Vraví anotácia knihy Spodná vlna, s podnázvom Ako podnikať a víťaziť vo svete, ktorý zmenili sociálne médiá. Napísali ju dvaja odborníci, Charlene Liová a Josh Bernoff. Získala ocenenie Najlepšia marketingová kniha roka 2009 a mňa v nej zaujali najmä konkrétne príklady toho, ako sa spodná vlna (orig. groundswell) prejavuje a funguje.
Isté čerstvé udalosti a články na internete spôsobili, že sa mi pri čítaní v hlave začali rojiť myšlienky, kombinácie a závery, ktoré som si pospájala do akejsi vlastnej interpretácie spodnej vlny. Neviem nakoľko bude akurátna vzhľadom k terminológii, ale chcem sa s vami o ňu podeliť.
Zoznámte sa, Vlna Spodná
V úvode knihy sa dočítate o prípade známeho serveru Digg.com, ktorý sa skutočne odohral. Kevin Rose, šedá eminencia spoločnosti Digg takmer doplatil na svojich vlastných zákazníkov, ale využil spodnú vlnu, aby risk zmenil na zisk.
Na Diggu (niečo ako Vybrali.sme, stránka propagujúca články označené ľuďmi) sa 1. mája 2007 vyšvihol na vrchol diggovacieho rebríčka článoček blogera, ktorý rebelantským spôsobom odhalil autorským zákonom chránený kód zabraňujúci kopírovať DVDčka (nepýtajte sa ma ako;-).
Filmový priemysel sa zježil, zamrel, vypučil oči... Mega-právnici sa zniesli na Rosea ako supi a prinútili Digg stiahnuť odkaz, napriek tomu, že tento server žiadne autorské práva neporušil. Bol to iba odkaz. Lenže ľudia nie sú hlúpi a rebelovať proti filmovému a hudobnému priemyslu je populárne. Správa o kóde sa šírila ako požiar a ako sa množili články, tak sa v iných podobách aj vracali na rebríček Diggu. Cunami už nešlo zastaviť. Ďalší deň to Kevin Rose vzdal.
Pridal sa na stranu svojho publika a zverejnil vysvetľujúci príspevok na vlastnej stránke. Celá aféra vyvolala takú vlnu publicity, že filmové spoločnosti nakoniec stíchli a upustili od úmyslu Kevina žalovať. Podcenili potenciál internetových komunít vo vytváraní pocitu súdržnosti. Ako píšu autori v knihe: "Ľudia svojím konaním na internete v tomto konkrétnom čase vytvorili spodnú vlnu, ktorej nič neodolá a nič ju nezničí." Alebo povedané ešte inak: "Každého jednotlivca je možné zastaviť, asimilovať, podplatiť alebo zažalovať. Ale internet umožňuje ľuďom, aby jeden z druhého čerpali silu."
Zábavnejšia je historka okolo filmu Hady v lietadle, ktorého fanúšikovia ešte pred dokončením dotlačili štúdiá New Line k tomu, aby vložili do filmu jednu klišovitú hanbatú vetu, čím si spôsobili zvýšenie hranice prístupnosti, ale uspokojili spodnú vlnu :-) New Line to urobiť nemusel (a mnoho iných štúdií by to neurobilo, v minulosti ani dnes), ale oplatilo sa mu to.
Takzvaný Streisand efekt je pre zmenu skvelým príkladom toho, že ak sa príliš o niečo snažíte, môžete vyvolať opačnú odozvu - a vo svete, ktorému vládne globálna sieť, je to riziko aj pre veľké celebrity, ktoré potom majú z hanby kabát. Takto Barbra Streisand jedného dňa zistila, že proti vlne zloženej z miliónov ľudí sa plávať nedá.
Teraz už asi máte predstavu, o čom to celé je.
Charlene Li a Josh Bernoff definujú spodnú vlnu ako "spoločenský trend, keď ľudia využívajú technológie na dosiahnutie toho, čo potrebujú jeden od druhého a nie od tradičných inštitúcií, akými sú firmy."
Ak fenomén spodnej vlny personifikujem, zjednodušene môžem povedať, že spodná vlna sme my.
My ju tvoríme a my ňou sme.
Som to ja, ktorá píše a diskutuje o knihách, tu alebo na sociálnych sieťach, ale vyjadruje svoj názor aj na také veci ako napríklad knižná väzba či kvalita slovenských prekladov. Ste to vy, ktorí čítate recenzie a hovoríte o knihách, vydavateľstvách i obchodoch ďalej, šírite svoj názor na ne medzi ľuďmi podobného razenia, a tak sa priamo i nepriamo podieľate na profite tých dobrých či stratách tých zlých.
Takisto sa na sociálnych sieťach vyjadrujeme k mnohým iným témam a tým prispievame k objemu i toku spodnej vlny. Vymieňame si, zdieľame dojmy, ale aj postoje nielen k produktom, ale aj ich sprostredkovateľom, predajcom, vydavateľom, distribútorom, atď. Ovplyvňujeme sa navzájom a ovplyvňujeme virtualitu i realitu...
A to som stále iba pri knihách - existuje nespočetné množstvo komunít, ktoré sa virtuálne rozprávajú o nespočetnom množstve vecí a firiem. Bez nich alebo s nimi. Všetko záleží na tom, či sa daná značka rozhodne do spodnej vlny aktívne zapojiť, alebo ju nechá cez seba iba prelievať...
Spodná vlna okolo nás
Keďže tematika kníh, ich vydávania a predaja mi je najbližšia, pokúsim sa konkrétnejšie ilustrovať spodnú vlnu práve na nich.
Nedávno zverejnil známy publicista a už aj spisovateľ Rado Ondřejíček v denníku SME článok s názvom Pre koho sú najlepšie slovenské knihy? O dva dni ho prebral aj Martinus blog. Podľa počtu reakcií prešiel na SME relatívne bez povšimnutia, na Martinuse sa rozprúdila o niečo plodnejšia debata.
Ako na potvoru si vybral podtitul článku Ani príslušníci „čitateľskej strednej vrstvy“ o finalistov súťaže Anasoft litera nejavia záujem, čo na niektorých ľudí zapôsobilo ako červené plátno na býka. V článku sa zaoberá možnými príčinami nízkeho záujmu čitateľov o oceňované domáce diela: "Chyba ale môže byť aj inde. Vo vydavateľstvách, ktoré sa zaoberajú práve takouto literatúrou a v ich neduživom marketingu alebo nedotiahnutej distribúcii." ... "Samotní autori si situáciu nijako neuľahčujú tým, že takmer vôbec nekomunikujú s čitateľmi cez sociálne siete, čo sú veci, ktorých formu aj obsah má každý vo svojich rukách, nič nestoja a predsa sa mnohí tvária, akoby boli pod úroveň skutočného spisovateľa."
Reakcie na seba nenechali dlho čakať... Katarína Kucbelová vzala Radove názory ako urážku súťaže Anasoft litera a oponovala s použitím vlastných argumentov (ju na oplátku prevzalo Artforum). V závere článku síce bystro zhrnula problémy kváriace náš knižný trh, avšak ani celá litánia nezmení fakt, že bez reklamy sa dnes ani ten pomyselný lístok na strome nepohne (no jeden možno, ale ten nevypredá náklad).
No aj pani Kucbelová nevedomky dala Ondřejíčkovi za pravdu vetou "Problémom je, že pri niektorých finalistoch Anasoft litera úplne supluje marketing, ktorý by mal byť pri každej knihe samozrejmosťou". A sme doma. Bohužiaľ utvrdzovaním samej seba o tom, že "Tieto problémy sa však nedajú riešiť instantne a spisovatelia ich nemajú šancu vykompenzovať dobre naformulovaným facebookovým statusom" si zahatáva tú cestu, ktorá by jej mohla pomôcť otvoriť oči a uvidieť, že práve takto sa to niekedy dá :-) Len to treba skúsiť.
Rovnako urazene a pomýlene zakontrovala blogerka Lamajja, u ktorej medzi riadkami cítiť, že bola rozpálená do biela. Lenže tieto ženy a ani väčšia časť diskutérov nepochopila pointu - že Rado nechcel slovenskú tvorbu podkopávať ani sa oháňať číslami, ale skôr poukázať na nedostatky v marketingu, konkrétne aj na jednoznačne zanedbanú spodnú vlnu.
Rado Ondřejíček pracoval v reklamnej agentúre a k marketingu má veľmi blízko. Vidieť to aj na tom, ako propagoval svoj román Homo Asapiens. Na domovskom Humne "púšťal" navoľno úvodné kapitoly z knihy tuším ešte pred vydaním, tie dokonca vyšli aj v papierovej podobe ako malý zošitok, založil facebookovú fanúšikovskú stránku na ktorej neustále upozorňuje na autorské čítania, autogramiády, recenzie, súťaže... v úvodnom článku predstavujúcom knihu ponúkol záujemcom recenzné výtlačky (aj ich poslal), robil rozhovory, videá, chodil na besedy, a tak ďalej... Ani neviem ako dlho by som ešte musela vymenúvať všetky aktivity, ktoré pomohli dostať meno Rado Ondřejíček do povedomia širšej verejnosti, nielen internetových "magorov", ktorí ho poznajú už dávno. Jeho knihu dostanete na Martinuse v troch podobách - okrem klasiky aj s podpisom (za 50 centov navyše) a ako e-book.
Mnoho slovenských autorov by mu mohlo závidieť. Päť mesiacov po vydaní vyšla k Homo Asapiens dotlač 2 tisíc kusov, lebo prvý náklad 4000 sa takmer rozpredal. A veľký podiel na tomto úspechu má Rado sám.
Preto prskanie jedovatých slín za jeho kritiku, ktorou nechcel ublížiť, ale poskytnúť logické argumenty a pre tých, ktorí vedia čítať medzi riadkami aj ponúkol riešenia, je trošku smiešne. Súčasťou tých riešení je práve spodná vlna, jej vytváranie, usmerňovanie a napokon radostné surfovanie po jej spenenom vrchole.
A viete, čo je na tom úžasné? Že dobrý surf na spodnú vlnu vlastne nič nestojí. Ako sa aj Rado Ondřejíček vyjadril na Facebooku, tá fanúšikovská stránka je zadarmo, vytvoriť ju trvá dve minúty. Všetko ostatné je len o komunikácii...
Podobnou ukážku príkladnej starostlivosti o vlastný marketing a spodnú vlnu je Jozef Karika. Pred vydaním debutovej beletrie V tieni mafie o ňom počul málokto (a pred Cenou Fantázie 2008 som o ňom nepočula ani ja;-). Ale marketing ku knihe z nej urobil bestseller takmer hneď po vydaní, čoskoro sa dočkala i tej magickej dotlače. O rok vyšlo pokračovanie a toť nedávno voľne nadväzujúca trojka Nepriateľ štátu.
Nemyslite si, že o všetkú reklamu sa postaralo vydavateľstvo. Jozef sa takisto pričinil a činí sa stále. Nemusím opakovať metódy, sú podobné u Rada Ondřejíčka, Jozef to dokonca robil skôr. Svedčí to iba o tom, že nemusíte byť reklamný profík, aby ste pochopili, o čo tu beží.
Jozef Karika sa o dobré rady podelí aj s ostatnými a nenásilne učí aj naivný plebs, že "auto-marketing" nie je žiadna prostitúcia a dá sa robiť aj zadarmo (v tomto má zhodné postoje s Radom Ondřejíčkom).
Na "západe" takto spisovatelia fungujú bežne, len u nás sa ľudia na to dívajú skrz prsty. Existuje taká krásna moderná variácia na staré slovenské príslovie, že "dobré sa chváli samo, preto sa chválim sám". Verte tomu, že dnes to platí tak ako nikdy predtým. Ak sa sami nepochválite, druhí to za vás neurobia. Respektíve, treba im trochu pomôcť. Tam prehodiť slovko, usmiať sa, pozrieť do očí, posunúť recenzný výtlačok, komunikovať s fanúšikmi, všímať si ich a hýčkať. A obracať sa na všetky strany.
Ak máte navyše mafiánsku tému, osoľte si reklamu trochou napätia... kampaň prvého dielu V tieni mafie sa niesla v znamení autorovho sloganu "úspech bude, keď prežijem". Možno sa to mnohým bude zdať trochu lacné, ale funguje to. Pozrite si posledné video súvisiace s novinkou Nepriateľ štátu a vydržte do jeho konca...
A to zďaleka nie je z Jozefových aktivít všetko. Fantasticky si buduje imidž, web, facebook, komunikuje s fanúšikmi, recenzuje knihy, vyjadruje sa k spoločenským témam, uverejňuje poviedky, videosériu Mocenská hra a najnovšie dokonca robí rozhovory. Tomu sa hovorí marketing ako bič!
To, čo teraz čítate, je už tiež súčasťou jeho marketingu - prostredníctvom spodnej vlny :-)
---
UPDATE: Zhodou bláznivých okolností presne v rovnaké ráno, kedy ja uverejňujem tento článok, vyšlo video zo žilinskej čítačky, kde sa traja ľudia, na ktorých som pri písaní tohto článku intenzívne myslela - Jozef Karika, Rado Ondřejíček a Juraj Šlesar z Martinusu - porozprávali pred kamerou presne o veciach, o ktorých sa tu píše. Teda dvaja sa rozprávali, tretí držal :-)
---
Aj knižné vydavateľstvá a najmä internetové obchody už považujú sociálne siete za súčasť svojho podnikania. Dobrým príkladom je kníhkupectvo Martinus. Jeho stránka má na Facebooku vyše 52 tisíc fanúšikov. Ale Martinus vedie aj stránku Milujem knihy!, ktorá má takmer 137 000 fanúšikov. Stránka s názvom Knihy zase patrí e-shopu Sirion a má 112 000 fanúšikov (stránka Sirion len 445). To sú obrovské čísla.
Všetky tieto firemné či záujmové stránky prinášajú čitateľom neustále nové zaujímavosti, podnety, ankety, články, súťaže, odkazy na iné stránky - a medzitým propagujú sami seba, svoje aktivity i produkty. Vedia, že je dôležité so zákazníkmi komunikovať a komunikovať korektne. Dať im priestor na vyjadrenie svojich názorov (aj tých kritických), na živú diskusiu (je úplne jedno, či sa pri nej pobratajú alebo pohádajú), a dovoliť im podieľať sa na zmenách.
Internet je tiež médium a médiá sú veľmi mocný nástroj marketingu.
V lete 2010 spustilo vydavateľsvo Ikar projekt "reading copies" pre internetových blogerov, ktorí môžu čerpať výhody výmenou za zverejnené recenzie. Táto stratégia je na Slovensku nová a zatiaľ stále jedinečná, i keď v zahraničí je to zaužívaná prax (ktorá skvele funguje). Neznamená to, že iné vydavateľstvá neposkytujú recenzné výtlačky na promo účely pre tematické časopisy a ich recenzentov a podobne. Ale Ikar dal šancu aj laickej verejnosti - jednoducho amatérom, ktorí sa mohli do projektu prihlásiť a namiesto zastrešenia oficiálnym médiom či referenciami im stačili vlastné schopnosti - preukázať sa ako šikovný a čítaný recenzent.
V závislosti od toho, koľko je testovacích čitateľov, takzvaných "readerov", sa recenzie vo vlnách aj pozvoľna zjavujú na rôznych blogosférach i stránkach slovenského internetu a pomaly, ale isto vrývajú tituly odporúčaných kníh do pamäte potenciálnych zákazníkov.
Motivácia? Pracovný výtlačok vybraných titulov do schránky ešte pred vydaním a po zverejnení recenzie odmena v podobe už regulérneho vydania. Vynikajúci spôsob, ako vytvárať a podporovať spodnú vlnu, rozlievajúcu sa do šírky.
Tieto marketingové nástroje už niečo stoja, ale verím, že vykazujú návratnosť.
Zato spoliehanie sa na spontánne zjavovanie sa recenzií od čitateľov by som medzi marketingové stratégie nezaradila ;-)
Podobným projektom je česko-slovenská Soutěž recenzentů, ktorej som sa minulý rok zúčastnila aj ja. Viac o jej pozadí sa dočítate v mojom článku.
Spodná vlna je biznis je spodná vlna
Ešte jeden príklad vám chcem ponúknuť, tento bude explicitnou ukážkou, ako spodná vlna pomáha firmám prosperovať.
Vo Veľkej Británii žije mladá slečna menom Sara Walker. Veľmi pohľadná kočka má rada handričky, šminky, bižutériu a všetky hlúposti toho druhu, čo si rady kupujú aj iné mladé dievčatá. Sara má toho mraky. Keď mala 17 rokov, začala vo vlastnej izbe nakrúcať klipy, v ktorých rekapituluje svoje nákupy alebo radí ohľadom maľovania a kozmetiky.
Vo videách recenzuje konkrétne výrobky konkrétnych značiek, menuje ich, predvádza, komentuje a povie cenu, za akú ich kúpila i kde. Ak si niečo zaobstará z internetového obchodu, uvedie jeho webovú adresu. Sledovanosť jej klipov ide priemerne do desiatok až stoviek tisícov, to najsledovanejšie videlo 729 tisíc ľudí...
Lepšie než moje litánie sa k stavu vecí vyjadria čísla. Tu je zopár štatistických údajov o stránkach, ktoré si Sara vedie:
Blog SWalkerMakeup - 4796 followers, 811 372 celkový počet videní blogu
YouTube SWalkerMakeup - 114 015 odberateľov, zobrazenia kanála: 3 928 329, celkový počet zobrazení odovzdaných videí: 12 030 136 (dvanásť miliónov!!!)
YouTube osobný vlog - 22 858 odberateľov, celkový počet zobrazení odovzdaných videí: 576 893
Facebook SWalkerMakeup - 9082 fanúšikov
Twitter SWalkerMakeup - 17 238 followers
K tomu asi netreba nič dodávať. Jedine, že ak jej za toto nikto neplatí, asi by mal :-) Sara to síce nikde nespomína, ale pre kozmetické firmy by bola ideálnym partnerom tak, ako sú "readeri" partnerom pre vydavateľstvá. Stačí si predstaviť a spočítať, koľko dievčat a žien využije jej návody a odporúčania pri nakupovaní kozmetiky.
No bez ohľadu na to, či je za svoje služby platená alebo nie, vytvára masívnu spodnú vlnu, ktorej hodnota je trúfam si povedať nevyčísliteľná. Reagujú na ňu hromady ľudí, ktorých inšpiruje a s ktorými komunikuje. Podľa mňa môže jej vplyv hravo konkurovať mastne zaplateným reklamám na jednotlivé produkty v časopisoch ako Vogue alebo Cosmpolitan - Sara Walkerová je rýchlejšia, efektívnejšia, interaktívna a lacnejšia ako oni. Veď si to predstavte sami - kúpite si skôr výrobok, ktorého fotku ste videli v časopise (za ktorý najprv musíte zaplatiť 3€) alebo ten, ktorý vám niekto predviedol a profesionálne zhodnotil vo videoklipe na YouTube?
Je to úžasné a neskutočné, no nie som si istá, či si aj firmy uvedomujú obrovský potenciál takejto spodnej vlny... V každom prípade aj dnes platí, že len ten obchodník dokáže prosperovať, ktorý si všíma inovácie, rozmýšľa, je šikovný, flexibilný a najmä duchaprítomný, aby naskočil na vlnu čo najskôr. Tá spodná už dorazila aj k nám, kto si to ešte nevšimol, má najvyšší čas zobrať do rúk surf a vyraziť.
Zanechajte mi v diskusii vaše vlastné tipy, s akými podobami spodnej vlny na sociálnych sieťach sa stretávate, ako vás ovplyvnili alebo či sa aktívne zapájate to jej tvorby alebo len plávate s prúdom :-)
Charlene Li, Josh Bernoff: Spodná vlna
(Nadácia Tatra banky, Eastone books, 2010)
príklady popisované v úvode článku si môžete prečítať
v plnom znení v ukážke z knihy
Súvisiace:
Rado Ondřejíček: Homo Asapiens
Jozef Karika: V tieni mafie
Knižná väzba - tvrdá alebo mäkká?
Ich-forma a literárny fastfood
Samopropagácia autorov priniesla však zaujímavý negatívny vedľajší efekt - občas to vyzerá, akoby autor bol jediný, kto tú knihu propagovať má. Keby pekár napiekol rožky a potom ich išiel vo voľnom čase propagovať na miestny trh, považovali by sme to za bizarné.
OdpovedaťOdstrániťIste, propagácia je v autorovom záujme, ale už som zachytil rezignované ponosy amerických autorov, že čas a sily, ktoré spotrebujú na reklamu, by skutočne mohli využiť na písanie.
To je neuveriteľné !! Stále si predstavujem, ako mi Dr. Adeleke priniesol môjho manžela späť za 48 hodín. Môžete ho kontaktovať prostredníctvom tohto e-mailu: aoba5019@gmail.com alebo Whatsapp +27740386124... Nikto ma nikdy nemohol presvedčiť, že existuje skutočné kúzlo, ktoré naozaj funguje. Moje meno je Anita Mur Adela Matúš z Nitry, Slovensko. Keď som sa spojil s doktorom Adelekeom kvôli láskavému kúzlu pre mňa a môjho manžela, aby sa vrátili spolu, ktorí povedali, že so mnou nemá nič spoločné, ale dnes som rád, žemúťť mááá late. pretože som teraz spokojný s manželom. Každému, kto číta tento článok a potrebuje akúkoľvek pomoc, môže Dr. Adeleke tiež ponúknuť akékoľvek druhy pomoci, ako napríklad Zmierenie manželstva a vzťahov, Súdne prípady, Kúzla tehotenstva, Duchovná ochrana a ďalšie.
OdstrániťNo jo, svet je zvrátený a veci sa často stavajú na hlavu. Tak ako sa z negatívnej diskriminácie stáva pozitívna, z núdze sa urobí cnosť... a z autora hlavný reklamný nástroj :-)
OdpovedaťOdstrániťNa druhej strane, pravda je bohužiaľ taká, že pokiaľ autor nie je "značka", ktorá predá hocijaký text, tak si môže vybrať medzi nutným zlom sebareklamy alebo pasivitou. Akurát že pasivita mu príliš nepomôže. Život je boj :-)
Na druhej strane, mne je napr. veľmi sympatické, keď aj tie "značky" sa aktívne podieľajú na propagácii svojich kníh, i keď by už nemuseli. Pokiaľ viem, patria medzi nich napr. Stephen King, Neil Gaiman, Terry Pratchett...
Ono je to aj otázka naturelu. Viem si predstaviť spisovateľov, ktorí by marketing na sociálnych sietiach jednoducho nezvládli. Tu musí nastúpiť vydavateľ, ale ak je aj on internetový odľud...
OdpovedaťOdstrániťanet, palec hore za clanok. s hypertextom som to citala/pozerala skoro hodinu :)
OdpovedaťOdstrániťdíky :-D
OdpovedaťOdstrániťFakt skvelý článok Anet, tlieskam. Ja som v tejto veci dosť rozpoltená, súhlasím aj s Hyenou aj s tebou... obaja máte pravdu (ktorá má dve strany). Mne osobne tento internetový a youtube boom nešmakuje, príde mi to trochu zvrátené, nereálne a neprirodzené. Myslím, že ľudia by mali na internete tráviť o polovicu (minimálne) menej času a viac žiť (nie virtuálne), ale proti gustu... veď to poznáš. Radšej knihu ako hodinu na facebooku :)
OdpovedaťOdstrániťAle, poviem k tomu dve veci - vo firme kde pracujem sa už tiež zobudili a založili si facebookovskú stránku a propagujú kde môžu, dokonca na to prijali špeciálne človeka, aby sa staral o webovú aj facebook stránku.
Keď si vezmeš "len" modelingový svet, kopec modeliek twítuje ostošesť, lebo zrazu zistili že majú kopec fanúšikov, fanúšikov, ktorí pôjdu a kúpia si to, čo modelka propaguje v reklame, čo je skvelé pre dizajnérov, čiže čím populárnejšia modelka je, tým má väčšiu šancu sa predať... týka sa to hlavne mladších ročníkov, tie staršie (ako Daria Werbowy, Sasha Pivovarova a podobne) to už tak veľmi nepotrebujú, ich meno je dosť známe v modelingových kruhoch. Ale nájdu sa aj veteránky, ktoré na túto vlnu naskočili a pravidelne na svojich stránkach informujú fanúšikov o svojich aktivitách, Gisele Bundchen to dokonca využila na to, aby propagovala vysádzanie stromov a dokonca usporiadala súťaž a ľudia po celom svete v jeden deň vysádzali stromy - doma v záhrade, v lese, v parku... len sa pri tom museli odfotiť a poslať jej to, a vyhrali nejaké ceny (myslím, že aj stretnutie s ňou). Čiže, dá sa tento fenomén využiť aj na dobré účely... tak ako každá zbraň :)
Druhá vec, ktorá nahráva tejto spodnej vlne je anonymita, ktorú internet poskytuje - a to je takisto dvojsečná zbraň.
Ale to by bolo nadlho. Každopádne, skvele sa to čítalo a ja už dlho tvrdím, že by ti vydavateľstvá mali platiť :D (aj za tie ohováračské recky, lebo aj zlá reklama je reklama, ja som si napríklad na základe zlej reklamy kúpila Pestis Draconum, aby som zistila, či je to fakt také zlé :) nebolo :) )
Akurat ze to plati aj pre pekara - pokial mu nikto rozky nekupi, tak skoncil. Pekar si musi vybudovat kontakty s predajcami, dupat na nich, alebo mat vlastnu predajnu na dobrom mieste, reklamny stit atd.
OdpovedaťOdstrániťKniha je proste tiez obycajne dielo, nic specialne. Staci sa pozriet aku sebapropagaciu si robia napr. hudobnici a maliari. Niekde som teraz cital o tom, ako Picasso "podplacal" autorov priaznivych recenzii tym, ze im darovaval vlastne miniatury. Literati, ako umelci na trhu, vlastne teraz vstupuju do toho, kde ini umelci su uz cele desatrocia - ak nie storocia.
Literati boli oprosteni od tejto ulohy, pretoze to za nich robil niekto iny. Teraz sa im otvaraju moznosti, ktore mozu (ale nemusia) vyuzit. Je to vsak taka zmena tej introvertnej povahy vacsiny spisovatelov, ze sa to casto berie automaticky ako nieco negativne.
Realita je taka, ze pokial chce autor pisat pre ludi - vyraba tovar. A ten sa musi predavat. A aby niekto dal 5 alebo 15 euro za jeho knihu, nie inu knihu, nie nieco ine, treba cloveka dost brutalne presviedcat.
Taky Coelho (Ridd ho tusim miluje:) ) je peknou ukazkou sebapropagacie, vsak? Prednasky, prezentacie, uplny kult osobnosti. A su ich stovky dalsich.
Cize pre autorov je vlastne dobre, ze ziskavaju aj ine moznosti prezentacie - a nie su len bezmocne odkazani na milost a nemilost vydavatelstiev.
Pokial sa bude viacej presadzovat self-publishing (ako napr. cez Amazon a inych), tak to bude vlastne jedina cesta.
výborne si to vystihol, Marek :-)
OdpovedaťOdstrániťMarek, pozor, zobral si moju paralelu zlým smerom. Pekár, ako si ho prezentoval ty, je self-publisher. Ja som nehovoril o nich.
OdpovedaťOdstrániťOkej, ved pekara ako dokonalu paralelu ani brat nechcem. Skor sa mozeme pozriet do inych oblasti umenia.
OdpovedaťOdstrániťHemingway sice nebol taky pozer ako Jackson, ale tiez mal vela spolocneho. Na konci zivota jeho slava vyplyvala z diela vytvoreneho o roky davnejsie. Jeho zivotny styl sa stal svojim sposobom ikonicky. Jeho "protiponorkove hliadky" boli podobnym placnutim do vody ako Jacksonove snahy o zachrau africkych deti.
Sartre bol zase literarny odraz Bono Voxa. Obaja velmi dobri v umeni, ale zaroven citili obrovsku potrebu prezentovat svoje nazory na okolity svet - a prezentovat aj seba. Celebritami sa stali nie len vdaka umeniu, ale vdaka tomu, ze sa vyskytovali na spravnych miestach, v spravny cas a hovorili dostatocne marketingovo chytlave veci.
Coelho je zase ako nejaka standartna spevacka hviezda. Dielo je plne lasky, bolesti, bolesti z lasky, lasky a bolesti, blabla. Pri blizsom pohlade ide o takmer matematicky dokonaly vytvor, excelentny priklad toho, ako niekto najde dieru na trhu a tu vyplni - trebars aj podvedome a s dobrym umyslom. Nasleduj billboardy, rozhovory vo vikendovych zurnaloch.
Mozart bol superstar svojej doby. Nezil z penazi plebsu, ale z penazi mecenasov. Tym sa musel predavat, ohromit ich, presvedcit. Nie len svojou hudbou, ale svojou osobnostou - ktora sa tiez stala ikonickou.
Cize moja pointa bola v tom, ze v umeni ako takom naozaj nejde o nic nove, ani prevratne. Dokonca ani v literature - prikladov by sa dalo najst viacej.
To co sa teraz zmenilo je technolgia "tretej vlny", ktora dava obrovsku moc jednotlivcom, takze moznosti propagacie su ovela vacsie - cim myslis propagaciu autora ako osoby, alebo diela, alebo myslienok.
Pre self-publishera to bude JEDINOU moznostou. Pre ostatnych, so standartnymi zmluvami, to je moznost ako ziskat konkurencnu vyhodu.
Kam zmizol moj komentar? :(
OdpovedaťOdstrániťJenn, tak napis este raz?
OdpovedaťOdstrániťMarek, ten komentár bol dosť dlhý, už sa mi to nechce písať znovu.
OdpovedaťOdstrániťUž len dodám, že nie bez vetra, ale bez reklamy sa ani lístok na strome nepohne. Na jednu stranu ma to rozčuľuje, lebo mám pocit že reklama na mňa vyskočí pomaly aj zo záchodovej misy, na druhú stranu to chápem, lebo každý sa chce predať a zarobiť na tom.
Spodná vlna je fascinujúci fenomén - a myslím, že dosť mu napomáha aj anonymita internetu - čo je dvojsečná zbraň.
Môj osobný názor je ten, že ľudia by mali na internete tráviť o polovicu menej času ako v súčasnosti trávia... žiť viac skutočne ako virtuálne. Ale to už je z celkom iného súdka.
Zhodou okolností som sa vrátila z konferencie, na ktorej časť podnikateľov pripravovala (varila, piekla ...) svoj produkt a núkala okoliu zadarmo. Platili dosť peňazí už len za to, že mali možnosť tam byť, rozdali šialene veľa a ešte k tomu sa aj delili o svoje poznatky a skúsenosti. Vysvetľovali, radili, naháňali, boli maximálne ústretoví. Kopa ľudí pečie rožky a kopa ľudí potrebuje k životu pečivo, ale nakupovať budú od toho, kto si ich získa na svoju stranu.
OdpovedaťOdstrániťAhoj Aneta,
OdpovedaťOdstrániťFajn clanok ;-) A co hovoris na preklad knihy Spodna vlna? Lia
Priznám sa, že som ju nakoniec nedočítala, poslúžila k tomuto článku skôr ako inšpirácia než kompletný zdroj. Ale pokiaľ si spomínam, nekopali ma do členka nejaké zásadné chyby... je preklad zlý?
OdstrániťTo je neuveriteľné !! Stále si predstavujem, ako mi Dr. Adeleke priniesol môjho manžela späť za 48 hodín. Môžete ho kontaktovať prostredníctvom tohto e-mailu: aoba5019@gmail.com alebo Whatsapp +27740386124... Nikto ma nikdy nemohol presvedčiť, že existuje skutočné kúzlo, ktoré naozaj funguje. Moje meno je Anita Mur Adela Matúš z Nitry, Slovensko. Keď som sa spojil s doktorom Adelekeom kvôli láskavému kúzlu pre mňa a môjho manžela, aby sa vrátili spolu, ktorí povedali, že so mnou nemá nič spoločné, ale dnes som rád, žemúťť mááá late. pretože som teraz spokojný s manželom. Každému, kto číta tento článok a potrebuje akúkoľvek pomoc, môže Dr. Adeleke tiež ponúknuť akékoľvek druhy pomoci, ako napríklad Zmierenie manželstva a vzťahov, Súdne prípady, Kúzla tehotenstva, Duchovná ochrana a ďalšie.
OdpovedaťOdstrániť