Google+ Riddick's Realm: Hunger Games: Morituri te salutant

26 októbra 2015

Hunger Games: Morituri te salutant



Hry o život alebo Hunger games poznajú všetci. Na scéne fantasy literatúry pre mládež urobili podobný rozruch ako Harry Potter a Súmrak. Vymietli priečky predajnosti, úspešnosti, majú milióny verných fanúšikov, vznikli filmové adaptácie aj počítačové hry. Tomu sa už vraví fenomén :-)

Ak ste knihu čítali, možno vás zaujmú moje názory a postrehy, ak ešte nie, dozviete sa, či ju čítať chcete. V článku nájdete aj trochu triezvej kritiky a slovníček slovenských a českých mien (ten vás určite pobaví).


Počúvala som českú audioknihu Hunger games, takže budem používať (poslovenčené) názvoslovie, ktoré som sa naučila tam. Slovníček je na konci.

Chlieb a hry


V nepríjemnej budúcnosti je územie bývalých Spojených štátov Amerických po obvode oklieštené o stovky kilometrov zeme, ktoré zalial oceán, ten zvyšok je rozdelený na vládnuci Kapitol a trinásť Krajov. Centralizovaná diktatúra Panemu fungovala (desaťročia? storočia? časové údaje v knihe sú hmlisté), kým sa Kraje nevzbúrili, no tento pokus o zvrhnutie režimu skončil víťazstvom Kapitolu a zrovnaním najodbojnejšieho 13. kraja so zemou.

Ako zvrátenú pripomienku poslušnosti si Kapitol vymyslel "hladné hry", každoročnú bombastickú reality šou, do ktorej sa z dvanástich zvyšných podriadených krajov losujú 12 až 18 ročné deti, aby v špeciálne pripravenej aréne zápasili medzi sebou na život a na smrť. Víťaz môže byť len jeden, čaká ho mediálna sláva, doživotná renta a povinnosť trénovať svojich krajových nasledovníkov pre ďalšie ročníky hier.

Ako antiutópia je to dobre vymyslené, to musím uznať. Hoci som chvíľami rozmýšľala, či by po stránke ekonomickej mohol Panem fungovať tak hladko, aby sa špecializovaná produkcia dvanástich krajov zbierala na prosperitu toho "nultého", zvrchovaného Kapitolu, a malá časť slúžila na udržanie ostatných pri akom-takom živote... tak za predpokladu, že si ich predstavím ako továrenské komplexy či manufaktúry, teoreticky možno áno. No nie som expert na ekonómiu a fiktívne antiutópie netreba rozoberať až do takej hĺbky, ak o nich nepíšete diplomovú prácu ;-)

Katniss Everdeenová je šesťnásťročná dievčina, ktorej pred štyrmi rokmi zahynul milovaný otec pri banskom nešťastí a ona sa odvtedy snaží uživiť mamu aj mladšiu sestru Prim. Stretávame ju tesne pred "Dňom úrody", paškvilu slávností, pri ktorých sa losujú tzv. splátcovia. (Slovenský prekladateľ originál "tributes" preložil ako "vyvolených", čo je tiež ironické, len iným spôsobom.)
Z každého kraja chlapec a dievča. Spolu 24 detí.
Dvadsaťtri z nich zaplatí v aréne životom za dedičný hriech svojich predkov.

Katniss pôvodne nevyžrebujú, ale v citovo vypätej scéne sa prihlási ako dobrovoľníčka namiesto svojej sestry. Takúto výmenu pravidlá hier povoľujú, no využíva sa veľmi zriedka... kto by už chcel ísť dobrovoľne na smrť.


Samotná aréna smrti je plná nástrah, pascí, prefíkane umiestnených hrozieb i zdrojov vody a potravy. Dodatočné problémy pre súťažiacich podľa ľubovôle aplikujú producenti aj počas priebehu hier. Ihneď po vstupe do arény je pre účastníkov pripravený súboj o batohy s obživou a zbrane, po tomto krvavom zahájení nasleduje schovávačka, vytváranie dočasných aliancií a postupná likvidácia súperov. Záleží na stratégii, šikovnosti, fyzickej sile či vytrvalosti hráčov, no často aj na šťastí, ako dlho zostanú nažive. To všetko v zostrihoch alebo aj naživo sledujú obyvatelia Panemu na svojich obrazovkách...

Z prvej knihy prezradím očakávaný záver, že Katniss zvíťazí v 74. ročníku hladných hier, a urobí to takým provokatívnym spôsobom, že iskra jej rebélie zapáli vo viacerých krajoch plamene odboja proti Kapitolu.
V druhej knihe sa osobná pomsta zvrchovaného führera prezidenta Snowa prejaví ako Katnissina nominácia do jubilejných 75. (tretích "štvrťstoročných") hier, v ktorých budú pre zmenu bojovať vylosovaní spomedzi doterajších (žijúcich) víťazov predošlých ročníkov.

Ďalej už pokračovať nebudem, ale je jasné, že táto trilógia nevznikla preto, aby nám priblížila bežné udalosti tradičných hunger games s obvyklým vyústením v nekončiaci kolotoč útlaku a otroctva.

Rozdeľuj a panuj


Najnaliehavejší je v tejto knižnej sérii pochopiteľne sociálny odkaz.
Najmä na začiatku, keď sa slovami Katniss zoznamujeme so životom v jej rodnom Dvanástom kraji, poznamenanom hladom, ťažkými pracovnými podmienkami tamojších baníkov, neustálym dohľadom "mierotvorcov" (polície) a zbedačovaním obyvateľstva napríklad aj tým, že ich od lesa, kde by mohli aspoň loviť zver, oddeľuje elektrický plot - je čitateľ účinne konfrontovaný s bezútešnosťou sveta, v ktorom sa rodia, pracujú, hladujú a umierajú.

Neskoršie porovnávanie s prepychom, ktorý na vlastné oči vidí v Kapitole, v nej vyvoláva nenávisť a vzdor. Katniss sa stáva tou hrdinkou z ľudu, ktorá sa odmieta nechať zlomiť, otupieť a akceptovať daný chod vecí. Osamotený rebel by pochopiteľne nemal najmenšiu šancu čokoľvek zmeniť, musí existovať podpora zo zákulisia, podzemný odpor, ktorý klíči aj v navonok dokonale fungujúcom systéme. A on existuje...

Pri počúvaní prvej knihy Aréna smrti som sa často z odstupu snažila posúdiť, aký účinok mohli mať skutočnosti i dianie v knihe na mladých ľudí, keď sa z Hunger games stal hit. Dnes mám už v sebe priveľa skepticizmu, aby som im rozumela, no premýšľala som nad tým, ako a či dajme tomu vzorovému tínedžerovi z "prvého sveta", ktorého problémy sa točia okolo získania iPhonu od rodičov a zbalenia atraktívneho spolužiaka, mohla táto kniha zatriasť jeho pohľadom na svet.

Zamilovali sa tieto masy do Collinsovej opusu preto, že im predstavil silnú hrdinku vzdorujúcu autoritám? Ohromila ich sila imaginácie v literárnej fikcii alebo pocítili aj jej presah do reality? Uvedomili si aspoň na chvíľu, že v minulosti i dnes bolo na našej planéte vždy dosť miest i režimov, kde ľudia žili v podobne príšerných či v ešte horších podmienkach? Alebo to bolo pre nich len napínavé akčné sci-fi?

Je to zároveň slušná učebnica sebareflexie pre mladých, ale aj priblíženie vojnovej stratégie, ťažkých rozhodnutí a kompromisov. Jednoducho krutej reality krutého sveta. Aj keď všetko v takej trošku nízkotučnej a zjednodušenej verzii, ako to už v literatúre pre mládež býva. No pre konfrontáciu so "zlým svetom" je toho celkom dosť.

Já, já, já, jenom já!


Jedna z prvých vecí, ktoré si všimne čitateľ Hunger games, je štýl, akým je kniha napísaná. Nielenže je rozprávanie celé v prvej osobe jednotného čísla (ich-forme / ja-forme), ale navyše aj v prítomnom čase. V našom kultúrnom prostredí je to zriedkavé a vraj mimoriadne náročné na preklad. Žiada sa mi dodať, že rovnako aj na čítanie a ešte viac na počúvanie.
Vo vlne súčasnej literatúry pre mládež je ich-forma úplne bežný, až príliš častý jav (kedysi ma vydráždil až k napísaniu tohto článku), no s "nadstavbou" v podobe prítomného času som sa stretla asi po prvý raz.

Prúd myšlienok jednej osoby veľmi ľahko skĺzava k rozoberaniu všemožných podrobností, prehnanej psychologizácii a tým pádom často k podceneniu čitateľa tým, že sa mu všetky závery servírujú na zlatom tanieri. Preto to nazývam pitvami a nemám tento štýl príliš v láske.
Veď väčšine z nás stačí, že musíme byť neustále s vlastnými myšlienkami, nieto ešte sledovať cudzie ;-)

Na ilustráciu:
Náhle mi na dlaních vyráží pot – netuším proč. V zátylku se mi ježí chloupky a po zádech mi běhá mráz. Otáčím se čelem do místnosti. Je prázdná. Uklizená. Všechno je na svém místě. Nevyplašil mě žádný zvuk. Tak co tedy? (3. časť, Síla vzdoru)

Pri čítaní takéhoto textu môžete zmierniť príznaky ich-formy aspoň vyšším tempom, no s audioknihou ste závislý na rýchlosti predčítača. Takže keď uprostred akčných scén prerušovali dianie Katnissine úvahy, statočne mi tiekli nervy. O (našťastie zriedkavých) lyrických pasážach, keď prúd psychedelických poetických vidín predstavoval napr. upadanie do bezvedomia, ani nevravím.

A má to 35 hodín, pánabeka! Spočiatku som si myslela, že nebude problém dať komplet audioknihu na jeden záťah. No ich-forma v prítomnom čase bola únavná a už v polovici druhej knihy som mala Katniss Everdeenovej aj Terezy Bebarovej plné zuby. Bola som alergická na slovo "polibek" aj "polykat" a mučili ma opisy každého jej pohybu a činnosti. Samozrejme okrem chodenia na záchod, lebo niečo také väčšina knižných postáv nikdy nerobí ;-) (česť výnimkám a Ďurovi Červenákovi)
Všetky okolnosti sa podpísali na tom, že pri počúvaní trojky som sa častejšie pristihla pri tom, že nedokážem udržať pozornosť.

Dávám ruce dolů, abych se uvolnila, a opírám pěsti v bok. Pak je znovu spouštím. Ústa mi neskutečně rychle zalévají sliny a v hrdle cítím chuť zvratků. Polykám a otvírám ústa, abych ze sebe vypravila ten hloupý slogan a mohla se jít schovat do lesa. Místo toho se ale dávám do pláče. (3. časť, Síla vzdoru)

Aúúú!

Hysteria... oh can you feel it?


Druhý problém hlavnej hrdinky bol v tom, že keď istý čas uvažovala a správala sa úplne racionálne, robila obdivuhodne logické uzávery a využívala svoje skúsenosti i intuíciu, nevyhnutne nastala situácia, keď na základe jednoduchého popudu začala reagovať naopak načisto iracionálne, podliehala panike až hystérii.
Ešte hlúpejšie na tom bolo, že jej totálne zlyhalo kritické myslenie, jej mozog nebol schopný prísť s alternatívnym vysvetlením, ktoré čitateľ okamžite poznal, no ona, fixovaná na svoje mylné dedukcie, kopila chybu za chybou a uvedomila si to až potom, čo jej to niekto iný vysvetlil.

(Pozor, drobné spoilery!) Napríklad v druhej knihe, keď na ňu spolubojovníčka z tímu "zaútočila" tak, že jej nožom rozrýpala predlaktie, Katniss bola presvedčená, že šlo o vražedný útok, a z toho vyvodila hromadu chybných záverov i krokov a správala sa naozaj ako hysterka, pretože jej ani na sekundu nenapadlo, že jej Johana chcela vybrať z ruky sledovací čip.
Vražda cez predlaktie, hmm! :-)
Alebo keď sa v džungli ozvali výkriky jej sestry a napriek všetkým rozumovým argumentom i vedomostiam o vyspelej technike a zákerných trikoch, ktoré tvorcovia hier v aréne používajú, predviedla ukážkový hysterák a nechala sa oddeliť od skupiny, o čo presne Kapitolu šlo.

To, že aj tieto nelogické zvraty napokon autorka vždy obrátila v Katnissin prospech, tým, že zreťazila ďalšie udalosti tak, aby "súhrou náhod" dospeli k novému vývoju, v mojich očiach tieto omyly nezmiernilo, naopak prinieslo pachuť z pocitu, že spisovateľ pohybuje svojimi postavami ako bábkami na javisku, aby ich nasmeroval k želanému cieľu. Účel posvätil prostriedky a to čitatelia radi nemajú.

Možno by sa to dalo ospravedlniť tým, že ani Katniss nie je dokonalá a pod enormne silným psychickým tlakom má právo sem-tam podľahnúť panike (veď väčšinu času je naopak až nepravdepodobne odolná a triezva) a to je predsa ľudské... no v konkrétnych scénach za konkrétnych okolností ma to proste rozčuľovalo.

Na druhej strane musím pochváliť, že autorke sa na vyváženie nedôveryhodne dospelého správania, akým často trpia príbehy o deťoch a mládeži (v tomto prípade ho môžeme pripísať drsnému detstvu i životu Katniss), podarilo do diela pekne zakomponovať aj typicky adolescentné prejavy ako prchkosť či naivita. Katniss je veľmi rozumné dievča, no občas predsa len blbne ;-) Ale tak je to správne, nám starším to znie vierohodne a mladší sa tak určite dokážu lepšie stotožniť s postavou. Napokon, všetci občas blbneme bez ohľadu na vek.

Oops, I did it again


Pochopiteľne sa slávna trilógia nezaobišla ani bez iných logických skratov, ktoré už iste dopodrobna rozobrali iní recenzenti. Mne napríklad prekážalo, že v knihách a ešte oveľa výraznejšie vo filmoch to vyzerá, akoby celý Dvanásty kraj tvorilo iba Katnissine rodné mesto Sloj s hŕstkou obyvateľov.
V súčasnosti majú USA v kontinentálnej časti 48 štátov a 47 z nich je povedzme dosť rozľahlých. Uberte asi tak tretinu zatopenú vodou, rozdeľte na 13 častí a ešte stále vám zostanú obrovské územia, kam sa zmestia desiatky miliónov ľudí... Nech počítam ako chcem, nevychádza mi to :-)

Iný prešľap, ktorý som zachytila, sa týka aj našej takmer dokonalej hrdinky. V prvej časti spomenula Katniss nejaký latinský výrok či detail z gréckej mytológie (už neviem presne), pri ktorom mi napadlo, "ako je možné, že ho pozná, keď v dobe temnej diktatúry zbedačení otroci nečítajú knihy a ich školský systém podľa viacerých zmienok cenzuruje výuku a zameriava vzdelanie predovšetkým na praktickú oblasť profesie, ktorej sa venuje daný kraj?"

Nuž, možno preberali v škole antiku... ale skôr nie, pretože keď bývalý tvorca hier Plutarch v tretej časti vysvetľuje isté detaily z rímskej histórie, zdá sa, že pre Katniss je to úplná novinka!
Plutarchove vedomosti sú na mieste, veď každý čitateľ si všimol, že obyvatelia Kapitolu majú mená inšpirované starovekou kultúrou a jazykom i lepší prístup k vzdelaniu, navyše hlavným inšpiračným zdrojom bol pre Collinsovú grécky mýtus o Théseovi a Minotaurovi - to síce pekne zapadá, ale nedáva odpoveď na mnou opisovanú nezrovnalosť.

No ešte zaujímavejší moment nastal, keď som si v druhej knihe uvedomila, že Katniss, dcéra liečiteľky, na jednej strane nevie, ako podať človeku so zástavou prvú pomoc, nepozná dýchanie z úst do úst ani masáž srdca, ale neskôr v inej scéne presne vie, že stačí injekčnou striekačkou vpichnúť do žily trochu vzduchu, aby spôsobila smrť...
Jej matka je bylinkárka i "zdravotná sestra", a v prvom prípade Katniss poznamená, že vzhľadom na obvyklé smrteľné úrazy baníkov a ľudí umierajúcich na podvýživu sa u nich doma prvá pomoc poskytuje zriedka (no vie o nej), avšak pri tom, aké primitívne prostriedky mala jej matka k dispozícii, že pacientov nevraždili, a že Katniss od ťažkých prípadov vždy utekala z domu a liečenia sa nezúčastňovala, je naozaj udivujúce, že pozná tú vec so vzduchom v krvi. Hmm? ;-)

(Poznámka: zástava srdca nie je spisovný výraz, slovníky slovenského jazyka poznajú zástavu len ako vlajku. Ale po konzultácii s odborníkmi na slovenčinu a jedným lekárom som sa rozhodla ju ponechať práve na základe povzbudivého komentára oného doktora: "V bradži sa pojem zástava bežne používa aj keď nie je spisovný. Správne by to malo byť zastavenie obehu a dýchania." Díky, Janko!)

Možno som z Hier o život nebola bezvýhradne nadšená, no celkový dojem je pozitívny. Neodpustím si však vtipný úryvok, v ktorom Katniss stručne charakterizuje Johanna Masonová:

"Neboj, slezinu nepotřebuješ. A kdyby ano, nějakou by ti našli, tím si buď jistá. Všichni se tě snaží udržet naživu."
"Proto mě nenávidíš?" ptám se.
"Zčásti," připouští. "Rozhodně v tom má prsty i žárlivost. Ale taky si myslím, že jsi dost nepříjemná a otravná. S tou svou nevkusnou romancí a hrou na zastánkyni bezmocných. Jenže to nehraješ, a to je ještě nesnesitelnější. Klidně si to můžeš brát osobně." (3. časť, Síla vzdoru)

Satirický postreh na záver: Američania sú aj v ďalekej budúcnosti rovnakí ako v dnešnej popkultúre - potenciálne vymretie ich kontinentu rovná sa vyhladenie ľudstva :-D

O filmoch už písať nebudem, lebo som zistila, že nemám čo :-) Na ČSFD som im dala postupne 2, 3 a 4 hviezdičky (komentáre žiadne) a záverečnú časť, ktorá sa práve chystá do kín, si určite pozriem tiež. Avšak nemám k Hunger games žiadny extra vrelý vzťah, viem len povedať, že ako filmové adaptácie sú celkom dobré.

Slovenčina vs. čeština


Slovenské knihy preložil Michal Jedinák, české Zdík Dušek. Podobne ako v prípade Harryho Pottera, slovenský prekladateľ sa rozhodol väčšinu mien postáv ponechať v pôvodnom znení, český zase preložil tie, ktoré v originále mali istý význam či symboliku kraja, z ktorého pochádzali. Je na každom, čo mu viac vyhovuje alebo ako si zvykol.
Pre zaujímavosť som pre vás vytvorila malú pomôcku - týka sa len slov, ktoré sa v prekladoch líšia.

Slovníček českého a slovenského názvoslovia:

slovensky - česky

vyvolení - splátci
deň žrebovania - den sklizně
Sídlo - Kapitol
obvody - kraje
mutanti - mutanti / mutové
tárajka - reprozob
drozdajka - reprodrozd
Iskerník (kocúr) - Pryskyřník
Lady (koza) - Dáma
Klzká Sae - Mastná Sae
Hob - Jarmark
Rue - Routa
Gale Hawthorne - Hurikán Hawthorne
Catnip - Katrys (Katnissina prezývka od Hurikána)
Effie Trinketová - Cetkie Trinketová
(v audioknihe čítaná ako Setkí, no tipujem, že preklad vznikol ako narážka na slovo "cetky":-)
porotcovia - tvůrci her
Thresh - Mlat
Clove - Kordeta
dievča s líščou tvárou / líščia tvár - Liška
Iskra - Třpytka
Marvel - Kras
stopárky (útočné osy) - sršáni
Hry štvrťstoročia - Čtvrtohry
Romulus Thread - Romulus Knut
morfalín (droga) - morfion
štrbina v pancieri - Achillova pata
Twill - Kepra
Wiress - Dratkie (tiež jednoduchá šifra, od slova "drátky" :-)
Beetee - Diod ("dioda")
(ich prezývky Skrutka a Drôtik - Volta a Edison)
Chaff - Plev
Seeder - Zrnka
Cashmere - Kašmíra
Gloss - Zlatoň
Woof - Rek
(woof je po anglicky "haf", český preklad rek je knižný výraz pre hrdinu, ale zároveň tradičné meno pre psa - pán Dušek má pod čapicou ;-)
Blight - Mor
Tigris - Tygra
Holo - holoň
pikoška: Pollux je v oboch knihách rovnako, ale z neznámeho dôvodu ho Tereza Bebarová v audioknihe číta ako Plyx... ?


slovenské a české názvy jednotlivých dielov:
Hry o život / Aréna smrti (orig. The Hunger Games)
Skúška ohňom / Vražedná pomsta (orig. Catching Fire)
Drozdajka / Síla vzdoru (orig. Mockingjay)


Ako medzititulky poslúžili aj citácie z textov piesní:
Olympic: Já
Deff Leppard: Hysteria
Britney Spears: Oops! ...I did it again





Suzanne Collins: Hunger Games, komplet audiokniha
(Fragment, 2014, číta Tereza Bebarová)






Súvisiace:
Fantasy pre "mladých dospelých"
Čo majú spoločné Pán prsteňov, Hviezdne vojny a Harry Potter?
Ich-forma a literárny fastfood
Sprosté ohováranie Súmraku
Margaret Atwoodová: Příběh služebnice
Justin Cronin: Priechod
Walter M. Miller jr.: Chvalozpěv na Leibowitze
 

18 komentárov:

  1. Čítala som prvý aj druhý diel Hier o život (budem používať tento slovenský preklad – originál Hunger Games ani doslovný preklad Hladné hry mi totiž nedáva žiadny zmysel). Chcela som si prečítať aj tretí, ale v knižnici bol dlho obsadený (ja totiž tieto prepropagované bestsellery čítam ZÁSADNE len na požičanie, z princípu si ich nekupujem, aby som demonštrovala, aká je reklama nanič :-)) a potom mi prepadol preukaz a tak nejako to upadlo do zabudnutia. Katniss mi bola sympatická... asi tak do polovice druhého dielu. Ale bolo to práve preto, že dovtedy som ju nevnímala ako nejakú rebelku, ktorá chce zvrhnúť diktatúru, ale dievča, ktoré je k všetkému prinútené okolnosťami a jej skutočný postoj znie “dajte mi svätý pokoj“. To mi pripadalo také ľudské, sympatické. Áno, do Arény sa síce prihlásila sama, čo bolo na môj vkus trochu patetické (podobne ako ďalšia scéna v prvej knihe), ale tú trochu pátosu som vedela prehltnúť... až do chvíle, kým sa Katniss neobrátila na mesiášku. Aj mňa rozčúlil jej hysák pred koncom druhého dielu začínajúci „útokom“ Johanny. Tie ďalšie logické chyby som si nevšimla, ale vadilo mi inšô. :-) Kto má záujem, je to v mojej recke k prvému dielu http://www.adhara.sk/?page_id=356 a tu je krátky pokec k druhému dielu: http://www.adhara.sk/?page_id=2303 .

    Btw., vo všetkých mojich knihách (vydaných aj nevydaných) postavy na záchod chodia. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Recky si prečítam a som rada, že nie som jediná, kto je voči Katniss tak trochu skeptický. Dá sa povedať, že ona vlastne v celej trilógii prezentuje ten svoj "mámfpičizmus" a necíti sa dobre ako mediálna hviezda revolúcie, ale... tak či onak, spasiteľkou (alebo symbolom spásy) je.
      To mi nejako zásadne nevadí, nielen young adult ale aj mnoho iných žánrových diel sa točí okolo toho, ako jeden hrdina zachráni svet... no niektorí sú nám sympatickí viac a iní menej :-) Katniss nie je zlá hrdinka, len možno príliš čiernobiela?

      Odstrániť
  2. Ja trosku na inu notu sa spytam - co ty osobne preferujes co sa tyka prekladov? Ponechanie v originale alebo poslovencenie ci pocestenie mien a nazvov?

    Velmi sa mi paci podrobnost recky, ako vzdy super napisane. Inak kombinacia pritomneho casu a ja formy musela byt zabijacka. Obdivujem ta, ze si to dala :-) knihy som necitala, z filmu som videla asi polhodku - myslim ze to bol druhy diel - a z toho co si napisala som sa iba utvrdila v tom, ze to nie je nic pre mna. Ale viem si predstavit ze pre tinedzerov musi byt hrdinka plna vzdoru velmi zaujimava, plus tie hry a napatie a omacka k tomu, a uspech je na svete :-)

    Jennka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Preferujem to, na čo si zvyknem :-D V tomto prípade český preklad, keďže som sa ho napočúvala 35 hodín :-D
      Ono asi záleží naozaj hlavne na zvyku. Napr. v prípade Harryho Pottera preferujem slovenský preklad (vlastne originál), hoci dobre poznám aj český a nemám s ním problém. V prípade Hunger games sa mi český páči aj preto, že niektoré mená boli počeštené veľmi príhodne a myslím, že sa aj ľahšie pamätajú v súvislosti s charakteristikou postáv. Hoci čo sa budeme baviť, taká Třpytka musí už menom vzbudzovať nesympatie :-D
      Za pochvalu už tradične ďakujem, Jennka! Hugs & kisses!

      Odstrániť
  3. Neviem sa vyjadriť ku knihám, videl som akurát prvý, druhý a tretí diel v tv, aj to len pre to, aby som si s manželkou pozrel voľačo aj pre ňu vhodné :)
    Obdivujem ťa, že si to celé bola schopná absolvovať, ja by som skončil po desiatich minútach. Podľa tvojho rozprávania, nič pre mňa.
    Skôr sa mi páčila japonská verzia rovnakého námetu z roku 2000, z ktorého možno autorka aj obšľahla čo sa dalo, s názvom Battle Royale a pokračovanie Battle Royale 2 Requiem, odporúčam pozrieť a porovnať. Nekompromisná vyvražďovačka, zároveň odľahčený splatter.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. O Battle Royale som už veľa počula, ale stále nevidela :-)

      Odstrániť
  4. Mne Katniss nikdy nebola ktovieako sympatická. Má síce uveriteľnú výhovorku v podobe toho stresu, ktorému podlieha, ale inak má sakramentsky blízko k onomu neslávnemu archetypu Mary Sue. Nesúrodo impulzívna povaha, vyžíva sa buď v melodramatických úvahách alebo hraní sa na drsniačku, vždy sa všetko v konečnom dôsledku zvrtne v jej prospech, celá revolúcia proti režimu sa točí okolo nej (v dobrom aj zlom, vojensky aj propagandisticky), niektoré jej lukostrelecké schopnosti sú zveličené ad absurdum. A o jej taktickej "genialite" a ľúbostných trojuholníkoch ako povinných jazdách v réžii autorky radšej ani nebudem hovoriť.

    Celé fungovanie toho totalitného štátu mi príde za pačes. Najmä fakt, že na utláčanie svojích beztak málopočetných poddaných by logicky potreboval pomerne veľké ozbrojené sily a sieť agentov-špicľov, nie nejaký relatívne symbolický poriadkový zbor. O to čudnejšia je jeho fixácia na používanie geneticky modifikovaných zverov na "pozametanie" súťažiacich aj prípadných povstalcov. A fakt, že v treťom dieli ktorýsi maník bojuje gladiátorskym trojzubcom proti nepriateľom s palnými zbraňami, je už čisto na hlavu.

    Tie preklady nie sú bohvieaké terno, ale myslím si, že sa obidva snažili popasovať sa s tým, čo tam Collinsová nasekala. (Budem úprimný, v origináli sa mi zdajú mnohé mená nahlúple. Rue a Finnick sú obzvlášť debilné. To už ja by som sa mohol volať Harčok...) Z tebou ponúknutého porovnania názvoslovia ma najviac otravovali nasilu preložené mená a prímenia postáv. "Thread" preložiť ako "Knôt" ? :-( Knôt je wick. Thread je vlákno alebo niť. Aspoň trochu minimálnej snahy, prekladatelia. Ten český preklad je namôjveru ďalší Jindra Hrnčíř...

    Malá teória, prečo Bebarová chudáka Polluxa vyslovuje ako "Plyx": Podľa mňa sa snaží prehnane kompenzovať za to, čo ona považuje za správnu výslovnosť mena v americkej angličtine. V origináli by sa to meno v AmE vyslovovalo približne ako "po-lx", resp. "pa-lx". Asi tam niečo nezvládla.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Zaujímavé, ako všetci hovoria, že im bola Katniss nesympatická, či v knihe alebo vo filme... temné chvíľky mala aj u mňa a to čím ďalej, tým viac, ale v hrubých obrysoch mi pripadala ako prototyp vyváženého a uveriteľného kladného hrdinu. Preto už dávno chcem rozpútať diskusiu, aký je pre čitateľov ideálny kladný hrdina? Zatiaľ počúvam len samé kto nie je dobrý a prečo nie, ale zaujímalo by ma aj kto áno a prečo áno. :-)

      Odstrániť
    2. Kto je hrdina a kto nie je, je vyslovene vec osobného vkusu. Väčšina predstáv o hrdinoch je podľa mňa pomerne subjektívna. Napríklad ja osobne síce mám rád "hrdinov z ľudu", ale nemám rád, ak ich autori stavajú do pozície obhajovania populistických alebo inak otáznych metód a vydávajú také správanie za niečo tolerovateľné alebo chvályhodné.

      Hrdina je široký a komplikovaný výraz, a každá kultúra a éra má iný ideál hrdinu či hrdinky. Pre mňa je hrdina (alebo kladnejší antihrdina) niekto, kto sa snaží nesebecky šíriť okolo seba aspoň trochu dobra, a prekonávava pri tom nielen nepriazeň osudu, ale aj vlastné slabosti. Eco mal o koncepte hrdinu celkom roztomilý výrok: "Skutočný hrdina je hrdinom omylom; sníva o tom, že bude čestným zbabelcom ako každý iný." :-)

      Myslím si, že táto knižná séria a jej adaptácie nie sú nič pre mňa, lebo ja preferujem trošku iný prístup k antiutopickým námetom. Keby som bol mladší, tak by som možno mal viac pochopenia - napodobne aj pri Harrym (aj keď tam sme žánrovo a tematicky prevažne inde). Hry o život mi, aj napriek dobrému tematickému záberu, stále pripadajú trošku... ja neviem... detailami plytké ? Ja osobne by som napr. na Collinsovej mieste zohľadnil, že nestačí položiť na lopatky Panem. Povstalci môžu režim poraziť, ale čo ak sa potom radikálnejší z nich pokúsia vybudovať ďalšiu sebeckú "utópiu", založenú na škatuľkovaní iných, a heroizovaní samých seba ? Až pričasto sa v dejinách stávalo, že skupiny považované alebo označované za "klaďasov" sa po porážke "záporákov" utrhli z reťaze a začali mať podobné maniere á la "ak by len každý nasledoval nami stanovené pravdy, bol by raj na zemi". To riziko sa samozrejme nie vždy naplní a napĺňa, ale existovať existuje. Všetko to stojí aj padá na ľuďoch a ako sa rozhodnú zachovať.

      Odstrániť
    3. Križiak, Knut neznamená po česky knôt :-) (to je knot)

      Odstrániť
    4. Križiak: Hm, no, ale Katniss podľa mňa dokonale spĺňa výrok "Skutočný hrdina je hrdinom omylom; sníva o tom, že bude čestným zbabelcom ako každý iný."

      Že je to vec osobného vkusu je pekné, ale autor sa musí snažiť zapasovať do osobného vkusu väčšiny. :-)

      Inak, už som to sem možno aj hádzala, takže sorry za spam, ale koho by to (znova) zaujímalo, toto sú moje osobné predstavy o tom, čo by NEMAL robiť sympatický hrdina. Katniss v druhej knihe prestala spĺňať ten prvý bod „hurá, idem sa obetovať“. :-) http://www.adhara.sk/?page_id=1684

      Odstrániť
    5. Adhara, pamätám, že ten článok som čítala už dávnejšie a stále sa mi páči :-)

      Odstrániť
  5. Riddick: Tak to som už načisto stratený. :-D

    Adhara: Problém nevidím v tom, že je zatiahnutá do víru udalostí proti vlastnej vôli. Na tom žiadnu vinu nenesie a v rámci obmedzených možností sa snažila nájsť nejaké humánne riešenie v jednoznačne nehumánnej situácii. Problém je tu skôr v tom, ako autorka rozvíja dej a ako do toho zapadá hlavná postava. Vnímam tam určitý rozkol medzi charakterizáciou hlavného obsadenia a autorkiným zámerom v oblasti deja. Z nejakého dôvodu mi to úplne neladí do jedného plynulého celku. Najmä v tretej knihe, pretože asi ani Collinsová si nebola celkom istá, ako podchytiť postupné rozvíjanie sa povstania proti režimu.

    Tvoj článok som čítal už dávnejšie. Vecné, trefné, vtipne napísané. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Čo sa týka režimu Panemu a všetkých tých záležitostí okolo revolúcie a podobne, mám podobne rozporuplné pocity ako ty, preto som ich aj dala do článku - no nezdôrazňovala som ich príliš, lebo je to literatúra pre mladých - bez urážky voči žánru, jednoducho vždy je menej výživný a prepracovaný než pre dospelých, viac sa kladie dôraz na vznešené idey a menej na detail. Tak to proste je a ak by sme to pitvali z hľadiska antiutópie, určite by sme viacerí dospeli k záveru, že Collinsová si odkrojila väčšie sústo, než dokázala stráviť - ale snažila sa :-)

      Odstrániť
    2. Iste, jednoduchosť z toho textu sála, preto som to vo svojej recenzii nazvala oddychovým čítaním, hoci námet samotný oddych neevokuje. Tiež som si všimla logické chyby a nekonzistencie, ale nakoľko sa v politike nevyznám a musím priznať, že základom jej fungovania nerozumiem (doteraz nechápem ani to, ako môže fungovať politický systém na Slovensku :-)), nachádzala som ich inde. A na ten tretí diel sa fakt musím pozrieť.

      Jo, a díky za pochvalu môjho článku – obom.

      Odstrániť
  6. No vidíte, milé dámy, a mne práve TOTO prekáža. :-) Prečo autori, ženy i muži, podceňujú mladých čitateľov ? Ja som v rovnakom veku, pod ktorý spadá pomyslená cieľová skupina, už dávno čítal kadejaké "dospelé" diela a vôbec mi to neuškodilo. A naopak, rád som si ešte aj vtedy prečítal veci, ktoré by mnohí označili za "detské". Prečo poniektorí dospelí tak cynicky podceňujú inteligenciu detí a mladých ? Deti sú často vnímavejšie a dôvtipnejšie než dospelí, a nielen trucovito, ale práve aj tou prirodzenou inteligenciou a schopnosťou spájať si súvislosti a objavovať nové. Je to o to smiešnejšie, keď si uvedomím, že mladí ľudia podobného veku už prišli do kontaktu aj s literatúrou pre prevažne dospelé publikum. Tu, ale aj tam predsa existuje povinné čítanie a jeho gro tvorí práve taká "dospelá" literatúra, často rôzne klasiky. A medzi tými klasikami sa niekedy nájde aj niečo antiutopické z 20. storočia. Takže je tam určitý rozkol medzi tým, čo čitatelia dokážu zvládnuť, a medzi určitým podceňovaním čitateľa zo strany autorov.

    Zacitujem úryvok z jednej videoeseje o písaní a tvorbe, ktorú som videl pomerne nedávno. Jej autor trefne poznamenal: "It's not enough to put things in because they're fun, or because they'll fill in the work, or because those are the expectations of genre. Defy expectations, appropriately tweak your work to its direction's needs...". Teda, po našom: "Nestačí, ak (do diela) vložíte veci len preto, lebo sú zábavné, alebo preto, lebo v diele vyplnia miesto, alebo preto, lebo také sú žánrové očakávania. Vzoprite sa očakávaniam, vhodne vylaďte vaše dielo v súlade s potrebami jeho smerovania...". Ergo, ak si niekto povie "Napíšem niečo antiutopické pre mladších.", ja osobne očakávam, že si povie aj "Bude im to prístupné, ale nebudem sa držať žánrových šablón alebo toho, čo mi trh alebo vydavatelia nadiktujú". A nie "Och, ale budem to musieť zjednodušiť, veď čitatelia na to určite myšlienkovo nemajú a chcú len odreagovávačku".

    Skrátka, autor by nemal podceňovať čitateľa. Najmä nie mladých čitateľov. Podľa mňa sú neraz bystrejší a myslia menej šablónovito. Preto by autor nemal obmieňať alebo inovovať len ten povrch a kulisy príbehu, ale aj témy a podtexty príbehu. To, že píšem pre mladých, ešte neznamená, že musím písať naivne. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Súhlasím, ja som to mala tiež tak. Už od začiatku puberty som popri literatúre „pre svoju vekovú kategóriu“ drvila aj knižky pre dospelých a zhruba od pätnástich som s knižkami pre nedospelé blbky úplne praštila. Tiež si myslím, že mladí ľudia sú zbytočne podceňovaní a strkaní do umelej škatuľky zavedenej, prirodzene, dospelými, ktorí rozhodujú o tom, o čo sa má mládež zaujímať a čomu má rozumieť. Lenže na druhej strane, ak má byť literatúra pre mládež rovnako hlboká a zložitá ako pre dospelých, čím sa potom bude od literatúry pre dospelých líšiť? Respektíve, potrebujeme vôbec taký žáner ako literatúra pre mládež?

      Séria Hry o život mala napriek všetkému obrovský úspech. Ako som tak čítala recenzie, niekde aj pre to, čo jej vyčítame (že tam neboli „nudné“ vysvetľovačky a pod.). Mnoho ľudí túto knihu berie bez výhrad a ja začínam mať pocit, že viem, kde je pes zakopaný. Prosím, neberte to ako nejaké vyvyšovanie sa, ale mládež aj nemládež by som skôr ako na základe veku strkala do jedného vreca na základe inteligencie. Sú skrátka knihy pre jednoduchších čitateľov a knihy pre bystrejších. Vek s tým nemá nič spoločné. Ale celá vec je ešte zložitejšia. Ak niekto vezme túto sériu nekriticky, ešte preto nemusí byť „trúbka“ a takisto ak sa niekomu nepáči, nie je automaticky chytrák. V hre je veľmi veľa faktorov. Sú inteligentní ľudia, čo si vedia užívať aj veľmi hlúpe knihy, lebo vedia vedome znížiť svoje očakávania. Je tam mnoho faktorov. A tak som sa postupne dostala k reklame na ďalšiu svoju úvahu, Strašiak menom cieľová skupina, ktorá sa snaží upozorniť, aké nezmyselné je deliť zložité ľudské bytosti do škatuliek na základe nejakých parametrov: http://www.adhara.sk/?page_id=692

      Odstrániť
    2. "Ak niekto vezme túto sériu nekriticky, ešte preto nemusí byť „trúbka“ a takisto ak sa niekomu nepáči, nie je automaticky chytrák. V hre je veľmi veľa faktorov."

      Samozrejme.

      Odstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).