Google+ Riddick's Realm: Nedocenený Cyprián

06 októbra 2011

Nedocenený Cyprián

Prečo si myslím, že Mariana Čengel Solčanská nakrútila slovenské Meno ruže

Legenda o lietajúcom Cypriánovi má na Česko-slovenskej filmovej databáze hodnotenie 53%. Viac ako moderný Jánošík a jeho pravdivá história, menej ako Bathory. Čo je dajme tomu zaslúžený rebríček, no nemyslím si, že sú zaslúžené konkrétne čísla.


Všetky tri spomínané filmy sú koprodukčné, ale sú zároveň aj slovenské, istým dielom naše. Nevravím, že by sme mali byť automaticky hrdí na každú zlátaninu len preto, že sme správni patrioti. Lenže tieto filmy vôbec nie sú také zlé, ako sa mnohí tvária.

Telo

Zlé jazyky vravia, že podobne ako český národ má tendenciu nekriticky obdivovať vlastné diela a úspechy, tak má slovenský človek tendenciu ich zatracovať. Ak je v tom aspoň zrnko pravdy, čo nás k tomu vedie? Nedostatok sebaistoty? Pocity sebaľútosti, zvrátene príťažlivá aureola martýrstva? Kto sa cíti slabý a úbohý, rád sa dožaduje pomoci, namiesto aby si pomohol sám. Alebo predvádza vlastné utrpenie a necháva sa poľutovať. Sedieť v krčme pri poháriku slivovice a žalovať sa na celý svet je predsa také jednoduché.
Individuálne to každého občas môže postihnúť, ale aby si na tom národ vybudoval imidž, to už zaváňa trápnosťou. No postaviť sa na nohy a zakričať na svet "som dobrý!" chce trochu vzdoru, odhodlania, sebavedomia a odvahy. Tak poďme vzdorovať :-)

Aby ste vedeli, mne sa celkom pozdával aj Jánošík - Pravdivá história (ČSFD 47%) a ešte viac Bathory (ČSFD 56%). Aj Lietajúci Cyprián.
Spoločné majú aj to, že i keď sú všetky tri založené prevažne na legendách (Cyprián to má v názve), u ľudí s nedostatkom fantázie vyvolalo pobúrenie, že sa nedržia "historickej látky", tak ako by si oni želali. Zastávam názor, že história vzdialená niekoľko storočí môže mať rôzne výklady a jej ozajstnú realitu by sme mohli vidieť jedine pomocou stroja času. Ktorý (zatiaľ) nemáme. Všetko ostatné je prispôsobené našim predstavám.
To je však iba časť problému. Tou zásadnejšou je v prvom rade jasný a nevyvrátiteľný fakt, že sú to filmy. Filmy sú fikcia. Rovnako ako beletristické knihy. Realitu (tobôž súčasnou generáciou nepoznanú) prifarbujú a prichucujú podľa potreby a ľubovôle. Sú to pohyblivé obrázky, ktoré nás majú baviť, vzrušovať a dojímať.
Preto nechápem výčitky na adresu nejakej historickej autenticity. Kto ju dokáže posúdiť? Diváci, ktorí sa v diskusiách rozčuľujú, že film nie je verný "historickej realite", lebo Cyprián bol "úplne iný" alebo tí, ktorí vravia, že ani neexistoval? Prečo to musí byť dôležité? Ani Ježiš Kristus možno neexistoval a jeho príbeh považujú za absolútnu pravdu dve miliardy ľudí. A myslíte, že všetci Rumuni opovrhujú filmami o Draculovi, lebo spravili z historickej figúry nadprirodzeného upíra?


Za veľký prínos vďačí výsledný materiál okrem iného aj kvalitným hereckým výkonom. Napriek mierne rušivému dabingu, ktorý je bohužiaľ nutným zlom koprodukčných filmov, sú to hlavne prirodzene pôsobiaci herci. Marko Igonda toho veľa nenahovorí, no práve preto dokázal, že vie hrať. Aj bez zbytočných slov dodal svojej postave dušu, charizmu a vyjadrenie. Sekundujúci hereckí veteráni síce môžu byť v našich končinách už opozeraní, veď po mnohých dekádach hereckej aktivity snáď už nie sú postavy, ktoré by si nezahrali. Nie je ťažké na to zabudnúť, rolí mníchov sa zhostili s podobnou gráciou ako keď inokedy akčný Sean Connery zahral hĺbavého Viliama z Baskervillu.

Duch

Rovnako absurdné je vyčítanie nedostatku akčných scén alebo iných chýb skúmaných optikou hollywoodskej megaprodukcie. Legenda o lietajúcom Cypriánovi je veľmi komorný film (v mnohom lepší než stovky iných komorných filmov). A je to tak dobre. Vzhľadom na použitú látku je v ňom akčných scén až-až. Dokonca toľko, že flashbacky do Cypriánovej minulosti po čase pôsobia trochu silene. Ale aj ony majú svoju úlohu.
Ústredným motívom zostávajú postavy a ich osudy. Vďaka tej komornosti dostali priestor na skvelú profiláciu. A tak dokáže divák chápať Cypriánovo utrpenie, túžbu brata Romualda preložiť Bibliu do národného jazyka, vidieť opátov strach zo zmien, biskupovu zaslepenosť, Albertov absolútny pokoj, aj rozumieť Michalovmu náhlemu výbuchu vzdoru.

Tam, kde Talian Eco postavil na piedestál príbehu vedenie, Slovenka Solčanská dala zmierenie sa s minulosťou a svetom ako takým. Pritom obidva elementy sú dôležitou súčasťou oboch príbehov. V Mene ruže prichádza katarzia hrdinu s poznaním, že Ruža prežila a bude žiť ďalej. Cypriánov životný príbeh je z určitého hľadiska krutejší - hrdinu čaká katarzia až po smrti, respektíve tesne pred ňou. To, čo bola pre Adsa z Melku nezabudnuteľná, no krátka epizóda z mladosti, to je pre Cypriána celý život.

"Chceš žiť v chudobe, čistote a poslušnosti pre kráľovstvo nebeské, a podľa pravidiel rehole kamaldulov až do smrti? Nech Boh v tebe dokončí to, čo začal. Budeš sa volať Cyprián."

Vo filme sa odráža aj toľko proklamovaný vzťah Slovákov k viere. Kresťanskú tradíciu v ňom rozhodne cítiť. Cypriánov prerod z búrliváka a zločinca na pokorného mnícha je pomerne jednoznačným posolstvom, avšak nie nutne interpretovateľným len ako posolstvo kresťanské, víťazstvo ducha nad hmotou v biblickom ponímaní. Filmová postava Cypriána je vysvetliteľná aj mimo neho. Veď okrem obradu skladania mníšskeho sľubu ho takmer nevidíme, že by prejavoval nejaké náboženské vášne. Pred sľubom sa k viere nevyjadruje, po ňom ešte menej, lebo zároveň zložil aj sľub mlčanlivosti.
V jednej chvíli ešte budúci Cyprián hovorí "Robte si so mnou čo chcete. Mne už je všetko jedno". I keď kláštor a rehoľa si môžu osobovať jednu z ciest k duchovnému bytiu mimo svetských hriechov, nemajú naň výhradné právo. Zmierenie a pokoru musí človek hľadať predovšetkým v sebe. Až potom môže byť mníšsky rád cestou k cieľu.

Zaznel aj názor, že postava maliara bola úplne nadbytočná. Nemyslím si to. Naopak, práve jej okatá prítomnosť dala dovtedy zdanlivo spontánnemu vracaniu sa Cypriánovej minulosti vzor. A divákovi ponúka definitívne prezretie ohľadom leitmotívu diela. Zmysel maliarovho zjavenia bol v tom, aby mníchovi ukázal obraz na ľudskej koži, pochádzajúcej z chrbta jeho brata. Rozjatril bolestivé spomienky. Aby divák uvidel a hlavný hrdina intenzívne pocítil, že temnej minulosti sa nezbaví, tá sa mu neustále vracia aj tými najmenej pravdepodobnými cestičkami, lebo tie božie sú nevyspytateľné. Vracia sa znova, znova a znova. Pripomína mu, že v kláštore sa dá ukryť pred svetom, ale nie pred sebou samým. Jediné, čo mu zostáva, je zmieriť sa. Práve to sa učí po celý zvyšok života.

Odporúčam prečítať si recenziu od Ivana Kučeru, ktorý má často odlišný vkus ako ja, ale považujem ho za filmového odborníka a v tomto prípade sme sa v názore na film vzácne zhodli. Špeciálne ma zaujalo, ako vystihol sugestívnu atmosféru filmu: Nie je to rozprávka ani historický film. Je to od každého niečo. ... Paradoxne, práve kvôli určitej skratkovitosti film pôsobil dojmom, aký tvorcovia možno ani nezamýšľali: ako keby si pre jeho potreby naštudovali desiatky zdrojov, bohatých na tisíce informácií o "tej dobe" a následne škrtali, prepisovali a zostalo len to najdôležitejšie. Výsledkom je akási... "esencia doby a miesta".

Pre toto všetko i pre mnohé iné ťažko opísateľné dojmy z filmu Legenda o lietajúcom Cypriánovi si myslím, že ho môžem pomenovať "slovenské Meno ruže", a že tých 53% od 776 divákov, ktorí ho hodnotili na ČSFD, je trochu nespravodlivé číslo.
Aj keď stále platí, že vnímanie akéhokoľvek umenia, vrátane kníh a filmov, je záležitosť veľmi individuálna a subjektívna. Rovnako ako všetko ostatné :-)

A ešte cypriánovská atmosféra pretavená do hudby (len škoda, že Zuzu nenavliekli do nejakého historického kostýmu;-)



Legenda o lietajúcom Cypriánovi
Slovensko / Poľsko, 2010, 108 min
Scenár a réžia: Mariana Čengel Solčanská
Hrajú: Marko Igonda, Ivan Romančík, Rafal Fudalej, Vladimír Javorský, Radoslav Brzobohatý a ďalší.

Súvisiace:

14 komentárov:

  1. Komentáre mi odmietajú poslušnosť.... dvakrát to nebudem písať :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Aneta, v podstate som chcel s tvojim hodnotením súhlasiť, aj keď ja nepíšem recenzie, ale "filmové dojmy" a tie sú oveľa uvoľnenejšie :) Písal som aj o týchto troch filmoch na wabovinách v rubrike "filmové dojmy". (hurá, už to ide)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. riddick, navnadil si ma, idem si to pozrieť :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Potulný križiak zemplínsky06 októbra, 2011 17:31

    Páčilo sa mi, že prostredie a postavy bol...i uveriteľné špinavé a opotrebované a že kostýmy a ostatné reálie fakt zodpovedali ranému osemnástemu storočiu. Jediný väčší ponos mám na to, že veľa zaujímavých zápletiek je tam len naskicovaných a narýchlo odbavených (alebo vôbec nie :-( ) a že stretávanie sa jednotlivých postáv už prekračuje únosnú mieru neuveriteľnej zhody náhod. Taktiež ma zamrzelo to, že historický význam Č. Kláštora v tomto období pre kultúrne dejiny Slovenska je podobne rýchlo naznačený (spomínaný pokus o preklad Biblie do zamagurského nárečia, jeden z prvých pokusov pred kodifikáciou slovenčiny a mimo slovakizovanej češtiny). Flashbacky boli dávkované pomerne dobre, ale občas to pokašliavalo. A šľachtic hraný tým poľským hercom dostal už tradične blbé slovenské postsynchróny. Suma sumárum, Cyprián je oveľa podarenejší a pozerateľnejší historický film ako Jakubiskova naspeedovaná prehysáčená šampónovo-čistučká Báthoryčka alebo Rapošov klišé filmový potrat menom Cinka Panna. A tiež sa to vydarilo oveľa viac ako posledný väčší film, v ktorom Marko hral, Rozhovor s nepriateľom - ten by bol formálne a vizuálne zvládnutý, ale pochovala to nulová snaha pretlmočiť Laholovu predlohu do normálneho filmového scenára (holt, Lančarič sa nevedel vyvliecť z divadelného kŕča).

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Potulný križiak zemplínsky06 októbra, 2011 17:37

    Trošku otravný bol Latinákov mníšik. Ten chlap nevie hrať nič len idiotkov ? Alebo to mala byť zamagurská obdoba Ecovho prostáčika-polyglota Salvatoreho ? :-)) Apropo, veľmi dobrá recenzia, presne vystihla moje pocity z filmu (vrátane citácie Ivanovho úryvku, ktorý výstižnejší ani nemohol byť). Ja osobne si myslím, že v rámci spracovania/zachytenia toho, čo o Cypriánovom živote a diele bezpečne vieme, to bola výborná historická dráma. A ja osobne mám rád komornejšie veci, epiku a akciu vie robiť každý (alebo skôr nevie, viď kašírovanú Báthoryčku a jej názorové skoky z extrému do extrému - to bola premárnená šanca spraviť serióznu drámu namiesto dzivej guľášovej rozprávky, ľutujem Rodena a Frielovú).

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Az nato, ze tento "komorny" pribeh sa v reklamnej kampani klamlivo prezentoval ako historicky velkofilm. Produkcia klamala divakov tak isto okradla polovicu stabu. A je mi to naozaj luto, pretoze predviedli majstrovsku robotu. Neviem. Asi tym filmom naozaj nerozumiem. Tocia sa pre divakov, alebo pre filmovych kritikov a blogerov? Naozaj myslite vazne, ze tento film prirovnavate k Menu ruze? Sam som si vsimol vykradnute casti Markety Lazarovny ale ani k jednemu zo spominanych filmov sa ani na milu nepriblizil. Myslim, ze film vobec nie je nedoceneny. Je presne tam kde si zasluzi.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Ja som Cypriána nevidela, ale Bathory áno, a tá sa mi páčila, nech si kto chce hovorí čo chce. Ten film ma bavil a Anna Friel bola božská.

    Tak či tak ma teší vedomie, že sa u nás točia filmy. Že sú to dobré filmy, v ktorých majú šancu dobrí herci. A aj tí zlí :)

    Križiak, nevidel si Občanský prukaz? Latinák tam hral ŠTBáka... bol skvelý. Pre mňa osobne je to jeden z najlepších (momentálne) a najsľubnejších slovenských hercov.

    Anet, chválim snahu o hrdosť, je super po dlhšom čase počuť niečo iné ako "Slováci nevedia natočiť dobrý film" od samotných Slovákov... som na teba hrdá :)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. ďakujem za vaše reakcie, všetky sú veľmi zaujímavé :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. pre anonyma:

    nepamätám si kampaň na Cypriána, ale asi nebola taká masívna ani bombastická (veľkofilm), keď som ju nezachytila... pozrela som si na Youtube trailer na film http://www.youtube.com/watch?v=TX88Rny5Udg a nikde v ňom nevidím ani zmienku o "historickom veľkofilme". nenašla som teda na tvoje slová ohľadom klamlivej kampane žiadny dôkaz.

    pokiaľ by si mal na mysli prezentáciu filmu v televízii, to je úplne iná káva - s tým, čo dokážu porobiť televízie s reálnou podobou filmu, keď ho reklamujú na sobotý večer, nemajú tvorcovia nič spoločné. dobrý vkus často tiež nie.
    lenže pokiaľ divák nie je schopný oddeliť televíznu marketingovú megalomániu od reality (hovorí sa tomu selekcia informácií a kritické myslenie), je to bohužiaľ jeho osobný problém (bez urážky!), ktorý síce vytvára v jeho očiach filmu zlú povesť, ale s realitou nemusí mať nič spoločné.

    odporúčam skontrolovať aj domovskú stránku http://www.lietajucicyprian.sk/cyprian_sk.html , kde je film prezentovaný snáď až príliš skromne a triezvo. žiadne nabubrelé reči, len jednoduchosť. výčitky ohľadom kampane smerované na tvorcov a film samotný teda považujem za neopodstanené.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Postava maliara vyprovokovala velmi dobru scenu o cirkvi, ale bolo to doť nestastne riesenie ukazat ho len v jednom zabere... Akcnost (flashbacky) bola fajn, ale skoncila v polovici filmu a tym padom sa uplne zmenil rytmus i napinavost rozpravania. Kym z pociatku tam boli vyhrotene sceny, existencialny zaver nemal dostatocne silnú scénu, aby dorovnal prvu polovicu... Preto je 50% celkom slusne hodnotenie...

    OdpovedaťOdstrániť
  12. vdaka za recenziu, vystihla dobre nielen cypriana, ale cely ten casto skryty konflikt medzi realitou a fikciou vo filmovej tvorbe

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Našla som zaujímavý názor M. Crichtona:

    „Vědci si mi často stěžují, že média špatně chápou jejich práci. Ale ve skutečnosti je to právě naopak: Je to věda, kdo nechápe média,“ tvrdí Michael Crichton. Jako příklad nepochopení vědci uvádějí, že až na čestné výjimky jsou postavy vědců ve filmech vesměs záporné počínaje doktorem Frankensteinem...

    „Ve filmech dopadají všechny profese špatně. A má to dobrý důvod. Film nezobrazuje profesní dráhu, ale vnucuje zajímavým životním stylům to, aby sloužily jako zápletka. Takže všichni právníci jsou bez skrupulí, lékaři nepečují řádně o nemocné, psychiatři jsou všichni šílení a politici zkorumpovaní, policajti jsou psychopati a byznysmeni bezohlední gangsteři. Dokonce i film z toho vychází špatně – režiséři jsou megalomaniaci, herci zkažení spratci.“ A Crichton se ptá: „Když jsou všechny profese zobrazovány negativně, proč bychom měli očekávat, že s vědci se bude zacházet jinak?“

    Ivan Boháček | Vnímání vědy | vesmir.cz | 09/2011

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte ANONYMNE a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).