Dvadsaťosemročná Siao-Čchiao prichádza do Veľkej Británie, aby sa zdokonalila v angličtine. Jej rodičia sú veľmi konzervatívni výrobcovia obuvi, no predsa ju pošlú učiť sa svetovú reč a zaplatia jej všetky výdavky.
Zo Siao sa na rok stane Číňanka v Londýne...
Ja nežijem Západ. Ja nemám domov na Západ. Ja bojím.
Ja po anglicky nie.
Som prestrašená z budúcnosť.
Ja po anglicky nie.
Som prestrašená z budúcnosť.
Človek občas nerozumie ani vlastným, no ocitnúť sa razom v úplne inom kultúrnom i jazykovom prostredí, než na aké sme zvyknutí, to musí byť studená sprcha. Pre Siao je to prvý zážitok tohto druhu, pochopiteľne je spočiatku stratená a zmätená. Ale je to šikovná mladá slečna, navyše nie prvá ani posledná, ktorá prešla podobnou skúsenosťou, prežila ju a nechala sa obohatiť novými obzormi.
Celým jej príbehom sa vinú postrehy o rozdieloch medzi čínskou a západnou kultúrou, zmýšľaním i prístupom k životu. Jednou z autorkiných predností je ich hravé a prirodzené sprostredkovanie. Hrdinkine zážitky odrážajú najprv tie najväčšie šoky: z anglickej stravy, jazyka, zvykov, ktoré vás príjemne naladia a pobavia tesne predtým, ako duch románu zvážnie.
Čínania my žiadna gramatika nebyť. Veci hovoriť jednoducho. Nijaké zmeny slovesové, žiadny časovanie, ani rozdiel v rode. My šéfovať svoj jazyk. No angličtina šéfovať svojim Angličanom, používateľom.
Potom sa privykanie na britské špecifiká presúva do úzadia, aby do popredia nastúpili prvé skúsenosti s láskou a vzťahom.
Siao chvíľku býva v čínskych podnájmoch, chodí na kurz a zvyšok času trávi osamote. Onedlho však stretne muža, ktorý ju bude sprevádzať celou knihou.
Kultúrna odlišnosť a z nej vyplývajúce drobné nedorozumenie spôsobí aj to, že sa k nemu dievčina rýchlo nasťahuje. Nikdy sa nedozvieme jeho meno, zato sa o ňom dozvieme všetko ostatné. Z pohľadu Siao a jej zápiskov.
Je o 20 rokov starší, živí sa ako kuriér s dodávkou, no jeho láskou je príroda a umelecká tvorba. Podobne ako má Siao problémy s prijímaním niektorých čínskych vzorcov pre život, tak on sa neustále búri proti konvenciám. Bohužiaľ sa zdá, že večná nespokojnosť s vlastným životom uňho prerástla do zatrpknutosti a opovrhovania spoločnosťou. Pritom si niekedy ani neuvedomí, že je vlastne pokrytec...
"Radšej, keby som ti nikdy nedal žiadne knihy. Teraz nerobíš nič iné, len sedíš a čítaš alebo píšeš. Stala sa z teba buržujka."
Siao doma v Číne nikdy vzťah s mužom nemala, no nedostatok skúseností vyvažuje zrelší vek, jej premýšľavosť a schopnosť sebareflexie. Veci, ktoré cíti a prežíva vie definovať - no pomenovanie problému ešte neznamená, že sme našli riešenie.
"No a ty si anarchista?" nevzdávam sa.
"Bol som. Ale už nie som." Odložíš noviny a odpovieš mi celkom vážne. "Väčšina anarchistov sú v podstate buržujovia. V skutočnosti sa nechcú vzdať nijakých výhod. Dokážu byť veľmi sebeckí. Nemyslím si, že som dnes ako oni. Chcem sa vzdať materiálnych vecí a chcem žiť najjednoduchšie, ako sa dá."
Žiť najjednoduchšie, ako sa dá, to je tá najzložitejšia vec na svete, poviem si v duchu.
Siao si uvedomuje, že je k svojmu milencovi majetnícka, chápe svoju žiarlivosť i požadovačnosť zaľúbenej bytosti, no vidí aj vzájomné odlišnosti medzi nimi, jeho vnútorný nepokoj, nevyrovnanosť. Ona mu túži byť neustále nablízku, on ju pošle na okružnú cestu po Európe, aby bola zase sama a spoznala niečo nové...
Nie, ani potom nenastane v románe žiadny zásadný obrat, Vreckový slovník pre zaľúbených nie je príbehom s obrovskými skokmi, zvratmi a vyvrcholeniami. Je kľudnou a hĺbavou riekou, svedectvom o jednom vzťahu.
Po roku nastane čas, keď dobrodružstvo končí a začína zvyšok života. Záverečná kapitola knihy nám ukáže, ako jedna fáza spoločnej koexistencie dvoch rozdielnych ľudí ovplyvnila ich nasledujúce osudy.
***
Nemusíte túto knihu brať ako príliš vážne čítanie. Myslím, že smrteľne vážnou nikdy byť nechcela. Zaujímavé postrehy poodhaľujúce zákulisie života ázijského i európskeho sú zabalené do rozkošne naivných poznámok, bežných citových búrok, aké sme prežili všetci, alebo do surových pozorovaní okolia. Preto prvé dojmy z Vreckového slovníka čitatelia často zaokrúhlia do výrazu "milé".
Lenže ono tá kniha nechce byť ani milá. Nie je milá a nie je smrteľne vážna. Je súčasná, aktuálna, ľudská... je o spoločnosti, o svete, o sebe, aj o tých ostatných humanoidných opiciach, ktoré musíme denne znášať... niekedy sa pri nej usmejete, ťažkí romantici možno vypustia slzičku, citlivku zahreje a cynikom nepohne.
Ale premýšľať nad jej obsahom môžeme všetci, do sýtosti premietať nad paralelami s naším vlastným životom. Ja som sa rada zamýšľala nad oboma rovnocennými ťažiskami deja - rozdielmi medzi národmi a medzi konkrétnou ženou a mužom.
Zámerná chybovosť jazyka spočiatku spomaľuje čítanie, podobne tomu bolo v prípade knihy Naprosto osvětleno. No ako sa Siao zlepšuje v angličtine, odráža sa to v jej denníku a čo na začiatku nútilo čitateľa prispôsobovať svoje myslenie, sa postupne zmení na osviežujúci prvok.
Prekladateľke Jane Juráňovej právom patrí pochvala. Popasovala sa s prevedením textu z angličtiny do slovenčiny veľmi dobre. Každý, kto vie po anglicky, si pri čítaní Vreckového slovníka aspoň párkrát predstaví, akú podobu mali výrazové prostriedky a gramatika v originále a koľko možností i variánt prekladu sa naskytlo. Tu vidieť, že prekladateľka sa textom prehrýzla poctivo a vystihla autorkine myšlienky.
Profil Xiaolu Guo (sama sa číta "ŠaluKuo") svedčí o tom, že ide o ambicióznu a talentovanú spisovateľku, scenáristku a režisérku. Narodila sa v roku 1973, žije v Londýne a vyzerá, že sa nikdy nezastaví v tvorivej činnosti. Pravdepodobne o nej budeme ešte počuť aj u nás.
Xiaolu Guo: Vreckový slovník pre zaľúbených (Slovart, 2008)
Súvisiace:
Myslím, že aj sama prekladateľka sa pri prekladaní musela vcelku baviť :) kniha znie veľmi príjemne, zároveň je v nej asi viac, než sa na prvý pohľad zdá - a možno nie ;) ako si sa k nej dostala Anet? To by ma zaujímalo :)
OdpovedaťOdstrániťpred nejakým časom (asi rok dozadu?) som si robila objednávku z Martinusu a táto knižka bola v "šťastnom kútiku" zlacnená na 5 €. zaujala ma, tak som si ju objednala.
OdpovedaťOdstrániťčítala som ju tak pozvoľna, keď som mala chuť a padla mi do ruky. má kratučké kapitoly, niekedy len jednostránkové, takže v pohode sa uživí aj na záchode :-)
maš? to by som si prečítala :)
OdpovedaťOdstrániťuž ťa to čaká u maminy
OdpovedaťOdstrániťvedela som ;-)
OdpovedaťOdstrániťvýborná kniha
OdpovedaťOdstrániťToto xcem..
OdpovedaťOdstrániťTvoj blog je zivotne nebezpecny mojmu cashflowu ;-)
ja nič, ja muzikant :-)
OdpovedaťOdstrániťteda nic v zlom, ale toto asi nie je moc po Slovensky :): Ona mu túži byť neustále nablízku,
OdpovedaťOdstrániťMilujem knihy s krátkymi kapitolami :D Ger, čo sa stalo tvojmu postu?
OdpovedaťOdstrániťGer - a čo na tom nie je slovensky?
OdpovedaťOdstrániťno neviem, zeby mal chripku? :))))
OdpovedaťOdstrániťmne sa tam ten slovosled nejako nezda, ale je mozne ze uz som z tej nemciny uplne zblbnuty. ja by som dal skor Ona tuzi byt mu neustale nablizku....
"prašť jak uhoď", oboje je správne, že ti moje nereže je len záležitosťou osobnou, možno naozaj vplýva tá nemčina :-p mne vyhovuje to moje, takže smola.
OdpovedaťOdstrániťv poho, ja to tragicky neberiem len mi to neslo "z huby" tak som sa ozval. ale kedze je oboje spravne tak nemam namietky :D
OdpovedaťOdstrániťach, Anet, s ľútosťou musím povedať, že asi na tvoj blog prestanem chodiť... môj rozpočet kolabuje, robota stojí, knihy sa vŕšia.... no a za všetko môžes ty a tie tvoje recenzie :))))
OdpovedaťOdstrániťto je zrada! to sa takto nerobí!
OdpovedaťOdstrániťnavrhujem riešenie - píš si iba zoznam, nič nekupuj. keď bude dosť dlhý, pôjdeš o polnoci vykradnúť kníhkupectvo ;-) a bude vybavené.
ale prosím ťa... však vieš, že to len výkrik do tmy:) som definitívne, trvalo závislá. neopováž prestať písať, lebo si tie absťáky prídem liečiť k vám:)))
OdpovedaťOdstrániť