Paul Edgecombe spomína

Stephen King: Zelená míľa

Zelená míľa je o tom, čo je v nás. O dobrote a podlosti, nevinnosti a hriechu, o vine a treste. O zázrakoch veľkých i tých malých, ktoré si v každodennej všednosti možno ani nevšimneme.

1996

Staručký Paul Edgecombe dožíva svoj život v domove Georgia Pines. Vie sa o ňom, že kedysi dávno bol bacharom vo väzenskej cele smrti, ale nie oveľa viac. Možno aby uľavil svojej duši alebo aby potešil dobrú priateľku Ellaine, rozhodne sa spísať svoje spomienky na minulosť a ľudí, ktorých mal rád.

V dávnych časoch, ktoré si nikto z nás mladých nemôže pamätať, fungovala justícia v Spojených štátoch amerických inak. Neviedli sa siahodlhé súdne procesy a vrahovia nehnili vo väzniciach celé desaťročia na účet daňových poplatníkov, kým bolo spravodlivosti učinené zadosť. Dostali proste elektrické kreslo a o pár týždňov sa ho dočkali.

1932

Aj vo väznici Cold Mountain majú krídlo určené výhradne pre odsúdencov na smrť. Prezývajú ho zelená míľa podľa farby linolea v uličke vedúcej do miestnosti, kde sa vykonávajú popravy. Míľu má na starosti pár správnych chlapov na čele s Paulom Edgecombom. Paul a jeho kolegovia nie sú žiadne piškóty, s popravami majú svoje skúsenosti a na druhý svet už odprevadili peknú kôpku hriešnikov.
Možno práve preto vedia, že väčšina aj tých najhorších zabijakov cíti tvárou v tvár smrti strach. Chlapi z bloku E sa k nim správajú slušne a plnia im posledné želania. Nakoniec ich posadia do kresla a pustia prúd. Je to ich povinnosť a práca, plnia si ju svedomito, no aj s pokorou.

Počas tej osudnej horúcej jesene roku 1932 sa však udeje mnoho vecí, ktoré im zmenia život. Medzi personál pribudne zákerný a malicherný Percy Wetmore, ktorý sa rád oháňa tým, že je synovcom guvernérovej ženy. Na poslednú etapu svojej životnej púte nastúpi drobný plešatý Eduard Delacroix, ktorý si skrotí myš. Paul prežíva muky kvôli zápalu močových ciest a manželke správcu väznice Hala Mooresa objavia v hlave neoperovateľný nádor. Potom príde obrovitánsky černoch menom John Coffey. Je kľudný ako baránok, veľmi často plače a dostal trest smrti za znásilnenie a vraždu dvoch malých bielych dievčatiek. Pokoj na tichej zelenej míli však načisto rozvráti agresívny, nevypočítateľný Bill Wharton, chlap takého typu, čo sa radšej nemal narodiť.
A potom sa začnú diať neuveriteľné veci...

2011

Toto aj všetko ostatné určite poznáte z filmu, ktorý nakrútil Frank Darabont v roku 1999. Asi má pre diela Stephena Kinga cit, lebo to bol on, kto 5 rokov predtým sfilmoval vynikajúce Vykúpenie z väznice Shawshank.

Aj ja som dávnejšie videla Zelenú míľu a pamätám si z nej dosť, i keď som pozabúdala detaily. Namiesto zopakovania filmu som však zatúžila prečítať si knihu. Použiť teraz obligátnu vatu, že som ani na minútu neoľutovala, by bolo slabé. Aj macošské voči Kingovi, ktorý patrí medzi najlepších spisovateľov našich čias. Nie - ja som si tento známy príbeh doslova vychutnávala. Do poslednej kvapky.
Bol úžasný, srdcervúci a dychberúci. Nevyžmýkal by slzu iba z dvojtonového balvanu. Popri tom mu nechýba ani kingovská gradácia napätia a sugestivita hrôzyplných scén.

Stephen King napísal tento príbeh na pokračovanie v šiestich dieloch. Rozostupy medzi originálnymi vydaniami v roku 1996 boli síce iba jeden mesiac, ale som rada, že som to nezažila naostro. Pre čitateľov to museli byť muky :-) Nielen pre amerických. V rokoch 1997 a 1998 vyšli všetky časti v pôvodnej podobe vo vydavateľstve Pavel Dobrovský - BETA, neskôr v roku 2006 a 2008 už v jednom zväzku. Zelená míle je kniha, ktorú sa oplatí mať doma.

Fenomén Stephena Kinga výborne vystihol Juraj Malíček. Počula som ho to hovoriť v nejakej relácii o knihách v televízii, kde sa zamýšľal nad tým, čo je tzv. pokleslá literatúra. Povedal, že King vykazuje všetky znaky kvalitnej literatúry a vlastne jediným jeho "problémom" je, že sa príliš dobre predáva. Neviem, či podobnú myšlienku vyslovil ako jediný a možno nebol ani prvý, ale vyjadril to sakramentsky dobre.
Už som to inými slovami písala v recenzii Shawshanku, Dýchacej metódy aj Prekliatia Salemu a poviem to znova: aj ten, kto opovrhuje hororovými príbehmi alebo ich nečíta z ľubovoľných osobných dôvodov, by si mal skúsiť prečítať čokoľvek od Stephena Kinga, čo nie je strašidelné. Či už zbierku Štyri ročné obdobia, z ktorej sú spomínané dve novely, alebo tu recenzovanú Zelenú míľu. Alebo Podpaľačku. Bezpochyby sa presvedčí o pravdivosti Malíčkovho výroku. Stephen King je geniálny rozprávač príbehov a znalec ľudských pováh, akých sa veľa nerodí.

So svojím talentom by musel vyniknúť, aj keby sa v jeho detstve niečo šeredne pokazilo a on by skončil ako Jane Austenová pre 21. storočie. V takom prípade by si kráľovné romancí z našej reality ani neškrtli. Všetci by totiž čítali Stephanie Kingovú ;-)

Stephen King: Zelená míle (BETA, 2008)

Súvisiace:

Stephen King: Vykúpenie z väznice Shawshank
Stephen King: Dýchací metoda
Stephen King: Prokletí Salemu
Ako ma Stephen King nenaučil písať