Douglas Adams

11. mája uplynulo presne 10 rokov od smrti jedného z najoriginálnejších autorov humoristickej sci-fi. 11. marca 2011 by bol mal 59 rokov, keby ešte žil. Obe výročia som zmeškala, no dnes mám ešte šancu.
25. máj každoročne pripadá na celosvetový Deň uterákov - deň, kedy si fanúšikovia po celom svete pripomínajú génia svojho obľúbeného spisovateľa tým, že nosia pri sebe na viditeľnom mieste uterák, symbol vesmírneho stopovania...

Toto je moja pocta jeho pamiatke, obsahovo určená aj laikom, ktorí ho ešte nepoznajú.



Väčšine čitateľov Douglasa Adamsa predstavovať asi nemusím. Buď ho poznajú či o ňom aspoň počuli, alebo si článok neotvorili. Pre tú menšinu, ktorá to urobila z čírej zvedavosti, bude moja óda na Douglasa určite obstojnou motivačnou náhradou za encyklopedický životopis (ktorý je mimochodom tu).

Jeho diela sú v žánri sci-fi a fantasy ako stvorené na úžívanie si fantázie a výmyslov. Zásadou dobrého vychutnávania si fantastickej literatúry je akceptovať výmysly ako pravdu alebo možnú pravdu. To však nedokáže každý (bez urážky :-). Ak však pri čítaní knihy alebo pozeraní filmu pripustíte, že by svet, ktorý autor opísal, mohol existovať - hoci len vo vašej hlave - otvorili ste dvierka svojej fantázie, vypustili von sny či nočné mory a viete si fantastiku užiť.

Adamsovým najznámejším dielom, ktoré z neho urobilo kultového spisovateľa, je Stopárov sprievodca galaxiou a jeho štyri pokračovania: Reštaurácia na konci vesmíru, Život, vesmír a všetko, Zbohom a ďakujeme za ryby a Zväčša neškodná.
Len pre informáciu, Stopárov sprievodca galaxiou je elektronická kniha obsahujúca milióny hesiel s popiskami, ktoré pre knihu získavajú jej redaktori-užívatelia. Jej obálka sa hrdí veľkým upokojujúcim nápisom "Nepodliehajte panike!".
Stopárska séria opisuje životné peripetie obyčajného pozemšťana Arthura Denta, ktorému takmer pod nohami diaľnicechtiví mimozemšťania vymažú z tváre vesmíru jeho rodnú planétu... dobrodružstvá jeho priateľa Forda Prefecta, ktorý má na svedomí, že v osudnom okamihu sa už obaja nachádzajú v "bezpečí" vesmírnej lode... zážitky jedinej zostávajúcej pozemšťanky Trillian, prezidenta galaxie Zafoda Bíblbroxa... a ďalších dôležitých i úplne nedôležitých obyvateľov vesmíru (napríklad istého Marvina). To všetko na rôznych miestach v priestore, čase a všetkých dostupných rozmeroch.

Na cestovanie s vesmírnymi stopármi nebudete potrebovať Sprievodcu galaxiou, ale fantáziu a zmysel pre humor. I pre ten čierny.
Douglas Adams v príbehu o najlepšie predávanej knihe vo vesmíre servíruje čitateľom tie najbizarnejšie, najbláznivejšie i najúžasnejšie teórie o živote, vesmíre a vôbec - a pritom ak sa zamyslíte, všetky sú fantasticky logické - vzhľadom na svet, v ktorom sa odohrávajú i na ten šialený svet, v ktorom naozaj žijeme.
Vlastne sa radšej nezamýšľajte, len pustite Douglasa do svojej hlavy, do svojho sveta a zistíte, aký ten jeho život i vesmír dáva dokonalý (ne)zmysel. Pentalógia Stopárov sprievodca galaxiou je oslavou absurdity vo všehomíre.

Obyčajným ľuďom (prípadne robotom a iným bytostiam) sa tam dejú neobyčajné veci, na základe ktorých potom ďalšie neobyčajné veci prežijú alebo robia. A to im my čitatelia (priznajme sa) trochu závidíme. A tak chceme tie neobyčajné veci prežiť aspoň na stránkach knihy. Pretože v našom reálnom svete sa nedejú. Ak sa aj náhodou dejú, nepatríme medzi tých šťastlivcov. A keby sa nám niečo také douglasoadamsovské prihodilo, kto nám to už uverí?
Ale v Stopárovi to všetko je, a keď si ho čítam večer v posteli, na malú chvíľu je to ozajstné. Aj v tom je čaro science fiction i fantastiky ako takej.

Pri Douglasovi má človek pocit, že absurdita je neustále prítomná v živote (nielen) ľudských červíčkov. Tak prečo sa z nej netešiť? Prečo z nej nevyťažiť to najlepšie a nedať to na papier? Presne to Adams urobil a trafil po hlavičke nepravdepodobný počet klincov.
Stopárov sprievodca galaxiou sa stal megahitom doslova cez noc. Začal ako scenár pre rozhlasovú hru a po vyše dvoch desaťročiach skončil v dlho očakávanej filmovej podobe, ktorú mnohí kritizujú, no ja z nej Douglasovho ducha cítim rovnako ako z tlačeného predchodcu (veď časť filmového scenára písal sám). K tridsiatemu výročiu vyjdenia prvej knihy napísal írsky bestsellerista Eoin Colfer voľné pokračovanie ságy, s názvom A okrem toho... ktoré však asi nadlho zostane posledným.

Keď mal už Douglas Stopárovho sprievodcu plné zuby, napísal si pre potešenie Holistickú detektívnu agentúru Dirka Gentlyho a neskôr jej voľné pokračovanie, Dlhý temný súmrak bohov. Dirk Gently je divný patrón a okrem toho súkromné očko, ktoré neprijíma jednoduché prípady, takže má väčšinou prázdny diár aj chladničku. Na riešenie tých ojedinelých zákaziek používa holistické metódy a na neznáme miesta sa najradšej dopravuje sledovaním náhodne vytipovaných áut...
Tretia kniha o Dirkovi Gentlym, s pracovným názvom Losos pochybnosti, zostala nedokončená a v takom stave bola spolu s ďalšími článkami publikovaná v knihe Ještě jednou a naposledy stopem po Galaxii aneb Losos pochybnosti.

Pri čítaní Adamsových kníh si vždy uvedomím jednu vec - tento človek premýšľal tak, ako v celej histórii ľudstva premýšľalo asi len veľmi málo ľudí. Dokáže kombinovať geniálne nápady a nájsť v týchto kombináciách také súvislosti, až sa mi z toho motá hlava. Sú to chvíle literárnych orgazmov, keď obdivujem jeho génia od A po Z (a od 42 do nekonečna).

Douglasov životný príbeh je príbehom človeka výnimočného i obyčajného zároveň. Výnimočného tým, čo mal v hlave a obyčajného tým, ako musel denne bojovať sám so sebou, aby to dal von. Z knihy jeho priateľa a kolegu Neila Gaimana Nepropadejte panice: Douglas Adams a Stopařův průvodce Galaxií, mapujúcou život Stopárovho sprievodcu i jeho autora, sa dozvedáme, že Douglas bol notorickým nestíhačom vydavateľským termínov a obdobia tvorivého zápalu sa striedali s dlhými týždňami kríz.

Ako zrelý štyridsiatnik mal manželku a dcéru, vďaka svojmu dielu sa stal legendou už počas života. Venoval sa aktivitám na záchranu ohrozených druhov zvierat, bol blázon do informačných technológií, písal články i knihy, mal priateľov i dosť peňazí. A v jednom okamihu to všetko vybuchlo, a s infarktom jeho súkromný vesmír skončil. Príliš skoro...

Zostali po ňom okrem najbližších aj nespočetné kluby fanúšikov, nesmrteľná sláva, pocty (Deň uterákov a názvy asteroidov) i odkaz všetkým generáciám. No nič viac už nebude.
Žiadne nové knihy, poviedky, scenáre, nápady. Spolu s jeho telesnou schránkou odišiel aj jeden z najoriginálnejších literárnych mozgov na planéte.

Nech je mu mramor ľahký... a pravdepodobnosť nekonečná.

Článok vyšiel pôvodne v novembri 2006 na tomto serveri.

Súvisiace:

Epigónstvo kokosálnych proporcií
Slovník podľa Douglasa Adamsa