Google+ Riddick's Realm: Keď mŕtvi rozprávajú

28 júna 2011

Keď mŕtvi rozprávajú


Knihu Vepsáno do kostí som si kúpila za smiešnych pár € v Lacných knihách, lebo história ma zaujímala odjakživa a smrť od... trochu neskôr :-) Tento súbor príspevkov od sedemnástich archeológov a antropológov má podtitul Jak lidské ostatky odhalují tajemství mrtvých. Je plný pekných farebných fotografií (lebiek, kostier, múmií i tekutín neznámeho zloženia) a vydaný v príjemnej mäkkej väzbe na kriedovom papieri - musíte uznať, že sa mu za tú cenu nedalo odolať.



Už nahliadnutie do obsahu rozprúdi krv v tele každému zapálenému čitateľovi populárno-náučnej faktografie. Kapitoly majú názvy Způsob života, Přirozená úmrtí, Úmyslná zabití, Pohřby a Mumie a mumifikace. Mňamka.
V knihe samotnej sa potom dozviete mnoho informácií o tom, čo všetko a akými metódami vedia profíci vyskúmať z ostatkov dávno mŕtvych ľudí i zvierat.
Napríklad, že staroveké mesto Mohendžo-dáro na území dnešného Pakistanu nevymrelo po masakre, ale epidémii, čím sa živili pravekí obyvatelia južnej Afriky alebo že zubné kazy vôbec nie sú záležitosťou modernej doby.

Ja sama som bola donedávna presvedčená o tom, že ľudstvo stále rastie, naši prapredkovia mali okolo 135 centimetrov a zuby biele a zdravé ako slonovina. Čerta starého.
Chlapec od jazera Turkana, ktorý žil pred 1,5 miliónom rokov, by bol v dospelosti vysoký asi 185 cm, čo je síce nadpriemer aj dnes, v každom prípade to však dokazuje, že ľudia boli vysokí aj vtedy.
Na rozdiel od afrického chlapca bol najznámejší zmrznutý Európan Őtzi pomerne malý (160 cm), dožil sa pekného veku (odborníci odhadujú niečo medzi 40-53 rokmi) a svoju prezývku dostal podľa údolia Őtztal, kde ho našli. Po presnom geografickom určení sa rozhodlo, že dnes by bol Talian. Aspoň trvalým pobytom ;-) No aj iné získané fakty naznačujú, že žil na juh od Álp. Teraz odpočíva v pokoji v múzeu v Bolzane za sklom. To keby ste ho chceli stretnúť "naživo".

Őtzi trpel vzácnou anomáliou chýbajúceho dvanásteho páru rebier, čo však nijako neovplyvňuje zdravie ani telesnú výšku. Na tú podľa antropológov vplýva podnebie. Ľudia v teplejších oblastiach našej planéty boli vyšší a naopak - severanom nižšia robustná postava zaručovala menšie tepelné straty. Genialita evolúcie je nesporná, čo poviete?

Tělo má jít do hrobu zhuntovaný

Táto kniha opisuje len zlomok vykopávok ľudských ostatkov, predsa ma hustota zistených chorobných zmien vedie k nevyhnutnej dedukcii - rôzne postihnutia nie sú znakom iba modernej doby a civilizačných chorôb, ako to niektorí radi zveličujú. Zdá sa mi, že ľudia boli rovnako často chorí ako dnes aj pred päťsto rokmi, tritisíc rokmi alebo pred miliónom. Len na svoje diagnózy rýchlejšie umierali a nemali prostriedky na zmiernenie ťažkostí.
V ostatnom sme si veľmi podobní - aj oni trpeli artritídou, anémiou, kvárili ich pokazené zuby, zápaly, kostrové deformácie, genetické anomálie, vyhodené platničky aj choroby vnútorných orgánov. Chlapec od jazera Turkana zomrel pravdepodobne preto, že sa mu zle vymieňala mliečna stolička za trvalú, zapálilo sa mu ďasno a on dostal otravu krvi.
Vysoký čínsky úradník Suej Siao-jüan sa síce dožil asi 60 rokov, zato mal zničené tráviace ústrojenstvo a bol taký prelezený červíkmi, až to nie je slušné.
Na druhej strane boli prekvapivo odolní a možno aj statoční, keď bez pomoci medicíny zvládli prežiť napríklad aj diery v lebke či roztrieštenú čeľusť.

Keby sa vám podarilo v minulosti zomrieť na takom akurátnom mieste, aby vás súčasní archeológovia vykopali, okrem mena by ste pred nimi utajili len máločo. V závislosti od toho, či z vás zostali len kosti (a koľko) alebo vysušená či balzamovaná múmia, dokážu identifikovať pohlavie a dožitý vek, povahu zlomenín a deformácií, teda či vznikli náhodne alebo násilne, približné zloženie stravy, zdravotné ťažkosti, príčinu smrti... občas dokonca aj prácu, ktorej ste sa venovali. Keď sa im zapáči vaša lebka, skúsia vymodelovať reálnu podobu tváre. To je hrozné, že človek nemá súkromie ani tisíce rokov po smrti :-)

To všetko dokážu archeológovia a ďalší odborníci vyčítať z ľudských ostatkov. Spôsob smrti, stravovacie návyky, anamnéza - občas sa tie závery skladajú do celku, v ktorom sa rysujú kontúry životného príbehu konkrétnej osoby.
Napríklad ten o juhoafrickej žene, ktorej niekto strelil do chrbtice dva kostené šípy a ona potom umierala na zemi po boku svojho trojmesačného dieťaťa...
Alebo päťsto rokov staré ostatky inckých detí, ktoré v juhoamerických Andách obetovali bohom. Na vrchole sopky Llullaillaco v Argentíne našli archeológovia tri tak dokonale zachované múmie, že vyzerajú ako spiace bábiky. "Plíce byly stále ještě plné vzduchu a v srdci a cévách se stále ještě nalézala krev."♦ Nezdá sa, že by ich usmrtili nejakým brutálnym spôsobom, na telách sa nenašli známky násilia, zato analýza vlasov vypovedá, že boli zdrogované kokou. Informácie o viere starých Inkov svedčia o tom, že ľudská obeť bola mimoriadne posvätným rituálom, vyberali sa pre ňu iba nevinné a krásne deti a pre ich rodiny to bola pravdepodobne veľká česť.
Zomrieť nafetovaný "pre dobrú vec", hoci v útlom veku, bolo asi vždy lepšie, než byť zabitý pyroklastickým prúdom horúceho popola v Pompejach alebo byť uškrtený, ubitý či podrezaný a potom vtlačený do rašelinového močiara, ako sa to praktikovalo v dobe kamennej i železnej na severozápade Európy. Dôkazom sú stovky nájdených múmií, vynikajúco zachovaných vďaka chemickému zloženiu rašeliny a nedostatku kyslíka v nej.
No a masový hrob z austrálskeho ostrovčeka Beacon, smutne spojeného s najbrutálnejším prípadom lodnej vzbury, to je samostatná kapitola z dejín ľudských zverstiev. Ak vás zaujíma celý príbeh, prečítajte si ho v angličtine, slovenčine alebo češtine.

Fuj, zomrieť sa dá všelijako, poväčšinou hnusne...

Pohrebné rituály

V dnešnej dobe sa obyvateľ vyspelej krajiny stretáva s mŕtvym človekom zriedka. Ak si odmyslíme lekárov, funebrákov a policajtov, my ostatní do bezprostredného styku so smrťou väčšinou neprichádzame, až na smutné prípady, ak niekto blízky zomrie doma. V minulosti to bolo inak.
Nielenže ľudia ľahšie, rýchlejšie a asi aj častejšie umierali, ale odohrávalo sa to akosi viac na očiach. Neboli nemocnice ani pohrebné služby. Väčšina obyvateľov nežila v mestách, ale povedzme v kmeňových spoločenstvách. Naši predkovia sa teda o mŕtvych starali svojpomocne i osobne. Smrť bola iste prirodzenejšou súčasťou života, než je tomu dnes.

Antropológovia v mnohých prípadoch zisťujú, že vykonávatelia pohrebných obradov i mumifikátori mali už v praveku výborné znalosti o ľudskej anatómii. Nemuseli bojovať s predsudkami a zákazmi týkajúcimi sa zaobchádzania s mŕtvymi, ani sa to nepovažovalo za hriech či znesväcovanie pozostatkov, ktoré s pokračujúcim vývojom ľudstva v staroveku a ešte viac od stredoveku presunuli kult smrti na okraj spoločnosti a do rúk špecializovaných profesií.

Človek sa však smrti vždy bál, a veľmi skoro si začal vymýšľať nadprirodzené bytosti aj utešovať sa predstavami inej formy života po smrti. S tým súviseli pohrebné rituály, ktoré sprevádzajú ľudstvo od jeho ranej existencie. Týkali sa spôsobu pochovávania či odprevádzania mŕtvych na onen svet, obradov s tým spojených i vkladania osobných alebo úžitkových predmetov na miesto posledného odpočinku.
Všetci vieme, ako bohato boli vybavené hrobky vládcov, významných bojovníkov alebo obchodníkov najrôznejších kultúr. To isté len v skromnejšej miere platilo aj o tisíce rokov skôr. No viac než predmety nachádzané v hroboch sú zaujímavé procesy sprevádzajúce prípravu zomrelých.

Okunevská kultúra z južného Sibíra, ktorá na tomto mieste zanechala stopy v dobe bronzovej, asi 1500 rokov p.n.l., stále fascinuje bádateľov okrem iného práve záhadným obsahom pohrebných mohýl (tzv. kurganov). Našli sa v nich telá bez hláv, ale napríklad aj jedna kostra pochovaná so šiestimi lebkami bez dolných čeľustí. Hlavy (koho?) si asi ponechával ich právoplatný majiteľ, kým nezomrel a potom ho uložili do hrobu aj s nimi. Deti sa nikdy nepochovávali osamotene. Buď spolu s dospelými alebo na starých a v tej dobe už nepoužívaných pohrebiskách.
Sibír určite skrýva ešte mnoho tajomstiev z dávnych dôb, lebo na inom významnom nálezisku z neskorého mezolitu našli napríklad kostru veľkého sibírskeho vlka, pri ktorej ležala mužská lebka s dvoma stavcami chrbtice. Pohreb vlka je vzácnosťou, lebo sa síce našli pochovaní psi, ale vlk nikdy.
V šiestom storočí p.n.l. vznikali na stepiach rieky Jenisej zase fascinujúce pohrebné masky aj figuríny predstavujúce ľudí, ktorým sa do hrude vkladalo vrecko s popolom - imitovali zomrelého po kremácii. Masky vytvárali priamo na tvárach nebožtíkov, natierali sa na červeno alebo čierno a predstavujú vernú podobu svojich majiteľov.
Ešte zložitejšie techniky (vyberanie mozgu a orgánov za účelom mumifikácie bolo pomerne bežné) používali príslušníci kultúry Chinchorro na pobreží dnešného Čile pred sedemtisíc rokmi. Ako píše antropologička Karen Wise vo svojom príspevku, tieto malé skupiny lovcov a zberačov boli schopní kompletne umelo vytvoriť múmiu. Odstránili z tela kožu, mäkké tkanivá aj orgány, spevnili kosti a vyplnili tvar tela rastlinami. Potom kožu vrátili na miesto (ako, to nepíše) a múmiu pokryli ílom.

Ako vidíte aj podľa tohto veľmi stručného výťahu, archeológia v spolupráci s antropológiou odhaľujú fascinujúce detaily minulosti. Aj keď obrovské množstvo informácií navždy zostane v rovine dohadov a dnešným rozumom asi nikdy nemôžeme pochopiť staré civilizácie či ešte staršie spoločenstvá, schopnosť empatie i kolektívne nevedomie ľudstva nám pomáha dešifrovať aspoň zrnká zo života dávnych predkov. Života, ktorý vždy bol a bude tvrdý, ale predsa ho má každý rád.

Karen Wise: Lidské oběti Inků ve vysokých horách. In Vepsáno do kostí, ed. Paul Bahn, s. 120.





zost. Paul Bahn: Vepsáno do kostí (Mladá fronta, [2002])






Súvisiace:

40 komentárov:

  1. Anet, ďakujem:) ale musím povedať, že identifikovanie pohlavia či veku ľudského jedinca nie je vonkoncom také jednoduché, ako to prezentuje seriál BONES. a bohužiaľ na výskumoch často nie je priestor dať všetky kosti na osteológiu: z vlastnej skúsenosti ti poviem, že z jedného výskumu nešiel ani jeden z tristo hrobov k osteológovi, čo bolo jasné od začiatku (pri vyberaní sme neboli nútení robiť v rukaviciach kvôli kontaminácii). ale teším sa, že sa čoraz viac priestoru venuje skúmaniu zvieracích a rastlinných zvyškov, niektorí už pravidelne berú vzorky na preplavovanie a štatistiky zloženia zvieracích kostí... stále tak nejako v plienkach, ale ide to:)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Hmmm, ten chlapec od toho jazera, bol sopliak co mal este mliecne zuby a uz mal 185 cm? To co za obra by z neho vyrastlo?

    Zaujimave citanie to je, ale ludia sa tomu radsej budu vyhybat lebo sak smrt a smrt je fuuuuj :)). A ty si to napisala zaujimavo a citavo. Pacilo sa mi :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Geronimo, čítaj ešte raz: "BY BOL v dospelosti vysoký asi 185 cm" ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Vidím,že archeológovia musia vedieť dobre čítať medzi riadkami (pardon - kosťami) :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Pekne, pekne, vyzerá to ako veľmi zaujímavá kniha. Páči sa mi veta "Smrť bola iste prirodzenejšou súčasťou života, než je tomu dnes.". Spomenula som si pri nej na slová Terryho Pratchetta, ktoré napísal v liste obhajujúcom eutanáziu - ľudia dnes tak veľmi lipnú na živote, že celkom zabudli na dôstojnú smrť." Ja dodám, že na akúkoľvek smrť, a tiež na dôstojný život, keď vidím ľudí, ktorých pri živote držia iba lieky a oni sami sa neskutočne trápia... je mi z toho všetkého zle. Kedysi ľudia umreli do týždňa, dnes umierajú aj niekoľko rokov a my sa tešíme, aké je to úžasné. Nuž, kvalita života je skutočne diskutabilná.

    Ale fascinuje ma, čo všetko sa dá zistiť z kostry a zbytkov človeka. Veľmi sa mi páči, že si vypichla tie zaujímajú časti :) super!

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Anet, nepochybujem :) len ostatní ľudia pozerajú a potom čakajú zázraky, alebo sa pýtajú, či sme našli aj dinosaura (paleontológia im nič nehovorí, heh) alebo či som niečo ako Indiana Jones (to nikdy, to bol sprostý vykrádač hrobov, ten bič by som vzala najradšej na neho...). v kriminalistike už dokonca zaviedli pojem "CSI effect" :D

    OdpovedaťOdstrániť
  7. už sa teším ako si to prečítam :)

    ook - napis este nejake podrobnosti - je to uzasne zaujimave

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Jennka - ja som sa ešte veľmi veľmi držala na uzde :-) V podstate som vyhodila všetok kontroverzný text, lebo keby tam bol zostal, bol by príliš tendenčný a odvádzal by tému článku niekam inam... Tak si ho vieš predstaviť ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Jooj, no mohla by si teda napísať ešte jeden článok... niečo ako kontrarozviedka :D rozvedenie tohto textu, kto nechce, nech nečíta :)

    Vieš ako mám rada tvoje texty tohto typu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  10. čisto názory by boli veľmi radikálne a emotívne. pokiaľ ide o spracovanie nejakej témy, budeš si musieť počkať, kým prečítam ďalšiu knihu :-)
    mali by to byť buď čarodejnícke procesy na Slovensku alebo sonderkomandá z Osvienčimu (sestrička ma zásobila týmito super knižkami)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. tak či tak sa veľmi teším!

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Meave, a čo konkrétne by si chcela vedieť? ;)

    na margo smrti a života. čím staršie obdobie, tým ťažšie sa hodnotí postoj živých k mŕtvym, a to nielen pokiaľ ide o rituály a hrobový inventár, ale hlavne prístup k zosnulým.
    napr. Egypťania majú dobre premyslený systém záhrobného života (kosmogonické predstavy, hrobky, mumifikácia, rituály, texty týkajúce sa smrti), ale vykonávatelia samotnej činnosti im zapáchali, bola to kasta ktorej sa ľudia štítili... čiže pomerne rozporuplné reakcie.
    ale to sú tie predstavy a realita rozkladajúceho sa tela:) myslím, že v tomto sa ľudia neveľmi zmenili. ja našťastie robím iba s kosťami, my už žiadnych "čerstvých" nenachádzame, i keď niektoré krypty ešte čo to dajú (kolegovia rozprávali, heh).
    ľudia, ktorí chodili okolo nás, boli šokovaní kosťami a množstvom kostí... po vyčistení, zakreslení, nafotení a vybratí 280 hrobu je ti to však tam moc jedno, že to nevímaš... je to skrátka ďalšia hromada kostí, nad ktorou stráviš hodiny svojho života:D možno som cynická, ale čo už... jedine detské hroby mi akosi nerobia dobre. najmenší jedinec, akého som "vyberala" bolo očividne nedonosené dieťa, ktoré prišlo priskoro a vzalo so sebou aj matku (pochované pri jej nohách), a veľkosť kostričky bola taká, že rebrá sa mi rozpadávali v rukách (okrem iného to bola mastná, vodou nasiaknutá pôda a také je mazľavé blato, z ktorého sa bez poškodenia ťažko berie čokoľvek).
    ďalej sme tam mali veľa dospelých jedincov s očividnou deformáciou kostí - rôzne výstupky, hrbolce, sploštenie kostí, neprirodzené rozšírenie či zúženie...hlavne na rukách aj nohách to bolo vidno, na lebkách sú fascinujúce lebečné švy...
    a celkovo lebka a chrbtica so stavcami sa "blbo robia" :)
    ale nejako som sa rozpísala...už stačilo:D

    OdpovedaťOdstrániť
  13. paráda! ešte :-)
    z prvej ruky je to lepšie ako z knihy!

    OdpovedaťOdstrániť
  14. čo ešte? :D tak pýtajte sa čo konkrétne chcete vedieť:))) nebudem tu spamovať komentáre :D

    OdpovedaťOdstrániť
  15. kľudne spamuj, dávam ti rozhrešenie vopred ;-) aj tak nás tu diskutuje len hŕstka.
    celé je to zaujímavé. čo všetko zahŕňajú tvoje kompetencie? od vykopania sa pokiaľ kosťami napríklad?

    OdpovedaťOdstrániť
  16. mno, záleží na tom, ako čo nastúpiš na výskum:) či ako brigádnik, odborný pracovník-asistent, zástupca vedúceho výskumu, vedúci výskumu, technik...:D
    ale z vlastnej skúsenosti som bola väčšinou ten asistent krížený technikom. kedysi som lopatovala, rýľovala, vynášala kýble a fúrikovala... časom sa človek dostal k jemnejším prácam, špachtličky a štetce a pod., ale keďže mne ide dobre začisťovanie profilov a plochy, plus kreslenie, tak som obvykle vyfasovala tieto "zábavné" činnosti.
    čiže napr. kopeš a zamrká na teba kus kosti. na rad prichádzajú menšie a jemnejšie nástroje - dajme tomu, že odkryješ hrob. začistí sa plocha, nafotí sa to, potom sa to nakreslí, robí sa aj s totálkou (totálna stanica - tá mašinka, ktorú vidíte o geodetov), fotogrametria (ako kedy) a v závere sa vyberú nálezy (hovorí sa tomu hrobový inventár alebo hrobové prídavky), zasáčkujú a označia sa, potom sa vyberú kosti, zasáčkujú a označia... a záleží, či pôjdu na rozbor alebo nie... ak áno, treba mať čisté nástroje (t.j. starostlivo očistené, napr. od hliny z iného miesta) a rukavice, aby nedošlo ku kontaminácii, niekedy sa berú vzorky pôdy na preplavovanie (hľadanie rastlinných zvyškov, peľov a pod.)... a to je tak zrhuba základ.
    záleží na situácii, niekedy sa robia iba úplné základy (napr. na záchraňákoch, t.j. záchranných výskumoch, keď vám za zadkom hučia bagre a iné ťažké stroje), inokedy sa urobí maximum - aj podľa toho, koľko na to máte peňazí.
    z ťažkých strojov nastupujú na prvotný zásah tzv. UDSky (univerzálne dokončovacie stroje), ktoré zhrnú ornicu a môže sa začať kopať, inokedy to robia roboši ručne lopaty...
    skrátne... it depends on situation;)
    no a potom papierovačky okolo nálezov, dokumentácie, po skončení výskumu zhotovenie nálezovej správy, spracovanie nálezov (čo najskôr, ak máte šťastie...), eventuálne publikovanie čiastkových či komplexných výsledkov...
    a rok je v péčku :D

    OdpovedaťOdstrániť
  17. no tak si mierne domyslam ze si asi archeolog :D ... aku skolu clovek studuje a ako sa k tomu vobec dostane? vacsinou to clovek uz vidi len pekne zakonzervovane a ohradene aby tam nikto neliezol, obcas tam pobehuju nejaki divni pavuci ale take ozajske kopanie, ometanie atd. som este nevidel nazivo :) ... co presne znamena zacistenie? ... robis len u nas alebo si bola uz aj niekde vonku? ... co robis najradsej? ... nachadzate naozaj aj nejake poklady? teraz nemyslim uzasnu tabulku z doby takej a onakej, ale nieco koli comu by tam liezla napr. larva croft a spol? ... kurna taka zaujimava robota pre nas obycajnych smrtelnikov a ty sa tu hras na skromnu. hanbi sa :D

    OdpovedaťOdstrániť
  18. jednoducho, vyštuduje školu v Nitre, Bratislave alebo Trnave (tam sú však špecifickí klasickí archeológovia, zameraní na Grécko a Rím), napíše diplomku, urobí štátnice a eventuálne potom skúsi doktorát:)
    toto mám za sebou a zrejme s amôžem považovať za archeológa:)
    výskumy som absolvovala predovšetkým na Slovensku a v Čechách, ale strávila som aj mesiac v Grécku kúsok od Korintu a minulý rok mesiac v Egypte (tohto roku mi to nevyšlo).
    začistenie plochy znamená odstránenie stôp po ľudskej aktivite (chodení, heh) tak, aby bola zrejmá prirodzená štruktúra povrchu. začistenie profilu je to, že stenu sondy (to sú obvykle tie dlhé široké ryhy, čo občas vidno) zarovnáš kolmo na plochu tak, aby bolo dobre vidno vrstvy a ich farby, príp. objekty (napr. pec).
    mne obvykle prischne to kreslenie (lebo som detailista) a čistenie (lebo som puntičkár), ale na výskumoch robím priebežnú dokumentáciu, fotím a pod. pokiaľ ide o robotu, mňa asi baví úplne všetko, od lopatovania po štetčekovanie, ale poznáš to...ak niečo robíš X-hodín, X-dní alebo X-týždňov, prestane ťa to spoľahlivo baviť...aspoň na nejaký čas istotne.
    ale bavil ma povrchový zber, ktorý sme robili v Grécku, rovnako ako geofyzikálne merania (zisťovanie objektov pod povrchom bez vykopania - takto sa hľadajú celé mestá, pohrebiská, cesty, jednotlivé budovy... používa sa GPR, magnetometrické meranie či sonarový systém a pod.) alebo práca s totálkou v Egypte - vymeriavali sme štvorcovú sieť a jednotlivé výškové body podľa potreby, kreslili sa tak aj niektoré objekty... to bola sranda, mňa technika moc baví:)
    a čo poklady? pre ľudí mimo odbor je to asi zvláštne, ale aj kúsok keramiky môže mať pre nás veľký význam. mne sa podarilo nájsť na egyptskom výskume pazúrikovú čepeľ noža alebo pekný kus maľovanej cyperskej keramiky, čo boli solídne úlovky a tešili sme sa pol dňa:)
    a pokiaľ ide o mňa osobne, skočila by som po krk do... splaškov a brodila sa nimi, ak by som z nich mala vytiahnuť germánsky kostrový hrob s takou výbavou, akú mali tie na Zohore alebo Vysokej pri Morave:))) chcela by som byť na výskume, kde sa odstanem k avarskému kurhanu, ale asi nebudem mať také šťastie...ale Lara by kvôli ničomu takému nikam nešla, také koniny sú len vo filmoch, realita je oveľa prozaickejšia a byrokratickejšia... slovanské šperky či konské postroje sú pre mňa tisíckrát zaujímavejšie než tie absurdnosti o Pandorinej skrinke:) ale vieš si predstaviť, ako by to vyzeralo v telke? Angelina sa ženie hlava nehlava svetom, aby v jaskyni objavila... hromadu zvieracích kostí, zlomky keramiky, ohnisko či nástenné maľby? sotva :D
    na skromnú sa nehrám, mám len rešpekt pred všetkým, čo ešte neviem, nikdy vedieť nebudem a pred ľuďmi, ktorí dokázali neuveriteľné veci. alebo to majú v pláne :)

    OdpovedaťOdstrániť
  19. Táto diskusia je pomaly zaujímavejšie ako samotná recenzia. Len tak dalej ...

    OdpovedaťOdstrániť
  20. veď práve :-D
    tu vidno, ako odborník zatieni laika a s prehľadom ho strčí do vrecka :-)
    ale aspoň sa môžem tešiť, že som debatu vyprovokovala.
    ešte sa niečo pýtajte, je to stále lepšie!

    OdpovedaťOdstrániť
  21. Anet, každý odborník zatieni laika, preto je odborník:)))
    ale ja som moc rada, keď sa podobné knihy robia a hlavne sa čítajú...ľudia majú lepší prehľad ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  22. Hehe, ja by som ani len nevedel kde taku skolu hladat, ale kedze mi dejepis nikdy moc nesiel tak je to aj tak osem :))
    V tom Grecku a Egypte ste co vykopavali resp. co ste tam nasli?
    Ok, to zacistenie plochy si predstavujem ako akesi pozametanie alebo tak nieco, ale to zacistenie profilu mi vychadza ako odrezanie kusu volacoho len aby to bolo rovno. alebo som to niekde zle pochopil?
    Mne je jasne, ze vselijake crepy a drobnosti su pre vas uplnym pokladom a je to aj pochopitelne. Aj ked minule na Strecnianskom hrade som celkom nechapal preco sa teta nadchyna nejakou kachlickou s cmaranicami, ktore vyzerali ako keby ich tam nacarbalo neposlusne decko hradnej panej - ked sa to stane v byte, decko dostane zdrba a izba sa vymaluje. henti nestihli vymalovat a teraz je z toho vzacnu kus na vystave :)). Tym pokladom som mal skor na mysli, ci sa nachadzaju take veci ze truhlicka plna minci alebo sperkov a podobne. Viem ze pandorine skrinky, svate graly a "archa umluvy" su ftakoviny, ale nejake tie zakopane poklady by predsa len mohli existovat :D.
    Ten vyskum bez kopania sa robi len tak nahodne ze podme chodit po ostrove a skumat co je pod zemou alebo tomu najskor predchadzaju nejake vyskumy ktore konkretizuju miesto a tam sa potom ide sonarovat a podobne? Ked uz sa take mesto najde tym sonarom alebo inou neinvazivnou metodou tak sa hned zacne kopat alebo sa necha tak a sme radi ze vieme o nom ze tam je? :).
    Vies aj nieco o Ziline? Konkretne o tom hrade ktory tam udajne kedysi bol a teraz je tam OC Mirage?
    A este jedna prakticka - kto ta vlastne plati? :))

    OdpovedaťOdstrániť
  23. jo a este mi napadlo, to ze Bones je prikrasleny serial je nam jasne, ale nejaky realny zaklad to bude mat. co vsetko viete zistit z kosti bez tych vysetreni ktore si popisala vyssie. skratka kuknes na kost, po ruke mas maximalne tak nieco na ocistenie, zmeranie a pripadne zvazenie. vies z toho nieco povedat? :D

    a dinosaurov ste nejakych nahodou nenasli? :D :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
  24. v Grécku sa robili štatistické prieskumy toho, ako by bolo najvýhodnejšie zbierať keramiku na povrchu, podľa akej matrice... čiže aká metóda je najefektívnejšia, a okrem toho sa robila geofyzika - tam je časť agory (námestia viditeľná na povrchu, čiže odkopaná, ale veľa je toho ešte pod zemou a aby sa nemuseli robiť sondáže, ktorými sa veru nie vždy podarí zachytiť objekt a ide o defacto deštruktívnu činnosť, tak sa robila geofyzika na lokalite aj v blízkom okolí a výsledky boli fantastické - zachytili zvyšné časti agory, na okolí bloky domov, cesty...fantázia. teraz sa takto, ale za pomocou satelitu, robí prieskum v Egypte - neskutočné výsledky! musím pohľadať link a prilepím to sem.
    a v Egypte klasické odhrabávanie lokality spod piesku, vyliezli ďalšie časti múru a brána, a tak...
    začistenie povrchu: zem sa nikdy nezametá, tá sa jemne oškrabe malou potyčkou, zametajú sa iba múry alebo iné podobné pevné štruktúry. profil - predstav si, že bagrová lyžica urobí ryhu, jej bočné steny nie sú perfektne rovné, ale hrboľaté, tam odpadol kus hliny, tam niečo trčí... mojou úlohou je dostať to do čo najprijateľnejšieho stavu, ideálne do 90° uhla s povrchom:))) samozrejme, niekedy je pôda príliš sypká a čím viac sa snažíš, tým viac sa rozpadáva a robíš iba samé diery... niekedy z nej trčí kus kosti, tak je jasné, že ju nevytrhneš alebo neodrežeš... možno si už získal predstavu, ako to asi vyzerá. občas, hlavne keď je prudké slnko, sa na to jemne rozprašuje voda, lebo vtedy krásne vystúpia farby a lepšie sa to fotí aj kreslí.
    čiže ja tú stenu nerežem, len ju zarovnávam do čo najlepšieho stavu :) ako keby si zrovnával hrbolce na zemi, ale toto máš na vertikálnej osi ;)
    poklady sú vo všeobecnosti vzácnnosť, pretože pri... detektoristi a vykrádači si už dávno prišli na svoje. keďže viem, čo sa deje v tomto smere, je mi niekedy do plaču od bezmocnej zúrivosti...som totiž idealista a strašná naivka :D
    ale našli sa. ja som osobne zatiaľ nemala také šťastie, iba na jednom výskume sa podarilo nájsť zlatý prsteň:) ale nemusí ísť len o zlato či iné drahé kovy, taká keltská kopija (teda hrot), spony, taniere, misky či ešte lepšie, meče, zápony, výstroj... stačí, že je to kovové, najčastejšie z bronzu. ale nekazme si pekné ráno radšej... nuž ale áno, našli sa aj depoty mincí či predmetov zo vzácnych kovov.
    pokiaľ ide o tú kachličku, mohlo ísť o signovanie, a to je dôležité - viem, že to nemusí vyzerať veľmi pôvabne, ale má to väčší význam než keby bola hladká :D niekedy sa z toho dozvieš kde, kedy a kým bola vyrobená - ak je to cudzia dielňa, takýmto nálezom si doložil vzájomné obchodné kontakty...dôležité nie je to, ako to vyzerá, ale dať to do súvislostí. a to som sa snažila učiť aj našich prvákov - myslite na súvislosti, súvislosti, súvislosti...je vám nanič, ak máte encyklopedické znalosti (čo teda ani zďaleka nemajú, iba ak by tá encyklopédia mala dve heslá po troch slovách...), keď ich neviete zužitkovať a nechápete, ako veci medzi sebou súvisia a čo z toho pre vás vyplýva...

    OdpovedaťOdstrániť
  25. výskum sa samozrejme nerobí náhodne, musia byť nejaké dôvody, prečo to robiť: napr. na okolí sa našlo plno keramiky, existujú dobové záznamy, že tam kedysi bolo vidno toto a toto, pri leteckej prospekcii sa objavili pôdne príznaky, ktoré naznačujú obrysy stavby alebo bližšie neznámeho objektu, bude sa tam niečo stavať a vtedy musí zo zákona prebehnúť výskum, resp. sa tam musí ísť archeológ mrknúť (výskum nariaďuje KPÚ) - keby sa niečo našlo, obvykle sa stavba zastaví a prebehne záchranný výskum (mal by).
    geofyzika sa robí čoraz častejšie, ale takisto nie náhodne, v podstate väčšinou platí vyššie uvedené:)
    Žilina, priznám sa, nie je v mojom zornom poli, ale mám kamaráta, čo tam robí v múzeu ;) ja osobne som zameraná na antiku, takže hrady a zámky nie sú moja parketa. zvedavá však som, takže mi povedz o čo ide...:D
    a kto ma platí? za chvíľu nikto:) keď si zamestnaný na SAÚ, platí ťa táto štátna inštitúcia. keď robíš na univerzite, platí ťa štát. keď robíš v múzeu, platí ťa ono. keď si ako archeológ na voľnej nohe alebo robíš pre súkromnú firmu, tak sa buď platíš sám alebo tá firma :D
    a pokiaľ ide o kosti, je dobré rozoznať ľudské kosti od zvieracích:) napr. veľa "detí" na výskume povykovalo, že fuuuuj, ľudské kosti a bola to kravská kosť (zámena ľudskej stehennej, mohutnej kosti za zvieraciu), lebo nevedia, aký je rozdiel...:) je niekoľko základných znakov, podľa ktorých sa to dá rozlíšiť, ale nikdy to nie je na sto percent a archeológovia nie sú antropológovia, pre nich je to predovšetkým ľudská kostra, bližšie veci im povie iný odborník - našťastie je interdisciplinárna spolupráca pomerne bežná, lebo keby mal človek nosiť v hlave všetko, asi by sa scvokol:)
    archeológ odlíši muža od ženy napr. hlavne podľa hrobového inventára, ak tam nejaký je, aspoň taká je moja osobná skúsenosť, necítim sa dostatočne zdatná na to, aby som na mieste vyhlásila o aké pohlavie či nebodaj presnejší vek. pre mňa je to dieťa alebo dospelý, podľa stavu hrobu zrejme žena, eventuálne muž (osobne fungujem v tejto rovine, heh).
    a dinosaurov sme ozaj nenašli:))))

    OdpovedaťOdstrániť
  26. kurnik sopa uzasne sa to cita a pocuva. ja viem ze je to asi rovnaka pakaren ako aj ine roboty, ale znie to vsetko tak pekne romanticky. to objavovanie niecoho co naposledy videli alebo pouzivali pred stovkami rokov musi byt super pocit, ale urcite to trva kym sa k tomu clovek dopracuje. ti vykradaci su urcite skodna, ale na druhu stranu ak si dobre pamatam tak aj pomohli nieco odhalit a najst. to ze to hned vykradli je bohuzial ta negativna stranka, ktoru ale sposobila len a vylucne ludska chamtivost ktorej sa uz starocia nevieme zbavit...
    ale klobuk dole, ja by som na nieco take nemal nervy, naladu a ani jemnu motoriku :)))

    OdpovedaťOdstrániť
  27. Ked sa robili Mlyny v Nitre, tak sa tam vraj nasli pozostatky nejakej vyznamnejsej cesty. Chvilku okolo toho bolo halo a spominala sa presklena podlaha - miesto muzea, ale odvtedy je ticho a ziadnu presklenu podlahu som nevidela. Nevies o tom nieco?

    OdpovedaťOdstrániť
  28. jo a zabudol som k tej ziline - vedla farskeho kostola nam postavili obchodne centrum Mirage. Ked zacali kopat jamu pre zaklady, tak tam nasli nejaky stare mury, ktore vraj patrili k zilinskemu hradu. chvilu to bol vraj vyznamny objav a mal byt integrovany do OC, ale nakoniec to skoncilo tak, ze v OC je pod sklom len kus nejakeho muru, ktory moze byt cimkolvek. tak by ma zaujimalo ze ci tam fuckt bolo nieco dolezite a ci sa z toho nieco aj zachranilo alebo ako to vlastne bolo...

    btw. ked je archeolog na volnej nohe tak kde bere prachy? to co nasiel preda alebo ako? nie je potom tiez len vykradacom hrobov?

    a este mi jedna filmova otazka napadla - ako je to so vselijakymi tymi pascami, ktore nachystali nasi predkovia aby ochranili svoje cennosti? najdu sa nejake take ochrany alebo aspon naznaky ze sa niekto snazil nieco ochranit?

    OdpovedaťOdstrániť
  29. geronimo - smaozrejme, niektorí detektoristi na nálezy upozornia archeológov alebo ľudí z múzea, pretože ich iba baví to nachádzať a nechcú si to hneď nechať, ale tých je veľmi, veľmi málo...
    pokiaľ ide o zachovanie a prezentáciu pamiatok (a týmto čiastočne odpovedám aj meave), tak ja to vidím tak, že tu sa reči vedú a chlieb sa je... kým je to čerstvé, všetci sú hin, urobia sa návrhy a... potom to niekto musí zaplatiť a ešte aj udržovať... a vtedy to všetci pustia ako horúci zemiak. problém je v mnohých veciach, od Pamiatkového cez múzeá až po štátne inštitúcie. a preto občas vyzerá tak, ako to vyzerá...
    môžete byť ešte radi, že máte kus múra pod sklom, niektoré veci skončia oveľa, oveľa horšie. neviem, čím to je, že Rakúšania aj Nemci si veľa vecí vedia postrážiť (nehovorím, že všetko, tiež som tam videla kadečo) a ešte aj pekne naaranžovať, predať to, upozorniť na to ľudí... u nás je toho ako šafranu - aspoň mne sa tak zdá, niekto možno nebude súhlasiť...
    archeológ na voľnej nohe, t.j. s vlastnou licenciou a nejakým projektom, z ktorého platí náklady i seba, si nálezy v žiadnom prípade nenecháva pre seba. je to vždy majetkom štátu, v ktorom kope... nezabúdaj, že chodia kontroly - komisia archeológov a pamiatkárov. nálezy idú danej štátnej inštitúcii alebo múzea, záleží od dohody, niekedy sa veci iba zavrú do depozitu či do skladu...
    pasce sú iba vo filmoch:) žiadnu kamennú hrobku som teda ešte neotvárala, ale bežné hroby či lokality sa bránia iba koreňovým systémom stromov (ak kopeme v lese), dážďovkami, mravcami a vo vzduchu húfmi komárov či nejakým tým kliešťom... nepríjemné, ale nič zásadné ;)
    ako som povedala - realita je oveľa nudnejšia, ako by si človek predstavoval :D

    meave - na tú Nitru sa ti spýtam, mám tam kolegyne, tak sa skúsim dozvedieť čo a ako, potom dám vedieť ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  30. no v Rakusku a Nemecku aj cestou uhnu len aby nieco postarsie nemuseli zburat. No a v Cambridgi na pesej zone som videl tak krivy dom, ale vraj je najstarsi ci co, tak sa on staraju a snazia sa ho zachovat. Je pravda, ze v Rakusku popri cestach a na dialniciach mas aj kopec putacov na historicke veci, pripadne vykopavky - ci uz su to nejake kostoly, povodne dediny alebo rimania na hraniciach so slovenskom. Musim povedat, ze som sa dost cudoval ze amfiteater hned za hranicami (uz neviem ktora dedinka to je), je proste uprostred prirody volne pristupny, nikto to nestrazi, nikto nevybera vstup, ale su tam informacne tabule, je to relativne zachovale a len malo vandalov sa tam realizovalo. aj to svedci o tom, ako sa spravaju ku svojim pamiatkam...

    takze volnonohy archeologovia musia zohnat najskor nejake granty a podobne veci aby mohli zacat kopat a vobec si to cele financovat? tie kontroly ma celkom prekvapuju, nevedel som ze aj na to mame urad a ze sa tomu niekto dokonca aj venuje...

    hmm, vykopavky v lese, o tom tiez asi vela ludia nevie lebo taky ten typicky obraz je ako kopu niekde na volnej ploche alebo na hrade alebo na stavenisku, ale ze by sa hrabali niekde v lese to je take nezvycajne pre nas smrtelnikov :))

    OdpovedaťOdstrániť
  31. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
  32. ten amfiteáter zrejme bude jeden z tých, ktoré patria Carnuntu (dneš. Carnuntum-Petronell): boli tam dve, jeden patril civilnému a jeden vojenskému mestu, plus tretí, ak budeme rátať aj ten čo bol na kopci Pfaffenberg (posvätný rímsky okrsok s chrámami). teda pokiaľ myslíme ten istý smer:D

    a pokiaľ ide o kopanie v lese, tak dám aspoň jeden príklad: lokalita Bojná neďaleko Topoľčian, slovanské hradisko:)

    nezvyčajné je to preto, lebo tadiaľ nechodí veľa ľudí, ale na pešej zóne v centre sa nájde vždy veľa zvedavcov:))) už sme s kolegami žartovali, že si na to pletivo dáme ceduľku "Prosím, nekŕmiť", lebo sme sa cítili ako v ZOO :D niekedy je prílišná pozornosť trochu únavná...
    keď sme kopali tie hroby, bolo to v meste, ľudia chodili okolo a niektorí sa pýtali: "panebože, to je živé?" raz som sa neudržala a zavrčala: "no, dúfam, že už nie..." :) viem, že to nie je dvakrát zdvorilé, ale keď to počul človek deň čo deň v rôznych obmenách... (veľmi časté bolo napr."sú ozaj ozajstné?")

    OdpovedaťOdstrániť
  33. ano ano carnuntum to je a kusok odtial som videl kopec na ktorom bola nejaka drevena veza, ale hore som sa vtedy nedostal pac blbe rocne obdobie. teraz tam bol v okoli dokonca stredoveky jarmok ale zase som ho nestihol koli vybavovackam v ziline :(

    no zvedavci su neprijemni to verim, ale robite nieco vynimocne a fascinujuce. ja by som sa na to dokazal dlho pozerat, ale vacsinou ked som bol pri nejakom tom nalezisku tak tam vsetci postavali a cucali jak bager do tvrdej hliny, ze by tam bol niekto nieco cistil, vyhrabaval atd. sa nedalo povedat :)))

    a vobec si nelam hlavu koli tomu ze idiotovi co dokaze polozit taku stupidnu otazku nieco odvrknes a navyse si myslim, ze si bola vtipna a nie nezdvorila :D

    OdpovedaťOdstrániť
  34. Toto je výborné čítanie, ešte :)

    OdpovedaťOdstrániť
  35. :))) mno tak sa skúste spýtať, ja neviem, čo by som tak sama od seba...veď toho je toľko:D

    OdpovedaťOdstrániť
  36. OOK,ty si vlastne slovenská "KOSŤ" a "INDY" dokopy, máš rada knihy, vlastnoručne si vyrábaš Ex libris a ešte aj zaujímavo píšeš. Perfektná kombinácia. Takto skoro ráno ma síce žiadna inteligentná otázka nenapadá, ale ja na niečo určite prídem.

    OdpovedaťOdstrániť
  37. Kost je strasne debilny preklad :D

    je to trosku off topic, ale ten Ex libris ma zaujal ... ako si ho vyrabas, aky mas? pochval sa a prehanaj, prehanaj, prehanaj :D

    OdpovedaťOdstrániť
  38. niekde sme sa tu bavili o exlibris, a ja som sa "pochválila" s týmto http://ow.ly/5vt6l - Anet sa ma pýtala, prečo tam nemám menom, tak som jej vravela, že to mám vytlačené na takom tvrdšom kartónovitom papieri krémovej farby a svoje meno (resp. iniciálky) si tam dopisujem ručne tmavohnedým atramentov, kaligraficky :) toľko k mojim úchylkám...:D

    OdpovedaťOdstrániť
  39. Nenašiel som v článku priveľa nového, ale pár zaujímavých faktov počujem poprvýkrát. Fajn kniha. :-) Archeológia je krásna, ale náročná veda (hlavne nepraje unáhleným výkladom). ;-)

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte ANONYMNE a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).