčik zaútočil na Gertrúdinu praprababku Jolanu, vtedy tiež mladú a bez mena, a pokúsil sa ju uniesť, aby za ňu podľa starej dračej zvyklosti pýtal výkupné. Jolana z neho narobila steaky pre celú dedinu, z rohov si vystrúhala luk a kožu použila ako strešnú krytinu, takže draky sa vo Flufilone odvtedy neukázali.

Hranice Flufilonu boli bezpečné, nepriatelia ľudu v podstate neexistovali, a ak áno, tak sedeli v parlamente a bolo zakázané ich kynožiť.

17 mája 2016

Katarína Soyka: Posledná Pozemšťanka




Katarína Soyka píše fantasy harlekýnky, no v roku 2014 k nim pribudla aj jedna vedecko-fantastická. Asi preto sa mi zatiaľ páčila najviac.
Je rovnako romantická i rozprávková ako tie predtým, ale jednoducho si ma získala. Sci-fi kulisy mi sedia lepšie, viem to už dávno.
A možnože aj mäknem ;-)


12 apríla 2016

Stephen King: Stratení nájdení



V prvom prípade policajta na dôchodku Billa Hodgesa šlo o psychopatického masového vraha, ktorý je rovnako inteligentný ako životu nebezpečný a preto je veľmi ťažké dostať sa mu na kobylku.
Ten druhý je spočiatku rovnako nejasný, pretože jadro problému je tentoraz ukryté pod nánosom času, anonymity zločinca jednej nevyriešenej vraždy i tajomstiev, čiže mnohých neviditeľných súvislostí.


04 apríla 2016

Evžen Boček: Aristokratka ve varu (ukážka)



S príbehom mladej a čerstvej šľachtičnej Marie z Kostky som vás zoznámila už v recenzii, kam som umiestnila zopár kratších ukážok z prvej knihy Poslední aristokratka.
Túto som však chcela uviesť samostatne (hoci nie je dlhá), pretože pri jej počúvaní som mala chuť sa nahlas smiať.

31 marca 2016

Evžen Boček: Poslední aristokratka ve varu

Jmenuji se Marie Kostková z Kostky. V rodové historii jsem v pořadí třetí.
Marii I. pochovali v roce 1450 do rodinné hrobky, aniž se přesvědčili, že je dostatečně mrtvá. Když o pár let později hrobku otevřeli, seděla na schodech. Od té doby jsme pohřbíváni v zatlučených rakvích.
Zatlučená je i rakev Marie II., která při jednom z pokusů o výrobu kamene mudrců vynalezla zřejmě dynamit. Do rakve zatloukli pouze část jejího šatníku a paruku, protože tělo zmizelo spolu s věží, kde měla laboratoř.