Google+ Riddick's Realm: Najislandskejšia islandská detektívka

08 marca 2010

Najislandskejšia islandská detektívka


Viktor Ingólfsson má určite rád staré detektívky. Také, v ktorých sa ešte ľudia nedorozumievali cez mobilné telefóny a všetko nebolo na webe. Možno ich čítal v detstve (keď navyše trávil prázdniny na vidieku) a láska k tým starým časom sa v ňom zakorenila natoľko, že si v dospelosti splnil sen v podobe Záhady ostrova Flatey.



Viktor Ingólfsson je okrem toho ešte Islanďan, obyvateľ krajiny, ktorá iste nielen vo mne vzbudzuje dojem hmlistého rána, keď aj čas akoby zastal a vzduch sa nehýbe. Iba hmla ako mlieko* vymedzuje okraje zmyslami obsiahnuteľného sveta, za ktorým by mohlo byť čokoľvek. Vtedy ticho počuť viac než hocijaký náhodný zvuk, ktorý sa navyše zdá byť zhrešením proti tej posvätnej chvíli nereálna.
Presne taký pocit vyvoláva Záhada ostrova Flatey. I keď je kniha hojne zaľudnená najrôznejšími postavami a váha udalostí leží na nich, monumentálnosť síl obklopujúcich ostrovčeky v zálive Breiðafjörður je neprehliadnuteľná.
Ale aby som dokončila myšlienku, Ingólfssonove spojenie nostalgie a žánrových znakov islandskej detektívky, ktorá sa v posledných rokoch stala pojmom aj u nás, vytvorilo tú najislandskejšiu islandskú detektívku, akú si len viete predstaviť.
Stredobodom pozornosti je vražda. Aktuálne dianie dopĺňajú spomienky na udalosti spred niekoľkých desaťročí, a okoreňujú príbehy z ešte oveľa starších islandských ság. Nezanedbateľný význam majú typicky vecné dialógy. Najzásadnejší sú však rázovití členovia malej komunity. Veľmi islandské je napokon aj vylúštenie zločinu, ale ponechám na čitateľoch, aby to posúdili sami (napr. moja sestra, ktorá číta všetky  islandské detektívky po mne, bude zaručene vedieť, ako to som to myslela:-).

Píše sa rok 1960, život na islandskom vidieku je jednoduchý a tvrdý. Všetko sa začína nálezom telesných pozostatkov neznámeho muža na ostrovčeku Ketilsey neďaleko ostrova Flatey v severozápadných fjordoch Islandu.
Podľa románu Záhada ostrova Flatey žilo na tomto fliačku zeme v polovici 20. storočia niečo cez 50 obyvateľov, stál tam jeden kostol, dva obchody... a jedna malá knižnica. V knižnici mali pod sklom uložené faksimile vzácneho rukopisu menom Flateyjarbók. Originál zostal v Kodani. Lenže aj keď je flateyské vydanie iba kópiou, tento exemplár má niečo, čo iné nemajú. Flateyskú hádanku so 40. otázkami, o ktorej sa vraví, že ani len jej opis nesmie opustiť budovu knižnice na ostrove, inak "zlodejovi" prinesie smolu, možno aj niečo horšie.
Práve Flateyjarbók a jeho hlavolam so všetkým súvisia. Nebyť hádanky, nebol by sa čudácky dánsky profesor Gaston Lund po tridsiatich rokoch vrátil na Island, kde našiel krutú smrť. Z neznámeho dôvodu a neznámym spôsobom skončil na ostrovčeku uprostred ničoty, kde zomrel od hladu a zimy, aby jeho telo našli po pol roku už takmer rozložené... s opisom kódu k flateyskej hádanke vo vrecku vetrovky. Smrť slávneho Dána prichádza objasniť okresný úradník Kjartan.
Ubytuje sa u starostu Grímura, postupne spoznáva miestnych obyvateľov, vniká do ich vzájomných vzťahov. Objavujú sa rôzne súvislosti, staré hriechy, a množia sa podozrenia. Ani jedno však nie je dostatočným dôvodom na vraždu, a každá osoba má alibi. Pátranie očividne nesmeruje k žiadnemu šokujúcemu objavu. Dej plynie pomaly, zo dňa na deň, z hodiny na hodinu. Asi len v krajine akou je Island môže zločin v malej komunite v rovnakej miere vyvolať vzrušenie a zároveň vôbec nenarušiť zabehaný chod života. Paradox podporený vedomím, že šlo o cudzieho človeka, ktorého síce ľudia registrovali, ale nijako im na ňom nezáležalo.
Nachádzame sa v poslednej tretine knihy, keď to už vyzerá, že nielen Kjartan, ale s ním aj čitateľ a spisovateľ sa ocitli v slepej uličke... až kým vákuum nenaruší nález ďalšej mŕtvoly. Tentoraz brutálne zohavenej "vikingským orlom", ktorúžeto metódu radšej ani nebudem opisovať.
Detektívna káva tým získa nečakané grády a dej sa opäť rozbehne. Opraty prípadu preberú policajní vyšetrovatelia z Reykjavíku, ktorí sa však nedostanú oveľa ďalej ako ich neskúsený predvoj Kjartan. No okolnosti doprajú, náhoda podá ruku náhode, a tak sa narýchlo dopracujeme k vyriešeniu všetkých záhad. 
Zazvonil zvonec, príbehu je koniec, a život ide ďalej.

Akokoľvek sa islandskosť podpísala na Záhade ostrova Flatey vďaka osobe autora, mám silný dojem, že tak sa na autorovi odtlačila aj pečať súčasnej komerčnej tvorby. Dva hlavné znaky, flateyský hlavolam a vikingský orol, chcej-nechcej asociujú najslávnejšieho konšpirátora a bestselleristu posledného desaťročia. Aenigma Flateyensis je vlastne len hračkou a zďaleka nemá také smrtonosné účinky ako šifry akčného Dana Browna, predsa však zohrala nezanedbateľnú úlohu v tom, prečo sa udalosti odohrali ako sa odohrali - v minulosti aj súčasnosti. A krvavý orol je v tomto prostredí taký šokujúci, až pôsobí nepatrične. Či bol napochytro skonštruovanou barličkou alebo naopak jedným z nosných bodov, okolo ktorých spisovateľ vystaval kulisy, o tom môžem len podumkávať. 
V každom prípade, Viktor Ingólfsson napísal slušnú islandskú detektívku, no fanúšik odkojený na Arnaldurovi Indriðasonovi od prvej strany cíti markantný rozdiel. Nie vo vykresľovaní charakterov, tie sú ako vystúpené zo starého obrazu, ale v celkovom štýle, kompaktnosti diela... a najmä v tej čudnej časti knihy, kde príbeh dočasne zakopne. Až má čitateľ chuť sa spýtať, čo by sa stalo, keby nedošlo k druhej vražde? A obáva sa odpovede, že nič.

* V skutočnosti na Islande hmlu skoro neuvidíte vďaka večnému vetru, ale o to tu nejde :-)


Viktor Arnar Ingólfsson: Záhada ostrova Flatey (Moba, 2009)


Súvisiace recenzie:

6 komentárov:

  1. Ano, záver bol prekvapivý a taký.... akoby sa knihy ani netykal. Nejako sa vsetky tie rozuzlenia a vysvetlenia, kto je čí vrah, syn, otec čipriatel netykali vobec textu, iba na zaver sa zrazu autorovi zazdalo, že by ich mohol doplniť...nech vieme, co sa mohlo stalo, keby sa nestalo to, co sa stalo. To povazujem za slabinu. mi

    OdpovedaťOdstrániť
  2. no hej, čím viac nad tým rozmýšľam, tým viac sa mi zdá, že som to s tým prirovnaním "najislandskejšia" trochu prehnala :-) z istého hľadiska to platí, z iného je zase Ingólfsson viac poplatný tomu prekliatemu Brownovi.
    "nicméně" asi sa budem zase nejaký čas držať len Indridasona - a ešte skúsim toho ospievaného Thorarinsona :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ano..snazil sa naladit na strunu dnesneho citatela, ktory bazi po..po com vlastne? Tempo nemal. Neviem celkom pochopit dnesneho citatela...pomoze mi niekto s charakteristikou priemerneho citatela? mi

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Anet, sú tvoje pocity z tejto knihy také zmiešané, ako je aj recenzia? :) Veľmi pekne napísaná, plynie, ale z knihy nejaký určitý dojem nemám - ale na druhú stranu, nič nie je dokonalé, všetko má svoje klady aj zápory, a myslím, že ak je tá atmosféra skutočne taká, ako ju opisuješ...aspoň to môže čitateľovi poskytnúť príjemný čitateľský zážitok.

    Či? :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Riddick nič k tomu to ale pozri si to: http://www.ceknito.sk/video/437696 =D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Andrej, bez urážky, ale za 1. už včera ráno to bolo na google buzze... a za 2. takéto off-topic srandičky posielaj cez facebook. Tu by som bola rada, aby sa diskutovalo aspoň trochu k veci - alebo sa aspoň neposielali vtipy. OK?
    Keď to vezmeš na vedomie, obidva komentáre zmažem.

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).