Ako ma Stephen King nenaučil písať

Dvaja ľudia mi knihu O psaní, memoáry o řemesle spontánne odporučili, keď som sa pýtala na nejakú u nás dostupnú príručku o tvorivom písaní. V blaženej ilúzii, že som nádejná autorka, mi vlastne poradili zle.
Pán King ma nenaučil písať, no vôbec mu to nezazlievam. Počítala som si príjemne.


Základným predpokladom pre užitočnosť príručiek alebo kurzov písania je, že píšete, že písať chcete, že máte mrte nápadov na príbehy, poviedky, novely a určite máte už dva roky rozpísaný aj svoj prvý román. Nezáleží na tom, že vaše poviedky nikto nechce, váš román je o hovne a že ste lúzer. Dobré rady renomovaných spisovateľov sú tu na to, aby vám pomohli!

Ja si veľmi rada beriem k srdcu recepty na kvalitné písanie. Samozrejme ich treba vedieť prispôsobiť vlastnej tvorbe a nerobiť si násilie. Lenže v tomto prípade mojím základným problémom je, že neviem písať beletriu.
Nemám žiadne nápady na žiadne poviedky, ani rozpísaný román. V živote som napísala jednu biednu písomnú maturitnú prácu, jednu mikropoviedku, ktorej "humor" nikto nepochopil, a niekde v Google Docs sa mi povaľuje námet na veľmi depresívny príbeh, ktorému stále chýba pointa.

Tým sme si vopred vyjasnili, za akých podmienok som prečítala a recenzujem dielo Stephena Kinga O psaní. Teraz sa mu už môžem začať venovať.

Po formálnej stránke je kniha rozdelená takmer presne na polovice. Dlhší úvod a kratší záver patrí autobiografii autora, jadro tvorí takzvaná Skříňka s nářadím, čiže receptár na písanie (i predávanie) pútavého textu.
Najhlavnejšia rada znie: vypúšťajte zbytočné slová! Tú síce pán King nevymyslel, zato jej vášnivo fandí. Takže sa jej v tejto recenzii pokúšam držať. Pri mojom charakteristickom štýle so všetkými narážkami, iróniou i tonami čiarok je to niekedy ťažké. No aj takto vyzerá tréning (berte si zo mňa príklad). To je zároveň druhá najdôležitejšia rada pre vás, ktorí zúfalo chcete vedieť písať úspešnú beletriu.

Píšte, píšte, píšte.
A čítajte.

Pravdupovediac, Stephenove odporúčania ohľadom optimálneho počtu hodín strávených čítaním a písaním sú pre obyčajného smrteľníka na prvý pohľad nereálne. Na druhý tiež. Nechápem, ako sa on mohol oženiť, chodiť do práce, mať tri deti a manželku, ktorá od neho ani raz neutiekla, ak strávil pol dňa trieskaním do písacieho stroja a pol dňa zízaním do kníh. K tomu odporúča aj relaxačné aktivity, ako napríklad prechádzky v prírode.
Ja vám odporúčam občas aj spať.

Pravda je, že Stephen King žil predtým, než sa stal slávnym, úplne obyčajný život chudáka, čo maká v mizerných prácach a snaží sa uživiť svoju rodinu. Hovorí sa tomu nižšia stredná vrstva. Znamená to, že ste zamestnaný, máte z čoho žiť, občas zájsť do kina a kúpiť deckám zmrzlinu, ale žiadna veľká rozkoš to nie je. Lenže na rozdiel od miliónov iných chudákov Stephen King mal talent, húževnatosť i vášeň pre literárnu tvorbu, ktorá sa takmer naisto raz musela vyplatiť. 

Lebo Stephen sa držal všetkých svojich dobrých rád, ktoré v tejto knihe zveril aj čitateľom. Veľa čítal, písal, posielal svoje poviedky do malých časopisov, vypúšťal zbytočné slová, nepreháňal to s opismi a tvoril slušné dialógy. A na rozdiel odo mňa mal aj mrte originálnych nápadov na príbehy.

Oukej, stačilo srandy, teraz vážne ;-)
Chcem vám povedať, že O psaní je zaujímavým čítaním aj za predpokladu, že vás nenaučí písať.
Či bude dôvodom nezlučiteľnosť autorových a vašich záujmov, vaša neprekonateľná zadubenosť alebo len to, že ju čítate proste pre zábavu, nebudete ľutovať. Ak ste v živote prelúskali zopár kingoviek, ronili slzy pri filmovej Zelenej míli, prípadne mali v detstve nočné mory z vyškereného Jacka Nicholsona, určite vás bude zaujímať aspoň životopisná časť. Veď osobnosť medzinárodne uznávanej spisovateľskej hviezdy, známej nervydrásajúcimi psychologickými horormi a trilermi, človeka, z ktorého sa v posledných dekádach 20. storočia stal fenomén, môže nezaujímať len úplného popkultúrneho ignoranta alebo čitateľky červenej knižnice :-)

Stephen King: O psaní, memoáry o řemesle (BETA, 2005)

P.S.: Dodatočne som sa na internete dozvedela, že české vydanie z roku 2002 spôsobilo príšerným prekladom Ivy Pekárkovej všeobecné pobúrenie, a treba sa mu vyhnúť. Neskoré varovanie, no našťastie  vlastním to "dobré" vydanie z roku 2005. Lenže aj tak nemôžem byť úplne spokojná, pretože správne preklady názvov literárnych diel a terminológie sú síce dôležité, no pedantná redakcia evidentne chýbala aj druhému vydaniu. Príliš často nepríjemne prekvapí preklepmi a zlým skloňovaním.

P.P.S.: Majte prosím na pamäti, že moje stručné a nanajvýš laické popísanie životnej úrovne mladého spisovateľa sa vzťahuje na USA v 60.-70. rokoch 20. storočia, a je zhrnutím dojmov z autorovej autobiografie. Netrúfam si odhadnúť, nakoľko jeden muž v manuálnom zamestnaní (alebo dvoch) dokáže uživiť svoju mladú rodinu v USA súčasnosti - a už vôbec nie na Slovensku... ;-)

Súvisiace:

Stephen King: Zelená míľa
Stephen King: Vykúpenie z väznice Shawshank
Stephen King: Dýchacia metóda
Stephen King: Prekliatie Salemu