Google+ Riddick's Realm: Prekliaty Salem

02 júna 2011

Prekliaty Salem


S upírmi je to dnes ťažké. Romantizujúca fantasy pre mládež nahradila teror a smrtonosnú zmyselnosť trblietavými hermafroditmi s charizmou metrosexuálneho plyšáka, puritánskou morálkou, vznešenými ideami upírskeho "vegetariánstva" a humanistickým kódexom. Dnešní upíri sa vyhýbajú ľudskej krvi, navštevujú strednú školu a za každú cenu sa snažia zapadnúť do spoločnosti ľudí. Nechcú, aby sme sa ich báli...



Lenže my sa chceme báť! Netúžime po ich láskyplnom pohľade, rečičkách o kvetinovej vôni a sexuálnych radovánkach so studenokrvnými bytosťami. Načo by pred stáročiami vznikli mýty o krvilačných nočných besoch vysávajúcich krv z nevinných obetí, načo Bram Stoker písal legendárneho Draculu? Aby sme teraz s nimi plodili hybridných potomkov?
Ale prosím vás!
My chceme, aby nás hrýzli, cicali, vyvolávali v bezbranných kráskach masochistické orgazmy z načatých krčných tepien a v odvážnych mužoch existenciálnu hrôzu z vlastnej bezmocnosti zoči-voči predátorovi s nadľudskými schopnosťami.

Mám tu pre vás tip na modernú upírčinu pevne stojacu na klasických základoch.
Kresťanské kríže a modlitby, upíri vstupujúci iba na pozvanie, zatĺkanie kolov a odrezávanie hláv, rýchla premena uhryznutých na zákerné beštie verné svojmu pánovi, bažiace po krvi a schovávajúce sa pred slnečným svetlom. To všetko umne skombinované s nedávnou minulosťou spred troch desaťročí, kedy síce ešte neexistoval internet a informačná spoločnosť, no ľudia už dávno neverili na rozprávky a presviedčať ich o existencii upírov by bol holý nezmysel...

Píše sa rok 1975 a ospalé mestečko Jerusalem's Lot (pomenované vraj podľa agresívnej prasnice) v štáte Maine na severovýchode USA ešte nevie, že onedlho bude úplne zaspaté počas dňa, zato až príliš živé po západe slnka.
Spisovateľ Ben Mears, ktorý tu v detstve strávil zopár rokov, sa vracia do Lotu, ako ho familiárne prezývajú domorodci, aby v izbičke jediného miestneho penziónu písal svoju ďalšiu knihu. Kedysi dávno tu prežil veľmi traumatizujúcu skúsenosť, v ktorej figuroval strašidelný dom a jeho posledný obyvateľ obesený na tráme v hornej izbe chvíľu po tom, čo zabil svoju ženu. Aj o tom chce Ben písať, aby sa svojím spôsobom vyrovnal s minulosťou. Namiesto zmierenia však nájde pravý opak.

V tom istom čase prichádza do mesta aj čudný chlap menom Straker, ktorý s večne neprítomným obchodným partnerom Barlowom zakladá starožitníctvo. I keď v takom zapadákove nikto predražený nábytok nepotrebuje. Za čudných okolností sa stratí jedno dieťa, druhé zomrie na akútnu chudokrvnosť a na bráne cintorína sa nájde nastoknutá hlava mliekárovho milovaného psa...
A dejú sa aj iné veci. Stúpa počet úmrtí z neznámych príčin a z márnice miznú telá. Spomedzi intelektuálnej elity mestečka - spisovateľa, bývalého učiteľa, katolíckeho kňaza, lekára a spisovateľovej čerstvej frajerky - sa vyprofiluje osvietená skupinka, ktorá tuší, že sa tu deje niečo strašné, no aj tak nemôže uveriť. Lenže na upírov nemôžete veriť. Nie dnes. Jediné, čo môžete, je cítiť, že naozaj sú.

"Vždycky jsem se považoval trochu za volnomyšlenkáře, kterého jen tak něco nevyděsí. Ale je úžasné, jak tvrdě se mozek snaží vytěsnit něco, co se mu nelíbí nebo mu připadá hrozivé. Jako magické tabulky, které jsme měli jako kluci. Když se vám nelíbilo, co jste nakreslili, stačilo ji jenom obrátit dnem vzhůru a kresba zmizela."
"Ale pod ní na černém pozadí zůstaly čáry navždycky," řekla Susan.

A v 'Salem's Lote veru sú. Prefíkaný a stáročiami vytrénovaný majster Barlow a jeho pravá ruka Straker. Hneď ako sa udomácnia a začnú sa venovať svojmu koníčku, upírska nákaza sa šíri každú noc ďalej a ďalej. Keďže až na pár ľahko zraniteľných ľudí nikto nemá ani páru o tom, čo sa vlastne deje, osud mestečka je pravdepodobne spečatený...

"Ty zbabělej lumpe. Ty posranej všiváku. Tohle město ještě žije, a ty z něho utíkáš."
"Nežije," zarazil ho Parkins a zapálil si cigaretu dřevěnou kuchyňskou sirkou. "Proto sem přišel on. To město je mrtvý, jako on. Je mrtvý nejmíň dvacet let. Celá země dopadne stejně. Zajeli jsme s Nollym do letního kina ve Falmouthu, ještě než je na zimu zavřeli. Viděl jsem v tý kovbojce víc krve a zabíjení, než jsem viděl za dva roky v Koreji. Děcka pojídali kukuřici a smály se."

Stephen King je dobrý spisovateľ. Nielen preto, že píše hrubé romány, ktorými by ste zatĺkli aj kôl do upíra a ktoré sa predávajú ako teplé rožky. On do nich vie plynule zakomponovať aj nálady hrdinov, nevtieravú kritiku súdobej spoločnosti, jemne žmurkajúci sarkazmus i charakteristiku a atmosféru amerického malomesta. Je vynikajúcim rozprávačom a aj iné jeho diela ukazujú, ako pútavo vie písať fascinujúce ľudské príbehy, hoci čitateľov mainstreamovej literatúry môže mýliť, keď ich zaobaľuje do hororových zápletiek. Kto má rád knižný realizmus, asi nikdy nebude čítať Kinga. Ale kto si rád prečíta Kinga, nájde v ňom mnoho realistických prvkov.

Callahan zjistil, že na zprávy o rakovině, mrtvici, infarktu nebo selhání některého důležitého orgánu člověk zpočátku reaguje, jako by ho někdo zradil. Člověk s ohromením zjistil, že i tak blízký (a přinejmenším dosud chápavý) přítel, jako jeho vlastní tělo, se mohl projevit jako lenoch, který kašle na práci. Po této reakci vzápětí následovala myšlenka, že o přítele, který nechá člověka tak bezohledně na holičkách, nikdo nestojí. Dál následovalo poznání, že není nic platné, když člověk o tohoto přítele nestojí. Nebylo možné odmítnout rozhovor se zrádným tělem nebo proti němu podat žalobu či předstírat, že člověk není doma, když přítel telefonuje. Poslední myšlenkou v tomhle myšlenkovém vlaku s nemocničními lůžky byla hrozná možnost, že tělo vůbec nemusí být přítelem, ale nepřítelem, nelítostně odhodlaným zničit nadřízenou mocnost, která tělo používala a zneužívala, dokud nevypukla nemoc mysli.
Jednou, v opilecké posedlosti, se Callahan pustil do psaní monografie na toto téma pro Katolické noviny. Dokonce článek ilustroval krutou celostránkovou kresbou, na které vypodobnil mozek na střeše mrakodrapu. Dům (s nápisem "Lidské tělo") byl v plamenech (označených jako "Rakovina" - i když to mohlo být tucet jiných nemocí). Obrázek byl nadepsán "Příliš vysoko, aby se dalo skočit". Následující den v nutném záchvatu střízlivosti roztrhal počínající monografii na kousky a obrázek spálil - v katolické doktríně pro nic takového nebylo místo, pokud jste nechtěli přikreslit vrtulník s nápisem "Kristus", jak spouští provazový žebřík.

Zaujímavé je, že Ivan Kučera, ktorého považujem za sčítaného fanúšika kingoviek, považuje Prekliatie Salemu za jedno z jeho slabších diel a vyčíta mu začiatočnícke chyby ('Salem's Lot bol iba druhý Kingov román po Carrie), vrátane zlého spracovania hrdinov, najmä s prihliadnutím na podľa neho zbytočné opisovanie postáv odsúdených na rýchly zánik.
Ja som to tak nevnímala. Viackrát som už v recenziách spomínala, že mám rada životné príbehy postáv, hoci sa týkajú tých vedľajších a ich osudy sú načrtnuté stručne (čím stručnejšie, tým viac ocením brilantný súhrn). Môžem sa dívať na ich život v perspektíve, od narodenia po smrť. Mám dojem, že Stephen celkom rád predstavuje vo svojich knihách široké spektrum ľudských pováh od tých rozvážnych, vzdelaných cez priemerných lúzrov až po stratené existencie. Okrem skvelej imaginácie mu pri tom iste pomáhajú aj mnohé skúsenosti z prvej ruky.
Ale áno, dialógy boli občas trochu neprirodzené ;-)
Pripúšťam, že môj pozitívny dojem môže byť posilnený tým, že Prekliatie Salemu som prečítala popri trápení sa s Nádhernými tvormi, ktoré mi dali zabrať (ďalšia fantasy pre mládež). Kým 400 strán Tvorov som do seba tlačila stránku po stránke (to viete, recenzný výtlačok), 500 strán Salemu padlo po nociach čítania pred spaním. Všetko je relatívne, preto jedna kniha môže vylepšiť dojem z inej. Možno aj preto vravím, že sa mi hororová kingovka páčila, mala slušné tempo a opisovala dej i postavy už v roku 1975 sa rysujúcim typickým štýlom autora, ako ho poznáme odvtedy až podnes.

Ja viem, že Stephen King má v hlave hromady iných nápadov a vracať sa k starej látke je zbytočnosť a riziko k tomu (aj keď s jeho menom na obálke sa predá všetko;-). Ale keby... keby sa hypotetický King hypoteticky rozhodol napísať hypotetický remake Prekliatia Salemu a aplikovať ho na aktuálnu dobu - aj s jej celosvetovou sieťou informácií, fanatickými kazateľmi, vedcami, boričmi mýtov a spoločnosťou takou náchylnou vyvolať z čohokoľvek negatívnu i pozitívnu hystériu (od vyháňačov diabla až po emo a goth subkultúru) - bola by to dosť iná kniha. A myslím, že aj zábavná :-)

Mám pre vás ešte jeden tip na správne hororovú upírčinu. Upírsku trilógiu (orig. The Strain), ktorú si píše slávny režisér Guillermo del Toro s bestselleristom Chuckom Hoganom, odštartovala minulý rok prvá časť Žihadlá, dnes je na svete už aj druhá menom Nákaza. Na zakončenie si ešte rok počkáme... a potom možno príde aj film (?).





Stephen King: Prokletí Salemu (Beta-Dobrovský, 2008)



foto v perexe je ilustrácia na obálke vydania z roku 1994 od vydavateľstva Laser


Súvisiace:

16 komentárov:

  1. ako obvykle, recenzia je výborná. na margo knihy: tie Žihadlá sa mi pozdávajú viac, asi hlavne preto, že ospalé mestečká niekde v Maine na mňa dýchnu ťažkú nudu... ale vyvražďovačka v NY od del Tora a na pokračovanie... nič proti Kingovi, len zápletka ma nenalákala :) ale konečne žiadni ľudomilní upíri, konečne sa vrátili ku koreňom :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Kinga zbožňujem rovnako nekriticky ako Pratchetta, takže pre mňa je táto recenzia ako pohladenie duše :) ale už dlho som od neho nič nečítala.. naposledy Podpaľačku, ktorú som doslova zhltla a doteraz mám z nej zimomriavky na tele (neskutočná psychológia postáv a ten koniec, omg).

    Super recenzia, ako vždy :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. díky obom. ja nie som najhorlivejší kingovec, ale vždy po čase si ho rada prečítam. postupujem pozvoľna :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ja Kinga nedokážem čítať rad za radom, vždy si musím dať oddych. Je to pre mňa až príliš intenzívny zážitok :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. hm, tak toto som videla ako film. nutno povedat, ze riadne osekany, ked tak citam, o com bola kniha. ale dalo sa to pozerat :).
    kinga som citala naposledy este na ZS. konkretne podpalacku a potom taku zbierku poviedok, neviem, ako sa volala, ale bol tam napriklad mangel, deti kukurice, niekedy sa vracaju... odvtedy som sa nejak ku kingovi nedostala a obavam sa, ze teraz po nom uz ani nesiahnem, lebo sa nepotrebujem stresovat :D. stacilo mi, ked sme niekedy pred rokom pozerali horor podla jeho predlohy; neviem presny nazov, ale bolo to o hmle, ktora padla na nejake uzemie a vyrojili sa v nej take zabijacke megahmyzy. koniec filmu ma uplne odrovnal, takze fakt kinga asi az na dochodku v hupacom kresle s cajickom pri okne v strikovanom sivom svetri ;).
    ale teda je to pan autor.

    a recenzia vyborna ako vzdy ;).

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Spomínaná zbierka sa volá Nočná zmena a zaujímavá je tým, že na Slovensku vyšiel iba výber poviedok z originálu - chýbala napríklad titulná poviedka, ktorá dala názov celej zbierke :o). Česi to preložili celé. Film sa volá The Mist, režíroval ho Frank Darabont, ktorý robil aj Shawshank a Zelenú míľu. Záver filmu oproti Kingovi zmenil dosť drasticky.

    Mischo

    OdpovedaťOdstrániť
  7. ano, to je ono :) (jedno aj druhe). a ten koniec bol desivejsi v knihe ci vo filme? lebo teda ak to bolo v knihe este horsie, tak tu knihu asi ani nechcem vidiet...

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Hmmm a ja som Kinga este vobec necital :)) ... v policka mam nejaky milionty diel temnej veze a nejake ebuky, ale este som sa k tomu fuckt ze nedopracoval :)) ... ale udrelo mi tak do ocu ze aky ma vlastne nazov knihy suvis s dejom? pokial viem tak v saleme islo o bosorky a nie upirov...

    btw. ten tvoj uvod o trblietavych upirskych vegetarianoch mi pripomenul, ze aj tych vegosov vykradla. Vegetarianskeho upira (dokonca cele zdruzenie) ma uz Pratchett vo svojich knihach. Tento konkretny je dokonca fotograf, aj ked mu vzdy trochu trva kym sa pozbiera spat do povodnej podoby po odpaleni blesku pri foteni :D (inak je to jedna z knih, ktore trochu odrazaju moderny svet - bulvarne noviny, papparazoidny upir a tak, to by sa ti mozno pacilo)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. PS: Google zvitazil a v zaujme automatickeho upozornovania na nove prispevky som spachal tu ich registraciu na bloggera :((

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Anorwen, drsnejší záver bol vo filme ako v poviedke. Tiež si neviem predstaviť, ako by sa to dalo ešte zhoršiť :o).

    Mischo

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Geronimo - súvis so Salemom je len v skracovaní názvu Jerusalem's Lot. Skracujú ho 'Salem's Lot, tak sa volá aj originál knihy. V knihe na začiatok takto skráteného názvu dávajú apostrof, čím vyjadrujú aj to krátenie začiatku slova. Vnútornú súvislosť som žiadnu nepostrehla. Salem ako Salem je teda len záležitosťou prekladu názvu ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Len čo som sa dozvedel, o čom tento článok bude, som chcel napísať niečo múdre a potom som zistil, že si ma tam spomenula.

    Aspoň sa nebudem opakovať.

    Osobne sa mi kniha príliš nepozdávala, ale to je fuk, každému sa páči niečo iné. Skôr by som spomenul filmy.

    Prvé spracovanie (videl som televíznu mini-sériu, ale údajne existuje aj o cca hodinu kratšia verzia... neviem) ma príliš nebavilo, ale zasa: keď som vzal do úvahy, že ho nakrútil režisér TEXASKÉHO MASAKRU MOTOROVOU PÍLOU, musím uznať, že je viac o atmosfére, než krvi, čo mne osobne (väčšinou) vyhovuje.

    Potom vzniklo pokračovanie, ktoré som nevidel.

    Pozitívne ma však prekvapila nová verzia, kde spisovateľa hral Rob Lowe a objavili sa po jeho boku aj James Cromwell, Rutger Hauer a Donald Sutherland. Tiež sa jedná o dlhú TV mini-sériu, ktorá je ale miestami tak až poeticky atmosférická (rôzne podľa mňa príjemne precítené hrdinove preslovy – formou monológu resp. rozprávača), až sa mi zdá nielen vydarenejšia, ako románová predloha, ale ak by to išlo do kín, možno by som na to dokonca išiel.

    Je to sebavedomé, vyzerá to draho a pomerne odvážne.

    King s upírmi pracoval často („Nočný letec“, „Ocko“); najviac sa mi asi páčila smutná poviedka „Posledná na cestu“.

    Ivan Kučera

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Pozitívna recenzia na Kinga je naozaj pohladenie na duši takže ďakujem. OOK vyvražďovačka ako vyvražďovčka ak si to správne pamätám (už to bude tých 10 rokov)tak celé mestečko + priľahlá karavanová oblasť všetko až na tých našich 5 či 6 hrdinov je postupne premenených na upírov vrátane mesačného bábätka. V rámci očisty potom hrdinovia cez deň (samozrejme)chodia z domu do domu a vyťahujú spiacich upírov na svetlo aby ich mohlo opáliť vrátane toho bábätka. Ale na konci som toho čakala trochu viac ach King a tie jeho happy ends?

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Tuhle knížku jsem četla a nic kromě autoroci skvělé fantazie mě nenadchlo... píše pěkně, ale mně se to nezdá dostatečně čtivé, někdy až moc zdlouhavé a vlastně teď si celý děj už ani moc nepamatuji, takže mi kniha zrovna moc v paměti neutkvěla, to spíše ta jeho prvotina :-) jinak pěkná recenze :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov problémy. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).