Google+ Riddick's Realm: Ian R. MacLeod: Světlověk

31 októbra 2011

Ian R. MacLeod: Světlověk

Román Světlověk sa odohráva v alternatívnej histórii Veľkej Británie aj zvyšku sveta. V tejto realite sa zmenilo niekoľko zásadných vecí. Približne začiatkom osemnásteho storočia bola objavená magická substancia éter, ktorú je možno ťažiť zo zeme, vznikol spoločenský systém cechov a popravou posledného panovníka skončil takzvaný kráľovek.
Odvtedy uplynuly dva veky vlády cechov a zdá sa, že tretí sa chýli ku koncu. Prvý aj druhý vek boli ohraničené spoločenskými i sociálnymi zmenami a trvali približne sto rokov. Píšu sa deväťdesiate roky tretieho veku a napätie medzi nespokojným obyvateľstvom stúpa...


Parlament neexistuje, v krajine rozhodujú najvyšší predstavitelia komplikovaného kastovného systému cechov, ktoré pokrývajú všetky činnosti. Ľudia sa delia na vysokých, stredných a malých cechovníkov a nemajetných martov, ktorí sa živia na okraji spoločnosti ako sa dá. Nepracovať pre žiadny cech znamená pretĺkať sa každodennou realitou a byť vystavený pohŕdaniu cechovníkov.

Éter je žiarivá hmota či tekutina, ktorá v kombinácii so zaklínadlami dodáva surovinám, budovám a materiálom výnimočné vlastnosti. Vďaka éteru stoja mosty a veže, ktoré by sa za normálnych fyzikálnych podmienok zrútili, šľachtia sa zvieratá a stromy, ktoré príroda nevytvorila... a z ľudí, ktorí boli príliš vystavení styku s čistým éterom, sa stávajú šialenci a obludy.
"Normálni" ľudia ich nazývajú premenencami, trolmi a správajú sa k nim ako sa stredovek správal k čarodejniciam. Odsudzujú ich, prenasledujú, boja sa, chytajú ich a zatvárajú ich do ústavov. Tí, čo sa ako premenenci narodia, majú nadprirodzené schopnosti a okrem zvláštneho pôsobenia na ostatných ľudí sú poznačení a rozoznateľní podľa chýbajúcej jazvy na ľavom zápästí.
Touto "skúškou ľudskosti" prechádzajú všetky deti vo veku asi ôsmych rokov, keď im éterom vypália na ruku znamenie. Znamená to, že sú "čistí" a môžu vstúpiť do cechu, ktorého presné určenie väčšinou zdedia po rodičoch. Premenenci naopak nemajú takmer žiadne práva na dôstojný život a pokiaľ jeho väčšiu časť nestrávia v ústave, strávia ju v utajení...

Príbeh Světlověku je príbehom Roberta Borrowsa a záhady spojenej s éterom, ktorá ovplyvnila celý jeho život. Jeho detstvo v yorkshirskom Bracebridge bolo poznamenané tragickým osudom matky, návštevami u mocného veľkoveľmajstra Harrata, stretnutím s malou premenenkou Annalise, ale hlavne všadeprítomným a neustávajúcim dunením éterového ťažobného stroja v útrobách Bracebridgeskej továrne.
Z bezútešnej atmosféry mestečka a vopred nalinkovaného života v práci a chudobe uteká do Londýna, kde ako dúfa, si vytvorí nový osud. Z Roberta sa stáva Robbie, ktorý spoznáva nové pravidlá, nových priateľov a stretáva ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev, od najchudobnejších až po najjemnejšiu smotánku. Privyrába si ako výberca nájomného, pomáha s vydávaním buričského plátku, opäť sa zíde s vysnívanou Annalise. Zo sveta najošarpanejších štvrtí skočí rovnými nohami do komnát prepychových sídiel a vzápätí späť medzi martov, s ktorými sa bok po boku zúčastňuje londýnskych rebélií.
Nepretvaruje sa a neobracia kabát - to všetko je on - je iba mladý, snaží sa spoznávať všetko nové, čo mu život prináša, bojovať za svoje ideály a popri tom preniknúť do tajomstva éteru a Bracebridge, ktoré ako obrovská pavučina spája všetky dôležité udalosti jeho i mnohých iných životov...

MacLeodov štýl je prepracovaný a detailný, či už sa jedná o opisy alebo charakteristiky postáv. Ešte viac priestoru venuje popisom atmosféry a vnútorného života postáv. Všetko sa dozvedáme prostredníctvom Robbieho a jeho vnímania sveta, tak podrobne, ako si ani bežný človek vlastné myšlienky nepamätá.

Světlověk sa číta dobre, a predsa sú mnohé pasáže zbytočne naťahované autorovou pedantickou komplexnosťou, nutkaním dokonale vystihnúť každú scénu a neponechať čitateľovi priveľa priestoru na vlastné predstavy. Je na vás, či to zhodnotíte ako výhodu alebo príťaž. Kvalite románu by podľa mňa vôbec neubralo, keby bol o päťdesiat strán kratší.
Avšak záver knihy ma nakoniec presvedčil, že sa oplatilo trochu potrápiť s vyše štyristo stranami textu, pretože prináša ozajstnú katarziu a zároveň oplýva hlbokou múdrosťou a melanchóliou. Hlavný hrdina bilancuje svoj osud a osudy svojich priateľov dvadsať rokov po udalostiach, ktoré mali zmeniť životy všetkých. Celospoločenské pohyby a prevraty vždy ľudí zasiahnu, ale kam zmeny dospejú môžeme zhodnotiť až s odstupom času. A až vtedy nám osud udelí skutočnú lekciu života.

Ian Roderick MacLeod je už dlhé roky spisovateľom z povolania a donedávna sa venoval iba žánru science fiction a v rámci neho prevažne poviedkovej tvorbe. Jeho prvý sci-fi román The Great Wheel (1997), bol prijatý veľmi dobre (získal cenu Locus). Nasledujúce diela, román Světlověk (The Light Ages, orig. 2003) ako aj jeho voľné pokračovanie The House of Storms (orig. 2005, česky Dům bouří - Laser, 2009) sú nečakaným odskočením si do žánru fantasy a new weird. Odvtedy vydal ďalšie romány The Summer Isles (2005), Song of Time (2008) a Wake Up and Dream (2011).





Ian R. MacLeod: Světlověk (Laser-books, 2005)




recenzia vyšla pôvodne v roku 2006


Súvisiace:
China Miéville: Trilógia z Bas-Lagu
China Miéville: Město & Město
China Miéville: Un Lun Dun
Susanna Clarková: Dámy z Grace Adieu a jiné povídky
Trochu divné kusy 1+2
Sergej Lukjanenko & Nik Perumov: Zlá doba pro draky
Walter M. Miller jr.: Chvalozpěv na Leibowitze
John Courtenay Grimwood: neoAddix

3 komentáre:

  1. Pekná recenzia, možno si to raz prečítam. Svet diela mi trochu pripomína sériu Age of Unreason od J. Gregoryho Keyesa : http://www.uchronia.net/bib.cgi/label.html?id=keyeageofu Alebo jeden môj dávnejší nápad na antiutopický clockpunkový svet, kde priemyselná revolúcia nastala už za Da Vinciho čias. ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Osobne som mal z tejto knizky zmiesane pocity...keby som mal vymenovat veci na vytknutie, tak sa mi to nepodari. Ale proste mi niecim velmi podstatnym nesadla a precital som ju az na druhy krat. Aj to trosku nasilu.
    Netusim kde mohol byt problem.. :(

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Michal Konečný04 decembra, 2011 21:50

    Jedna z mála knížek, které jsem v poslední době odložil nedočtené, hlavně asi kvůli tomu, že mi hlavní hrdina lezl neuvěřitelně na nervy.

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).