Neil Gaiman je majster snov a nočných môr. Výnimočný rozprávač a všestranný autor fantasy žánru. Románopisec, poviedkár, básnik, komixový a filmový scenárista a tak ďalej... Sympatický, 51 ročný Angličan žijúci v Spojených štátoch a otec troch detí. Preslávil ho komix Sandman a čoskoro po ňom romány Nikdykde (Neverwhere), Dobré znamenia (Good Omens) a Americkí bohovia (American Gods). Veľmi známy je taktiež jeho životopis inej legendy sci-fi a fantasy žánru - Douglasa Adamsa.
Zbierku poviedok Kouř a zrcadla (Smoke and Mirrors) si zostavil sám a ide o naozaj rôznorodý výber poviedok, krátkych próz a básní. Aj keď poézia ma príliš za srdce nechytila, musím uznať, že jeho básne sú skutočne na úrovni aj z pohľadu laika, ktorý uprednostňuje pri čítaní prózu.
Naopak medzi poviedkami som si našla hneď niekoľko obľúbených, na ktoré sa ťažko zabúda.
Rada by som predstavila tie, ktoré na mňa najviac zapôsobili, napríklad jemnou iróniou, rafinovanou pointou alebo vycibreným rozprávačským štýlom, ktorý mi poskytol číru čitateľskú rozkoš, prípadne všetkými týmito prvkami zároveň.
Svatební dar (alebo poviedka v úvode) je zo začiatku nepredvídateľným, na konci dojímavým príbehom manželského páru a života, ktorý mohol byť iný a o tom, ako sa menia ľudské túžby v závislosti od životných situácií.
Neptejte se Jacka, malá hororová rozprávka fungujúca na základe sily imaginácie a tušenej hrôzy, pochádzajúcej zo záhadnej hračky – Jacka v krabici. Znepokojivá poviedočka, ktorá dospelého síce nepripraví o spánok, ale aspoň na chvíľu ho vovedie do Gaimanovho sveta nočných môr.
Jezírko se zlatými rybkami a jiné příběhy ma zaujalo, pobavilo aj dojalo paródiou na hollywoodsky spôsob života s jeho plytkosťou a pozérstvom nádherne kontrastujúcim s ľudskosťou a krehkosťou zosobnenou v postave staručkého upratovača v losangeleskom moteli. Aj keď je to pomaly plynúci príbeh, ktorý nemá žiadne neočakávané zvraty či originálne pointy, ide o jednu z najkrajších poviedok tejto zbierky.
Můžeme to pro vás zařídit ve velkém je poviedka, ktorá si strieľa ako z nevery a žiarlivosti, tak aj z ľudskej malichernosti a veľmi súčasnej záľuby západnej civilizácie – kupovania všetkého, čo je zľavnené. Ironický a trochu scifisticko-hororový záver je len dôsledkom a vyvrcholením nenásytnosti hlavnej postavy.
Do světa sa podľa autorových slov v úvode zaoberá oveľa vážnejšou témou, než ako zapôsobila na mňa. Pohlavné choroby boli vždy nebezpečné najmä vďaka ľahkej a príjemnej šíriteľnosti a Simon Powers je o to poľutovaniahodnejšou a komickejšou obeťou záhadnej pohlavnej choroby, že sexuálny život je v jeho prípade neexistujúcim pojmom (teda ak nerátame autoerotiku). Nie že by som sa Simonovi vysmievala, ale jeho príbeh je jednoducho tak skvele napísaný a vygradovaný, že je zážitok si ho prečítať. Záver poviedky je potom viac zábavný než strašidelný.
Ochutnávání bolo písané pre zbierku erotických sci-fi poviedok. Netradične poňatá sexuálna chvíľka celebritky strávená s gigolom má prekvapivú pointu, ktorá pravdepodobne zapríčinila, že sa mi táto poviedka tak zapáčila, pretože mi pripomenula istým spôsobom veľmi podobnú scénu z románu Americkí bohovia...
Babycakes je kratučký literárny útvar s desivým obsahom, ktorý je o to hrozivejší, že za daných vymyslených okolností je potenciálne reálny – aspoň pre čitateľa, zvyknutého používať fantáziu na predstavy o budúcnosti, určite.
Sníh, zrcadla, jablka – geniálne zakončenie zbierky poviedok! Rozprávka pre dospelých, ktorá vám naženie husiu kožu. Gaimanovská verzia Snehulienky a ďalšia dokonalá ukážka autorových schopností.
Knihy Neila Gaimana sa čítajú ako po masle. Naozaj neviem, aké spisovateľské neduhy by som mu mohla vytknúť, aj keď niektoré romány ma neuspokojili tak dokonale ako iné, a ani v tejto zbierke poviedok neobľubujem všetky rovnako. No Gaiman dokáže nádherne stupňovať napätie, budovať atmosféru hustú ako med, pohrávať si s fantáziou čitateľa.
A hlavne ho nenechá ani sekundu na pochybách, že jeho dielo sa oplatí čítať.
Neil Gaiman: Kouř a zrcadla (2003, vyd. Polaris)
Od Neila Gaimana vrelo odporúčam predovšetkým:
Nikdykde, 2002, 2006, vyd. Polaris
Američtí bohové, 2003, 2007, vyd. Polaris
a Neil Gaiman.com
(recenzia bola prvýkrát uverejnená 16.2.2006, upravila som iba neaktuálne detaily)
Súvisiace:
a čo Gaimanova "Coraline" ? nečítala si, či sa ani nechystáš? inak recenzia tradične neobyčajne príjemná :)
OdpovedaťOdstrániťčítala, ale neskôr ako som písala toto. aj Hviezdny prach som čítala. obe patria do kategórie dobrovoľné :-) totiž filmy podľa nich boli nakrútené tak čarovne a dokonalo, že si ich v každom prípade treba pozrieť - kľudne aj pred čítaním a potom sa rozhodnúť, či čítať knihu.
OdpovedaťOdstrániťaaach, gaiman.... mame vsetko, co sa dalo zatial kupit :D.
OdpovedaťOdstrániťa snehulienka z tejto zbierky je presne taka, ako autor slubuje - po jej precitani sa na tu rozpravku uz nikdy nepozriem tak, ako predtym...
hej, niektore knizky su mozno slabsie nez ine, ale vo vseobecnosti podla mna kazda patri k tomu lepsiemu, co momentalne vychadza. a v kazdej sa najde minimalne jedna-dve myslienky, na pri ktorych si poviem - aaaah.....wau!
ja som tým nemyslela, že sú slabšie, Gaiman patrí k špičke fantasy :-) ale určite odporúčam najprv "dospelácke" knižky, a keď ho čitateľ spozná, potom nech pokračuje hoci Koralinou a Hviezdnym prachom. obe sú svojím spôsobom trochu jednoduchšie než ostatná tvorba - no a filmy sú naozaj také čarovné, že komu sa nechce čítať predlohy, ani nemusí, atmosféru nasaje aj tak.
OdpovedaťOdstrániťak to nie je hriech, tak sa priznám, že filmy sa mi páčili možno aj viac :-)
mne sa na tych filmoch paci to, ze scenare robil gaiman, takze do kazdeho dal to, co sa mu tam viac hodilo. napriklad hviezdny prach - ten kapitan pirat a jeho lod sa v knihe spominaju len okrajovo, ale vo filme je to podstatna a vyrazna cast. a vobc to nevadi a ani jednemu z tych diel to neubera na kvalite.
OdpovedaťOdstrániťa co sa tyka toho slabsieho a lepsieho - ja som narazala na recku zusky stozickej (aspon myslim,ze to bola ona) v nejakej starsej fantazii, kde vyjadrila nespokojnost s knihou hrbitova a este vacsiu nespokojnost s mezisvetem. podla mna napriek tomu, ze mozno ine gaimanove knihy boli viac "wau", ani tieto dve zdaleka neboli priemerne. takze tak :).
inak ja som najprv citala anansiho chlapcov, potom americkych bohov a potom poradie tych ostatnych si nepamatam. ale citala som vsetko, aj vsetkych sandmanov, co doteraz vysli v cestine.
jedine sklamanie bol pre mna duet s pratchettom (good omens), pretoze to podla mna nebolo ani tak vtipne a hlboke ako samotny pratchett, ani tak temne a fantazijne ako samotny gaiman. najlepsie to vyjadruje prupovidka slitra a sucheho - skrizil sem koniklec a pampelisku. myslel sem, ze budu mit zvlastnost - konilisku! a vysel mi pampeklec :(.
ale aj tato kniha bola sama o sebe velmi dobra.
ja som sa do Coraline zamilovala na prvý pohľad, ten film (hoci aj mnohí hundrú, že nie je ako kniha) je neskutočne úžasný a hoci nie som nejaký blázon do figúrok, neodolala som a túto malú potvorku mám doma - v jej perfektnom žltom pršiplášti :D preto som bola zvedavá, aká je kniha...neláka ma kúpiť ho v preklade, už dlhšie zvažujem, že poriešim originál... tak som chcela vedieť, čo tunajší domáci odborník hovorí práve na túto knihu, ak ju teda čítal :D
OdpovedaťOdstrániťmyslím, že tunajší domáci odborníci sa zhodnú, že Coraline v originále určite nie je zlý nápad ;-) smelo do toho. keď už poznáš a miluješ film, budeš milovať aj knihu, som si istá.
OdpovedaťOdstrániťmne knizna koralina pripadala ovela temnejsia a desivejsia nez filmova. obe su vyborne svojim vlastnym sposobom. a ja som teda citala cesky preklad, v originali nemam nic.
OdpovedaťOdstrániťFakt veľmi príjemná recenzia, a tie poviedky znejú skvele (páči sa mi najmä Jezírko se zlatými rybkami a jiné příběhy, takéto poviedky mám veľmi rada). Takže... ďalší do zoznamu, omg, ani neviem, kedy to všetko prečítam :(
OdpovedaťOdstrániť