Google+ Riddick's Realm: Walter M. Miller jr.: Chvalozpěv na Leibowitze

10 októbra 2011

Walter M. Miller jr.: Chvalozpěv na Leibowitze

Tradovalo se, že Bůh chtěl vyzkoušet lidstvo, jež se začalo dmout pýchou jako v časech Noemových, a tak poručil moudrým mužům té doby, mezi nimi i blahoslavenému Leibowitzovi, aby sestrojili obrovské válečné stroje, jaké země do té doby nepoznala, zbraně takové síly, že v nich byly ukryty samy ohně pekelné. A Bůh strpěl, aby tito mágové svěřili zbraně do rukou knížat a každému z nich řekli: "Jen proto, že takovou věc mají i nepřátelé, vynalezli jsme ji pro tebe, aby věděli, že ji také máš, a báli se udeřit. Ty sám pak, pane náš, boj se jich stejně jako oni tebe, tak aby zlo, které jsme stvořili, nemohl nikdo vypustit."
Avšak knížata, která pramálo dala na slova moudrých rádců, si řekla: Když pouze já udeřím rychle a potají, zničím ostatní ve spánku a nebude nikoho, kdo by se vzmohl na odvetu; Země bude má.
Tak pošetilá byla knížata. Pak přišla Plamenná potopa.



Keď sa mocní sveta pohádali a nedokázali už svoje vášne udržať v medziach zdravého rozumu, nastala Plamenná potopa, nasledovaná démonom menom Spad. Väčšina ľudstva vyhynula, zhorela priamo v atómových hríboch alebo pokapala na rádioaktívne žiarenie, ktoré ešte dlho zamorovalo planétu. Tí, ktorí prežili, si hlboko v DNA niesli prekliatie generácií: vysokú novorodeneckú úmrtnosť, rakovinu, hrôzostrašné deformácie, niektoré bohužiaľ zlučiteľné so životom... Ľudská existencia zaznamenala nie postupnú devolúciu, ale totálnu a fatálnu deštrukciu. Tvrdý RESET civilizácie.

V zmysle duchovnom šlo o oveľa zásadnejšiu katastrofu. Obnoviť genofond nie je také zložité, chce to len veľa sexu a veľa rodenia. V tom je náš druh pomerne efektívny. Lenže ľudstvu sa stalo aj niečo oveľa horšie. To, čo autor nazval kultúrnou amnéziou. Prišlo takmer o všetko poznanie. Minimálne o vedecké poznatky a všetky výdobytky, ktoré predtým nadobudlo počas 20. storočia.
S tým sme nepočítali.

Keď nastane céziový súmrak ľudstva, spolu s telom hynie duch. Už neexistujú siete, počítače ani knižnice, ktoré by vedomosti uchovávali. Posledné z nich boli zdecimované v období Zjednodušenia. Bola to pomsta na nevinných za vynález atómovej bomby, konečná odplata za konečné riešenie, masaker preživšej inteligencie. Spolu s väčšinou zostávajúcich dokumentov tak doslova zomrela veda v krvavých rukách zaslepenosti.

Stredovek začal, stredovek trvá...



FIAT HOMO

600 rokov po Plamennej potope je situácia o niečo pokojnejšia. Bývalým Spojeným štátom americkým prevažne vládnu barbarské tlupy nomádov, v lesoch prežívajú kolónie primitívnych znetvorencov, ale v izolovaných bublinách prežíva viera v kresťanského Boha a s ňou pozostatky múdrosti. Kňazi a mnísi na seba vzali úlohy "knihákov" a "pamätovákov", ktorí v kláštoroch úzkostlivo chránia "memorabílie", akékoľvek zachované dokumenty z doby pred Plamennou potopou. Či sú to technické nákresy alebo papieriky s nákupným zoznamom, na tom nezáleží. Každý zlomok minulosti je vzácny, aj keď im mnísi vôbec nerozumejú.
Sedemnásťročný Francis Gerard z Utahu je novic v kláštore Albertiánov. Najväčšou túžbou rádu je kanonizácia ich mučeníka Leibowitza. Počas pôstneho obdobia v púšti nájde Francis s pomocou záhadného Pútnika zasypaný protijadrový kryt a v ňom artefakty hodné zázraku, dokazujúce život a existenciu blahoslaveného Leibowitza. Tie môžu otvoriť cestu k jeho kanonizácii, avšak podľa opáta Arkosa ju môžu aj zavrieť. Brat Francis je opakovane vypočúvaný, poúčaný, trestaný aj mýlený, no nenechá nahlodať svoje presvedčenie...

Mniši čekali. Bylo jim úplně jedno, že vědomosti, které zachránili, jsou k ničemu, že většina z nich už ani vědomostmi není, že jsou v některých případech stejně záhadné pro mnichy jako pro negramotného divokého chlapce z kopců, že jsou to vědomosti obsahově prázdné, neboť to, čeho se týkají, je už dávno pryč. Jistě, dala se v nich najít symbolická struktura, která byla zajímavá sama o sobě, a dalo se pozorovat přinejmenším vzájemné působení symbolů. Pozorovat způsob, jakým je soustava vědomostí uspořádána, znamená vytěžit z nich aspoň minimum poznání a čekat, až jednoho dne - za den nebo století - přijde Sjednotitel a souvislosti do sebe znovu zapadnou. Na čase nezáleželo. Memorabilia tam byla a jejich povinností bylo je chránit; a chránili by je, i kdyby světová doba temna měla trvat ještě deset století nebo dokonce deset tisíciletí.

FIAT LUX

1200 rokov po Plamennej potope sme svedkami toho, ako sa mení nový svet. Ako opäť prichádza k slovu veda, ale zároveň aj politická moc. Mníchov svätého Leibowitza navštívi učený Thon Taddeo, aby preštudoval kláštorné memorabílie. Pritom sa stane svedkom znovuobjavenia elektriny rádovým bratom Kornhoerom. Taddeo je príbuzný vládcu Texarkany, negramotného Hannegana II., ktorý buduje zložitú spleť intríg, aby si zabezpečil vládu nad celou oblasťou južných plání. Avšak jeho nemilosrdné mocenské ambície vedú až k poprave pápežského nuncia, za čo ho nová rímska cirkev exkomunikuje.
Opäť sa stretávame s Pútnikom, bezpochyby tým istým človekom, s ktorým sa stretol brat Francis. Jeho mysteriózna postava sa zjavuje ako deus ex machina a na otázku kým alebo čím v skutočnosti je, si musí každý čitateľ odpovedať sám. Tentokrát dostane aj omnoho hmatateľnejšiu rolu ako starý priateľ a radca opáta Paula.

Zjišťuje, že některé jeho objevy jsou jen objevy objeveného, a to zanechává hořkou pachuť. Musí přece vědět, že celý život nebude dělat nic jiného než objevovat jednou objevené; i kdyby byl sebedůvtipnější, může dělat jen to, co dělali jiní před ním. Jinak to ani nemůže být, dokud se svět nedostane na úroveň, na jaké byl před Plamennou potopou.

FIAT VOLUNTAS TUA

1800 rokov po Plamennej potope je svet okolo opátstva Albertiánov na nepoznanie iný. Starobylé múry kláštora a nové moderné budovy od seba oddeľuje šesťprúdová diaľnica s automaticky navádzanou dopravou. Krajiny a globálnu politiku ovládajú nové zriadenia, monarchie a zoskupenia národov. Ale stále sa rodia deti s mutáciami spôsobenými pozostatkami rádioaktivity, ako pani Gralesová, ktorej na ramene vyrástla druhá hlava. Expanzia pokročila až do vesmíru, kde existujú dokonca kolónie za hranicou slnečnej sústavy. No ľudstvo opäť vynašlo aj atómovú bombu, mníchmi nazývanú Lucifer...
Kruh sa uzaviera.

Znovu glóbus roztočil, až osové úchytky začaly rachotit, "dny" letěly jako nejkratší okamžiky... Opačně, všiml si najednou. Kdyby se matka Gaia točila tímto směrem, Slunce a ostatní tělesa na obloze by vycházely na západě a zapadaly na východě. Obrátil by se tak čas? Jak řekl můj jmenovec: Nepostupuj, Slunce, ke Gabaonu, ani ty, Měsíci, k údolí - šikovný trik, pomyslel si, dnes by se taky hodil. Zpátky, Slunce, et tu, Luna, recedite in orbitas reversas... A tak točil glóbem obráceně, jako by doufal, že napodobenina Země přesvědčí Chrona, aby vrátil čas.
Třetina z milionu otáček by mohla přetočit Zemi o dost dnů zpátky, aby se vrátila do Diluvium Ignis. Ještě lepší by bylo použít motor a přetočit ji zpátky k počátkům Člověka.


Prezradila som z knihy málo, vyhla som sa mnohým zápletkám a najmä vyvrcholeniam všetkých troch príbehov. Nenachádzam slová, ktorými popísať atmosféru a štýl knihy, ktorá čitateľa dokáže opantať, zároveň ho núti premýšľať, zaujímať vlastné postoje a analyzovať aj tie, s ktorými nemusí byť úplne stotožnený.
A vôbec nezáleží na tom, že Walter Michael Miller junior (1923-1996) bol presvedčený kresťan-katolík, čo sa odrážalo v jeho tvorbe, a že ja som zarytý ateista, ktorý za príčinu mnohého zla, nenávisti a genocíd v minulosti i súčasnosti, vrátane hrozby globálnej apokalypsy, považuje práve náboženstvá a ich fanatických vyznávačov. V podaní autora Chvalozpěvu na Leibowitze majú nukleárny holokaust na svedomí bližšie nedefinované politické šarvátky či boj o moc ako takú a katolícka cirkev je nositeľkou mieru, stability a múdrosti (i keď sa nevyhýba ani zobrazeniu jej ultrakonzervatívnosti v rôznych podobách). No v jeho dobe, v rokoch 50-tych, bola situácia úplne iná ako dnes, lebo zúrila Studená vojna. Po páde dominantnej časti komunistického bloku a víťazstve kapitalizmu sa na scénu krvavých, nezriedka aj masových konfliktov vrátil evergreen - masaker o to, koho boh je lepší a kto pôjde do pekla.
Keby takéto postkatastrofické sci-fi napísal v súčasnosti spisovateľ, ktorý je presvedčený ateista, bola by to veľmi odlišná kniha. Ale dve veci by mohli zostať rovnaké - začiatok a koniec.
Pretože sa zdá, že ľudstvo je rovnako deštruktívne a nepoučiteľné bez ohľadu na to, aká "mierumilovná" je jeho viera, a náboženstvá, rasy, moc či peniaze sú len zámienkou na to, aby sme sa mohli navzájom zabíjať v úplne nezmyselných vojnách. Ale ani moje znechutenie nad stavom sveta nič nemení na tom, že v mojich očiach je toto dokonalé vedeckofantastické dielo a dokonalý román.

Ak vám náčrt deja ani moja chvála nepomohli k presvedčeniu, že ide o nadmieru zaujímavú až zásadnú knihu, nemusíte ju čítať hneď. Ale jej čas príde. Ja som sa do nej pustila bez skúmania obsahu. Len sa mi nejakú dobu prevaľovalo v hlave povedomie o jej povesti, zahmlená predstava o kvalitnom diele. Dnes už ani neviem, aké útržky informácií ma k nej priviedli, no neoľutovala som ani na minútu. Podmanila si ma od prvej chvíle, keď som ešte netušila o čom to celé je a čo sa bude diať. Po zážitku s Enderovou hrou som opäť mala v rukách román, ktorý upútaval moje myšlienky aj počas dňa a večer som sa k nemu dychtivo vracala. Doslova som ním žila a žijem ním aj teraz, pri písaní recenzie.

Chvalozpěv na Leibowitze (orig. A Canticle for Leibowitz, 1959) je jediným románom Waltera M. Millera vydaným za jeho života. Bol predovšetkým poviedkár. Rok po jeho smrti (1997) vyšiel Terrym Bissonom dokončený Svatý Leibowitz a Vládkyně divokých koní - ani pokračovanie, ani spin-off, skôr dodatok, ktorého príbeh sa odohráva medzi dielmi Fiat lux a Fiat voluntas tua z "hlavnej" knihy. Obe vyšli v češtine vo vydavateľstve Laser, prvá v edícii Mistrovská díla science fiction. Zaslúžene, keďže titul v roku 1961 vyhral Cenu Hugo, je uznávaný kritikou a získal si široké spektrum čitateľov. Wikipedia dodáva, že od svojho vzniku zaznamenal Leibowitz viac než 40 vydaní, pravidelne sa objavuje v rebríčkoch najlepších vedeckofantastických románov a v ankete časopisu Locus bol trikrát vyhlásený za najlepšiu science-fiction všetkých čias.
Prvé dve časti vyšli pôvodne samostatne ako novely v časopise The Magazine of Fantasy and Science Fiction (1955-56), až pri písaní tretieho pokračovania si Miller uvedomil, že dokončuje román a je načase ich spojiť. Ešte predtým ich prepracoval.
Mimochodom, ani celoživotný katolicizmus autorovi nezabránil, aby počas manželstva žil pol roka s inou ženou a po smrti manželky spáchal samovraždu. Za čo podľa jeho viery mal ísť rovno do pekla. Z viacerých hľadísk bol zvláštnou figúrkou medzi SF spisovateľmi. Možno je to osud, že práve tie najlepšie diela tvoria tí najkontroverznejší umelci.
Chvalozpěv na Leibowitze môžem jedine odporúčať, je to jeden z mojich najsilnejších čitateľských zážitkov za poslednú dobu. V Brlohu ho dostanete za smiešnych 7,79€.





Walter M. Miller: Chvalozpěv na Leibowitze (Laser-books, 2007)






Súvisiace:

8 komentárov:

  1. Naozaj skvelá kniha. Z nej by si mali brať príklad všetky tie moderné postapokalyptické zlátaniny :-)

    P.S. k recenzii: namiesto slova "vedenie" odporúčam použiť radšej "poznanie" (ak pravda nemalo ísť o elektrické drôty).


    Zuska

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Zuska, dík za opravu, bude to lepšie. Tiež som rozmýšľala nad vhodnejším slovom, ale nič mi nenapadalo ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Toto znie maximálne bombasticky. Idem zháňať, kupovať, predávať :)

    Konečne kvalitné postapokalyptické dielo, o ktorom som sa dozvedela... Anet, ty si proste osvietenec medzi čitateľmi :) a osvieťovateľ :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. ale figu, mnohí to čítali dávno predo mnou ;-) ale zase o tom nenapísali... takže dík :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Veď to. Na houby keď niekto prečíta, ale ja sa o tom nedozviem :) a mimochodom, neviem či som ti to písala, ale posunula som Evanjelium podľa Biffa kamarátke, a hovorí, že je to asi najlepšia kniha, akú kedy čítala :)

    Takže, máš prečo byť na seba hrdá :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. haha, skvelé :-)
    som hrdá, znamená to, že osveta robí presne to, čo má (pomaly sa šíri) ...ale napísal to Christopher Moore, jemu patrí najväčšia zásluha :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  7. jej, vyborna recenzia na vybornu vec! Clovek si aspon pripomenie co vsetko uz cital (a zaroven si vydychne, ze uz to nemusi kupovat lebo to ma :) ).

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).