..."je krátka antológia z poviedok, ktoré vychádzali na internetovom magazíne Hlboký hrob (2000-2004), venovanom predovšetkým humoru, hororu a ich rôznym kombináciám," hovorí zadná strana tenkej knižky, skôr takého hrubšieho zošita, o svojom obsahu...
A pripomíname si ju preto, lebo čoskoro (dúfajme) sa bude recenzovať jej nasledovník, nová antológia slovenského hororu, Farby strachu.
Členovia OZ Mastodont si v roku 2006 chceli zaspomínať na svoj bývalý Hlboký hrob, tak vo vydavateľstve Artis Omnis v skromnom náklade 300 kusov vydali túto zbierku deviatich poviedok. Pomenovali ju s charakteristickou sebairóniou, ktorá paroduje vnútorné súvislosti, avšak zavádza, pokiaľ ide o kvalitu...
Lebo akokoľvek ľahkovážne a humorne sa celá zbierka prezentuje, samotné poviedky seriózne ukazujú, že hororová literatúra na Slovensku čo do kvantity síce nebujnie, ale zatiaľ ani nezomrela, a má svoju (i keď len hŕstku) zástupcov.
Prológy Michala Spádu štartujú samotnú zbierku aj každú poviedku v duchu hesla "sranda musí byť, aj keď otca vešajú" a uvádzajú čitateľa do intímneho súkromia Hrobovej minulosti.
Editor tak napríklad nostalgicky zaspomína na vzácne chvíle, keď magazín HH robil prvé krôčky na ceste k žiarivým zajtrajškom (čiže včerajškom):
"Zúfalí ľudia robia zúfalé veci, a tak sme s Paldim začali terorizovať známych a priateľov a žiadať od nich hororové poviedky (čo značne prehĺbilo našu sociálnu izoláciu), prekladať diela klasikov (čo bolo namáhavé a neefektívne) či ich sami písať (o tom viac inde). Napokon sme vyhlásili literárnu súťaž. Prvá súťaž stroskotala na tom, že do nej neprišli nijaké príspevky. Vzhľadom k tomu, že sme na základe štatistík o návštevnosti vedeli, že HH číta približne sedem ľudí a všetkých sme poznali osobne, neprišlo nám toto zistenie až také šokujúce." (NDPNS, s. 10)
Že to z vonkajšieho pohľadu vyzerá na rýchlokvasený brak v duchu tradície šestákovej napínavej literatúry s ošúchanými rekvizitami a triviálnymi strašidelnými motívmi?
Áno, je to tak - v poviedkach majstra paródie Miroslava Šusteka, u Mareka Ciglana či Gabriela Plesku. Ide však o poctu žánru, plánovaný satirický kalkul. Viaceré ďalšie poviedky s omnoho serióznejším podtónom a hustou atmosférou tento vzorec pre zmenu porušujú.
Dva texty dnes už etablovaného autora fantasy príbehov zo slovenských reálií, Dušana D. Fabiana, ponúkajú ochutnávku poctivej duchárčiny či skôr psychologického hororu, podobne aj Nočná hudba Michala Jedináka, a trochu absurdity z industriálnych mestských legiend podojil Michal Löwy.
Avšak tým najmrazivejším zážitkom bola pre mňa poviedka Koniec leta od Michala Spádu. V gaimanovsky snovej atmosfére skombinoval zimomriavkový detský príbeh s desivým presahom do skutočného života.
Útlu knižočku presne v duchu hesla "humor a horor" dopĺňajú ilustrácie Michala Löwyho. Občas len také čarbaničky, inokedy diabolské preludy. Veľmi ma pobavilo aj to, ako dokázal niekoľkými ťahmi vystihnúť karikovanú podobu každého autora.
Má to atmosféru, vtip aj intelekt, príjemne sa to číta na dobrú noc. Také malé "bu-bu-bu" pred spaním. Zároveň je knižočka aj svedectvom o existencii a duchu jedného spolku nadšených bláznov, ktorý možno zanikol v pôvodnej podobe, ale niečo po sebe zanechal a jeho bývalí prispievatelia pokračujú v šírení (humorného) hororu na inom mieste a v iný čas...
Michal Spáda ukazuje svoje autorské kvality bohužiaľ sporadicky, lebo keď naposledy zažiaril vo finále Ceny fantázie 2008 poviedkou Rozum, cit, niekoľko kúziel & Viola, upadala som z čitateľskej rozkoše takmer do mdlôb. Zo sľubovaného románu zatiaľ nič nie je... Michal však opäť hviezdi vo finále aktuálneho ročníka Ceny Fantázie 2011.
Michal Jedinák vydal pred niekoľkými rokmi chutnú knižku Nie celkom rozprávky, odvtedy ďalej píše aj kreslí veselé komiksy, v roku 2009 si odniesol Cenu Bibliotéky a momentálne je tiež a znova vo finále Ceny Fantázie 2011.
Dušan D. Fabian sa presadil poviedkami i dvoma románmi z prostredia košickej úderky Zasvätených (Invocatio Elementalium, Pestis Draconum), po ktorých nasledoval v Česku vydaný splatter Živého mě nedostanou.
A výber z parodických pulpových poviedok Miroslava Šusteka vyšiel pod názvom Nie ste vy náhodou ten chýrny pán Rafin? V kuloároch sa pošuškáva, že "majster MiŠu" je iba tvárou značky, a jeho diela v skutočnosti píše Michal Spáda... ale dostupná i súkromná dokumentácia vraj svedčí o tom, že je to naozaj len výmysel :-)
Vydavateľstvo Artis Omnis je naďalej jedným z mála zdrojov pôvodnej tvorby menej známych domácich autorov a popri už neexistujúcom časopise Fantázia či fanúšikovských projektoch aj jediným oficiálnym zdrojom mladých talentov pokiaľ ide o fantastické žánre. Vydali zatiaľ 32 publikácií z oblasti poézie, fantastiky, dokumentárnej tvorby i literatúry pre deti. Tak dúfam, že im to ešte dlho bude šliapať.
Neželané dedičstvo po neobľúbenom strýkovi (vyd. Artis Omnis, 2006)
Recenzia vyšla v staršom znení v roku 2009
Súvisiace:
Ano, velmi dobre, prijemne ma to prekvapilo.
OdpovedaťOdstrániťv takom prípade odporúčam aj Pána Rafina, ja som sa na ňom bavila :-)
OdpovedaťOdstrániť