Psychológovia, ktorí sa špecializujú na manželské násilie, sú toho názoru, že počiatočná fáza násilníckeho vzťahu býva najčastejšie neodolateľne idylická.
(s. 116)
Takto ružovo začína aj vzťah humanitárnej koordinátorky s francúzskymi koreňmi Caroline a protest-songového speváka Juliana v romantickom prostredí New Yorku. Ona je očarená jeho... vlastne všetkým a zamiluje sa rýchlejšie, než ste prečítali tú predchádzajúcu vetu.
Američan z manželstva Nemky a Iránca je príťažlivý, bezprostredný, vášnivý a veľmi emotívny. Keď však Caroline Bréhatová písala s odstupom času svoju výpoveď, veľmi jasne v nej popísala príznaky nevyrovnanosti, ktoré si všímala od začiatku, no v zápale hormonálneho poblúznenia im neprikladala dôležitosť.
Ako napovedá jednoznačný názov útlej knižočky, bola to jej osudová chyba.
Možno istú rolu zohralo, že mala po tridsiatke a o slovo sa hlásili biologické hodiny. V každom prípade sa postupne zaplietla do vzťahu s narcistickým a nevypočítateľným Julianom veľmi hlboko, ignorujúc všetky varovné signály. Otehotnela a zorganizovali rýchlu svadbu. Po ukážkových príkladoch tzv. premietania (obviňovanie ľudí z vlastných nedostatkov), citovom vydieraní, teatrálnych zmenách nálad, emotívnych excesoch a extrémnom egocentrizme sa k repertoáru jeho výčinov pridáva aj fyzické násilie.
No Caroline je natoľko slepá i zmätená z Julianovej manipulácie, že stále nevidí pravdu... Čoraz ostrejšie kontúry nadobúda aj poznanie, že Julian nie je jediný vyšinutý (pardón, ale takto sa psychicky zdraví ľudia nesprávajú) v jeho rodine. Podobné znaky chorobných zmien prejavuje predovšetkým jeho matka a tiež jedna zo sestier. Je strašné pomyslieť, ako si narušené osobnosti odovzdávajú gény a plodia ďalšie narušené osobnosti.
"Zraniteľnosť narcistu je taká veľká, že jeho rana sa môže zahojiť iba zničením toho druhého."
Po narodení malej Gwendolyn sa všetko ešte viac zhoršuje. Z bývalého pokladu Juliana sa stáva zviera. Čoraz častejšie kričí, zúri, správa sa nepredvídateľne, infantilne, agresívne a manželke vulgárne nadáva. Carolinin život sa mení na peklo, stále viac si cení chvíľky, kedy sa Julianovi môže vyhnúť. Pritom on je na nej v podstate od začiatku vzťahu finančne závislý, lebo ako sa írečito povie, sám by si nezarobil ani na slanú vodu.
Trvá to približne ďalší rok a pol, kým si Caroline definitívne uvedomí, že spolužitie s manželom je neznesiteľné. Situáciu rieši len tabletkami na spanie a študovaním odbornej literatúry o hraničných poruchách osobnosti. Prístup okolia ju vyslovene dezorientuje - keď jej Julianova (tiež očarená) psychologička povie, aby ho neprovokovala a každý deň si pripomínala jeho dobré stránky, rozum sa vám zastaví. No zastaví sa aj v momente, keď týraná žena vyhlási, že toho chu(ma)ja stále miluje, a zásluhy za svoje materstvo a nové pocity sily z neho vyplývajúce pripíše... Julianovi. Udriete sa do čela a poviete si: "Hej, koza, vieš o tom, že oplodniť ťa mohol hocikto?"
Pomôže až neuvážené jednanie, keď Caroline nahlási manžela na polícii, čo vzápätí oľutuje. Má však vlastne šťastie, lebo nebyť nekompromisného postupu amerických úradov, nechala by sa otĺkať asi dodnes. I keď ten istý systém spravodlivosti ju naďalej núti, aby svoje dieťa vystavovala zhubnému vplyvu narušeného otca. Je veľmi smutné, že pri takom človeku potrestáte vlastného potomka už len tým, že sa narodí...
Knižka síce nepatrí do kategórie romantických ženských príbehov, ale je určená v prvom rade ženám. Hlavne tie od povahy ostražité i tie skúsené ju prečítajú jedným dychom. Namiesto veľkého epického príbehu tu máme svedectvo o jednom zničujúcom partnerskom vzťahu. A na konci bude rád každý jeden, ktorý niečo podobné prežiť nemusel.
Jej výpoveď je kronikársky spracovaným varovaním a apelom pre každého človeka, ktorý by pozoroval tieto znaky u svojho partnera. Ak by ste si ani po prečítaní knihy neboli celkom istí, či je váš vyvolený potenciálne nebezpečný, v závere nájdete ešte stručnú príručku: Pätnásť znakov signalizujúcich psychické násilie.
Teraz nech prestanú čítať článok všetci, ktorých formálna stránka knihy nezaujíma, lebo nasleduje tvrdá kritika. Totiž, popri obsahu, ktorý väčšinu žien minimálne zaujme, sa v knihe na 159-tich číslovaných stranách nájde úctyhodný počet preklepov a zopár naozaj zvláštne preložených slov. Štylistika je často ťažkopádna, a všetky tieto elementy môžu mať vplyv na dojem z čítania. Podľa môjho skromného názoru má zásadný vplyv na výsledok nielen kvalita prekladu a redakcie, ale aj jej flexibilita. V ľubovoľnom jazykovom kurze vás hneď na začiatku naučia, že prekladať otrocky sa nedá...
A zase ten preklad
Ako mládenec som pracoval v reštauráciách. Som ozajstný šéf. (s.27)
Síce aj u nás sa už v TV reláciách začalo slovo šéf používať ako preklad slova chef, ale tu by som rozhodne uprednostnila vhodnejší preklad kuchár. Okrem toho, že to v kontexte vyznieva vyslovene hlúpo a slovo šéf je na Slovensku používané v súvislosti s riadiacou osobou, nepustí ani logika: naničhodník Julian sa za kuchára nevyučil, je teda veľmi nepravdepodobné, že by ho zamestnali ako šéfkuchára (no keby náhodou, mohol sa pomenovať týmto výrazom). To znamená, že s najväčšou pravdepodobnosťou pracoval jednoducho ako kuchár. Ale ono je to vlastne jedno, pointa je v tom, že nesprávne použitý kalk zruinuje preklad. Prekvapuje ma to najmä v situácii, keď tu máme prekladateľov, ktorí v súčasných románoch (dokonca v sci-fi) pretláčajú slovenské archaizmy aj tam, kde v originálne zastarané či inak výnimočné výrazy použité nie sú. Tu máme naopak nový význam slova, udomácnený akurát v komerčných televíziách. Možno je to paradox medzi nie dosť starostlivým prekladom a príliš starostlivým prekladom ;-)Čo je prípad aj ďalšej katastrofy.
Stál na jednom z výbežkov kopca a nahlas čítal nápis na náhrobnej tabuli: 'Tu sa stráca pôsobenie ľudí', je to citát z Burroughsovho najkrajšieho diela The Heart of the Southern Catskills, Srdce južných Catskillských hôr." (s. 69)
Náhrobnej? Scéna sa odohráva na vrchole kopca Slide v horách Catskills, kam sa Julian a Caroline vybrali na výlet. Je veľmi nepravdepodobné, že by na známom turistickom mieste bol pochovaný ktokoľvek. Čo je aj dôvod, prečo mi nesprávny preklad okamžite udrel do očí a nepotrebovala som na to žiadny prieskum. Ale urobila som ho, aby boli spokojní aj pochybovači. A veruže telo Johna Burroughsa tam neleží (lebo je v rodinnej hrobke v štáte Missouri), a nie je tam dokonca ani žiadny iný hrob. Tabuľa je teda jednoznačne pamätná a v žiadnom prípade nemôže byť náhrobná. Definitívnym dôkazom je jej fotografia i s ňou súvisiace informácie.Alebo:
Odrazu znenazdajky stíchol... (s.29)
Myslím, že tu kontext vôbec nie je potrebný, lebo nie je dôležitý. Použiť za sebou dve synonymá je proste kiks štylistický aj logický, vôbec ma nemusí zaujímať, čo bolo v originále. Chyba je to triviálna, no podľa mňa neodpustiteľná. Nesmie sa jej dopustiť skúsený prekladateľ (Oľga Hirnerová), a nesmie si ju nevšimnúť skúsený redaktor (Alica Wursterová). Ak to prejde cez dvoch ľudí, je to problém. Na Facebooku v "našej" skupine Literárny klub z toho všetkého vznikla veľmi plamenná debata, kde ma prekladateľ Patrick Frank za moju kritiku opakovane ponižoval. Bral si na pomoc podružné argumenty, ako napr. že som nepochopila autorský zámer (on knihu nečítal vôbec), že zamlčiavam (sic!) kontext (mala som mu vypísať dve strany?) alebo že som knihu v danom momente ešte nemala prečítanú do konca, a tak nemám nárok kritizovať ani jej formálnu stránku. Asi existuje predpoklad, že po dočítaní budem natoľko ohúrená rozuzlením, že na všetky chyby zabudnem.
Nuž, nezabudla som.
Žabomyšie vojny o tom, či ponechať v texte bez vysvetlenia alebo kontextu frankofónnu slangovú frázu "Y love you" sú záležitosťou postoja (ak to teda vôbec je slang, lebo jednoznačný dôkaz som nenašla a moji francúzski priatelia o niečom takom jakživ nepočuli). Pre mňa je podstatný výrok inej ženy, mimochodom tiež prekladateľky, o tom že "prekladateľ je niečo ako dekódovač - dekóduje jednu knihu z cudzieho jazyka a zakóduje ju do cieľového jazyka tak, aby tomu čitatelia daného jazyka rozumeli." Citácia pokračuje v duchu "prekladateľ nemá právo znásilňovať pôvodný text...", čo sa vzťahovalo na iné okolnosti, som si však istá, že v tomto konkrétnom prípade by kľudne rozšírila tvrdenie o vetu, že rovnako by sa prekladateľ nemal držať otrockého prekladu, ak v cieľovom jazyku nedáva zmysel či dokonca je chybný (náhrobná tabuľa namiesto pamätnej). Napokon, je to obsiahnuté v slove dekódovač.
Zostáva mi len dúfať, že medzi vydaním mojej reading copy a finálnej podoby knihy sa udejú nejaké pozitívne zmeny, ktoré pomôžu slovenskému čitateľovi čítať text plynule bez toho, aby jeho logika musela robiť saltá. Svoje pripomienky som vydavateľstvu poslala. (Update: zmeny sa neudiali, možno bolo už neskoro)
Áno, výrazy ako "slúžil americkej vláde ako 'hitman'", "jeho 'proféti' Bob Dylan, Bob Marley..." alebo "zaoberal sa 'daydreamingom'" či "deštrukcia environmentu" (a mnohé iné) sú očividne autorským zámerom franko-americkej spisovateľky píšucej pre Francúzov. Otázkou zostáva, či to pre slovenského čitateľa má nejaký význam, respektíve či tento význam je porovnateľný s negatívnym dopadom na štylistickú hladkosť, plynulosť čítania a celkovú zrozumiteľnosť textu.
Koľko slovenských čitateliek asi rozozná, že "Y love you", použité v dialógoch, je ligvistické špecifikum, možno dokonca iba internetový meme a nie tragická chyba prekladateľky? Keď sa samotná autorka neobťažuje osvetlením výrazu, ktorý aj pre iné národy musí byť pomerne neznámy, prečo má prekladateľka brať na seba bremeno nepochopenia? Keby Y zmenila na spisovné I, bolo by po probléme ešte skôr, než začal. Dekódovač ;-)
Pridám pár perličiek, ktoré nebudem komentovať, je na vás, či sa vám budú zdať úplne v poriadku. A na kontext sa vykašlite:-):
V lete, keď je horúčava, keď hudba a polúcia uvoľňuje mravy a predstavy...
Pokoj však, žiaľ, trval krátko.
"Áno, tuhé nápoje, melódie bluegrass, poézia Walta Whitmana: Okonee, Koosa (...), Wabash..." odriekla Cynthia so smiechom.
"Chápeš, bude lepšie, keď mamu necháme samu (...)." Julian vždy vedel prejaviť umenie a nájsť spôsob, ako mi vysvetliť to, čo pôsobilo čudne.
"Jediný environment, aký tu poznajú, je environment ekonomický ..."
"Sú zbavené citovej hĺbky a prekypujúcej predstavivosti..."
Dovolím si na záver ešte trochu rýpania: Patrick Frank ma okrem iného obvinil z toho, že kniha (alebo preklad) sklamala iba mňa, lebo on našiel na internete len pozitívne ohlasy. Reakcia mojej sestry, ktorá už knihu dočítala i zrecenzovala, a teda jej názor by aj podľa Patricka mal byť kóšer, bola stručná:"Z 12 záložiek sa 10 týka chýb v preklade a 2 sa týkajú samotného textu. Je tam skutočne dosť veľa chýb, a keďže moja angličtina je začiatočnícka a latinčina podobne, niektoré slová som dohľadávala na internete. To je zlé."
Vox populi, vox dei :-)
No a iná mladá recenzentka takisto kritizovala okrem obsahu aj preklad a štylistiku. Tak už sme tri, ktoré kniha sklamala a nemali problém to priznať. Môžme si založiť klub :-p
Caroline Bréhatová: Milovala som manipulátora (Ikar, 2011)
Súvisiace:
mŕtvolka pohodená, počkajme na supy...:)
OdpovedaťOdstrániťTiež som ju čítal, aj keď je vraj určená z neznámych dôvodov ženám :) môj názor:
OdpovedaťOdstrániťhttp://waboviny.blogspot.com/2011/08/partnerske-nasilie.html
Tá kniha pôsobí ako typický emotívny škvar o dobrej naivke a zlom egocentrickom manželovi, ale mňa opäť potešila prítomnosť desivo amatérskeho prekladu. :-D V diskusii v Literárnom klube si zo mňa minule niekto robil srandu, či mám na prekladanie školy. Odpoviem protiotázkou : Koľko slovenských prekladateľov naozaj ovláda jemné nuansy jazyka, z ktorého prekladajú ? No koľkí ? Navyše, tieto chyby sú úplne elementárne. Hodné niekoho, kto chodil na základke či strednej necelý rok na rýchlokurz angliny a potom k nej už ani nepričuchol. :-P :-/
OdpovedaťOdstrániťA klub proti zlým prekladom ? Horkýže klub ! Navrhujem rovno založiť Asociáciu proti nekvalitným prekladom do slovenčiny (APNPDS). ;-)
OdpovedaťOdstrániťKriziak obavam sa, ze je velmi pravdepodobne, ba priam takmer iste, ze dotycny si srandu nerobil ale myslel tu otazku uplne smrtelne vazne. Ak si pozries v LK diskusie o prekladoch tak sa to nesie v duchu "ja mam pravdu a vy sa t v tom nevyznate lebo... (dosad lubovolny dovod, ktory nesuvisi s tym aby si mohol kritizovat preklad)". Ako vidis v tomto pripade sa argumentovalo nedocitanim knihy (od toho ze si pan prekladatel vymyslal take veci, ze Anet knihu vobec necitala resp. len par stranok radesj odhliadnem). Predtym pri kritike jedneho vyrazu bolo argumentovane tym, ze ci sme precitali celu knihu. No a najlepsi bol argument "mne sa to slovo nepaci lebo som ho vymyslel a uz mi lezie krkom"... Hnus velebnosti, radsej sa idem tvarit ze pracujem :)
OdpovedaťOdstrániťg72
Tak schválne som si hodila tú "polúciu" do googlu:
OdpovedaťOdstrániťPolúcia môže byť:
mimovoľný výron mužského semena, pozri polúcia (výron semena)
v ekológii znečistenie
Prečítala som si tú vetu asi 4x, ale stále mi nedáva zmysel. Je síce pravda, že výron semena spôsobuje uvoľňovanie mravov a predstáv, ale... skutočne? TOTO? Toto nám chcel autor povedať? WTF?
tuhé nápoje? Pili želatinu? Prejaviť umenie?
Plačem. Nielen ako prekladateľ-amatér, ale hlavne ako čitateľ. Otras.
Nehovoriac ani o tom, že takýmto príbehom veľmi nefandím :/
Ale Anet, veľmi sa mi páči že si dosť všímavý čitateľ a nedáš sa. Nie je normálne, aby niekto obhajoval takýto preklad a takúto editorskú prácu. Žasnem.
vidíš, tuhé nápoje sa mi vôbec nezdali čudné :-) asi preto, že ma preklad už predtým "vycvičil" formuláciami ako "pili občerstvujúce nápoje" alebo "pustil dlhohrajúcu platňu" :-D
OdpovedaťOdstrániťv tej konkrétnej vete mi šlo o slovo ODRIEKLA. lebo odrieknuť je tiež všeličo možné, ale určite nie vymenovať...
jo, polúcia by bola na samostatnú filozofickú esej o tom, ako uvoľnuje mravy :-D
odriekla som si ani nevšimla, rozmýšľala som nad tuhými nápojmi :)))
OdpovedaťOdstrániťtak moment, a si si skutočne istá, že to neprekladal google?
:-D
OdpovedaťOdstrániťJennka : Ja mám podozrenie hraničiace s istotou. Hlavu hore, mohla použiť aj Babelfish ! :-O ;-D
OdpovedaťOdstrániťBabelfish, už len to samotné slovo znie úžasne :))
OdpovedaťOdstrániťpredpokladám, že vieš, že je to z Adamsovej babylónskej rybky :-) bol to myslím prvý (alebo z prvých) on-line prekladačov... a kuk, existuje dodnes :-) http://babelfish.yahoo.com/translate_txt
OdpovedaťOdstrániťA je neslávne známy svojím nulovým vnímaním kontextu prekladaných viet. Väčšina ľudí ho dnes používa skôr na zábavu. Sesternica ho pred pár rokmi použila na preklad krátkej anglickej vety o jednej rockstar, a vyšlo jej len kryptické : "Naničhodník je boh." :-))
OdpovedaťOdstrániťáno, ja som sa na ňom zabávala už pred 12-timi rokmi :-)
OdpovedaťOdstrániťKto prekladal tú knihu?
OdpovedaťOdstrániťOľga Hirnerová
OdpovedaťOdstrániťA ja že Frank... Píše sa v recenzii niečo aj o prekladateľke alebo vytváraš mylný dojem, že knihu preložil niekto iný?
OdpovedaťOdstrániťtieto uzávery a argumentácia sú mi povedomé... ale ak je to jediný problém, napraví ho drobná editácia textu s pridaním jednej vety a bude to vyriešené, hm?
OdpovedaťOdstrániťmily anonym ked si jediny komu sa urobil milny dojem tak asi bude chyba v tvojom prijimaci a nie v clanku nemyslis? ja tam nikde nevidim informaciu o tom, ze by fank knihu prekladal, iba ze na autorku clanku utocil ked si dovolila vyjadrit svoj nazor pred docitanim knihy...
OdpovedaťOdstrániťZvyčajne sa pod názov a autora knihy zvykne písať "preložila(a) XXX" alebo "preklad XXX". Najmä, ak sa chceš hrať na kritičku prekladu.
OdpovedaťOdstrániťhttp://www.martinus.sk/?uItem=107446
každý píše ku knihám to, na čo je zvyknutý. ja len základné vydavateľské údaje a pridávam linku - na to máme internet a odkazy. keď by som mala uvádzať preklad, potom by snáď nemalo chýbať ani ISBN :-p
OdpovedaťOdstrániťa kľudne to tam doplním, len momentálne nemám čas.
OdpovedaťOdstrániťpodľa mňa stačí pozornejšie čítať od odseku "Na Facebooku v "našej" skupine Literárny klub ..." a o prekladateľke a jej paškviloch je celá druhá polovica článku. no a na rozdiel od niektorých ľudí sa vie autorka pod svoj text podpísať:)
OdpovedaťOdstrániťAha, cize ak tam prekladatela neuvedie tak ten preklad kritizovat nemoze alebo sa iba hra na kritku alebo co? Nestaci ti link pod clankom? Nevies si dohladat?
OdpovedaťOdstrániťAle ked uz bazirujes na detailoch tak by si sa mohol/mohla aspon podpisat (nemusi byt meno, staci nick) nech vieme s kym mame tu cest a nemusime ta oslovovat anonym... a ked uz budes pri tom tak sa skus vyjadrit k teme a nie k tomu ci je tam uvedeny prekladatel alebo nie. nesuhlasis s kritikou? z akych dovodov? suhlasis s vyhradami? suhlasis bez vyhrad? nejako nie je jasne ze vo co ti vlastne gou a nic nove a prinosne sme sa zatial nedozvedeli...
btw. linkovat obchod ako dokaz toho ze sa v recenzii ma uviest aj meno prekladatela je minimalne dost pochybne...
OdpovedaťOdstrániťkeďže anonym nestojí o pádne argumenty (napr. aby sa začal biť o to, že náhrobná tabuľa bez hrobu je správna), ani mi nenapadlo takto pragmaticky naňho útočiť. to by asi nerozdýchal.
OdpovedaťOdstrániťavšak, ako vravím, pokiaľ zmienka v texte o tom, že dotyčný Patrick Frank knihu vôbec nečítal, nie je dostatočná na pochopenie súvislosti, že ju zároveň neprekladal (tvrdiť, že áno by síce bolo prefíkane uštipačné, ale technicky nemožné), tak tam jednoducho informáciu o preklade doplním. hneď teraz :-)
geronimo72: Uviedla (niekoľkokrát) iného prekladateľa: nie toho, kto tú knihu prekladal. Meno skutočnej prekladateľky v texte chýba.
OdpovedaťOdstrániťmily/a anonym. ani raz nebol frank uvedeny v suvislosti s prekladanim knihy. staci pozorne citat a bude to jasne aj tebe. meno skutocnej prekladatelky v texte byt vobec nemusi lebo je lahko zistitelne z linku ktory je pod textom.
OdpovedaťOdstrániťnejake argumenty k teme by neboli?
anonymný: spomínal sa iný prekladateľ, lebo tiež súvisel s kritikou prekladu - a aký je tam problém? je to obmedzené, o kom sa smie a nesmie písať?
OdpovedaťOdstrániťty, anonym,
OdpovedaťOdstrániťdufam, ze sa nezivis prekladmi, kedze ocividne nevies citat s porozumenim textu.
(sorry,bola som na dovolenke, preto az teraz)
Mám skoro ten istý problém okrem toho násila ale chcem sa zmeniť a chcem aby bola so mnou šťastná aj keď mám iba 18 rokov ... na FB ... Vladimír Miškin Baumgartner ...
OdpovedaťOdstrániťmyslíš čo sa týka témy knihy? v tom prípade je zázrak, že máš dosť sebareflexie, aby si to na sebe identifikoval :-) tiež to môže znamenať, že to s tebou nebude až také zlé ;-)
Odstrániťpokiaľ má niekto pochybnosti a obavy zo svojho správania a je natoľko vyspelý, že si to vôbec všimol, iste mu neuškodí ďalší krok - konzultovať psychológa. psychológ je síce len taký neškodný kecálek, takže keby bol jalový, možno sa oplatí vyskúšať aj psychiatra (ani jedna návšteva neznamená, že je človek automaticky považovaný za duševne chorého, ľudia u nás majú zbytočné predsudky)... nicméně, treba sa o tom porozprávať s niekým spoľahlivým a prípadne aj nestranným, nezainteresovaným. lebo vlastná matka, frajerka či kamoš ti nikdy do očí nepovedia, že máš nejaký problém v správaní. mama stoleruje, frajerka pri najhoršom opustí a kamoš to považuje za prejav mužnosti.
(mám medzi čitateľmi jednu psychologičku, skúsim ju zavolať;-)