Od jesene 2010 do jari 2011 som sa zúčastnila tvorivého súboja medzi písačmi z dvoch republík zastrešených piatimi webzinmi venovanými fantastike.
Tu je zhrnutie mojej osobnej skúsenosti.
Priebežne som aj tu na blogu uverejňovala svoje súťažné príspevky - knižné recenzie - a neskôr som na koniec článkov pridávala informácie o tom, ako v súťaži dopadli.
Sergej Lukjanenko & Nik Perumov: Zlá doba pro draky
Scott Westerfeld: Krásní
Miroslav Žamboch: Hitman
Anne McCaffreyová: Pernští delfíni
Karolina Francová: Soumrak Camelotu
Nepamätám si, odkiaľ som sa o súťaži dozvedela, ani koľko mi trvalo rozhodovanie. Myslím, že asi týždeň, kým som si to usporiadala v hlave a povedala si "what the hell", nič za to nedám a za pokus to stojí. Keď nič iné, bude to nová skúsenosť. Tá je často cennejšia než výhra a občas treba objavovať.
Na vstup do súťaže som si vybrala portál FantasyPlanet.cz, lebo spomedzi zúčastnených webov som ho navštevovala najčastejšie a jednoducho mi bol sympatický. Prijali ma s otvorenou náručou, čo ma veľmi povzbudilo :-)
Počtom piatich recenzií som splnila najnižší možný limit. Okrem toho, že čítam pomaly, vstúpila som do súťaže oneskorene (drobné nedorozumenie s dlhšou odozvou FP) a mohla som získať knihy len od dvoch vydavateľstiev namiesto troch. Laser-books neboli ochotní poskytnúť elektronické verzie a nikto nebol ochotný posielať výtlačky poštou na Slovensko. Čo je celkom pochopiteľné, neprekvapilo ma to a ani neodradilo.
Neboli to obmedzenia českých vydavateľstiev, ktoré by mi bránili v účasti. Naopak, skvelá komunikácia predovšetkým s Tritonom mi umožnila súťažiť (zhodou okolností boli všetky moje knihy od nich:-). Podarilo sa nám nájsť najlepšie možné riešenie a e-booky prišli e-mailom rýchlejšie než českým konkurentom ich výtlačky.
Keď sa chce, tak sa dá :-)
Šéfredaktorka FantasyPlanet, Pavla Lžičařová, mi tiež všemožne pomáhala aj vychádzala v ústrety, lebo vedela, že som o tretinu automaticky ukrátená (a každý titul mohli za jeden server recenzovať iba dvaja ľudia).
Nie každá kniha bola presne podľa môjho gusta a nie pri každej recenzii som bola v špičkovej forme (skôr pri žiadnej :-p). Pravdupovediac, s niektorými som sa natrápila ešte viac než je u mňa obvyklé, a pri všetkých viem, s čím nie som spokojná.
Súťaženie so sebou prináša stres a zdá sa, že nie som ten typ, ktorého by to vzrušovalo :-) Bola som viac nervózna ako hrdá a viac pesimistická než nadšená. Práve miera stresu bola hlavnou príčinou, pre ktorú som sa už v priebehu súťaže rozhodla, že účasť na jednom ročníku mi stačí.
Prišla som, videla som... a nezvíťazila som :-)
Ale taký je život a šampión môže byť len jeden. Navyše nežijem v ilúziách a viem o sebe, že jednoducho nie som najlepšia (žijem v ilúzii, že som lepší priemer ;-). V podrobnom rozpise hodnotenia som napokon s 19. bodmi skončila celkovo na 13. mieste a v kategórii Skokan (pre oneskorencov) na 10. mieste.
Ak vezmem do úvahy, že sa do súťaže zapojilo 51 recenzentov (štatistika a výsledky tu), nemám absolútne žiadny dôvod byť sklamaná.
Práve naopak, môžem si zatlieskať a zakričať "SOM DOBRÁ!" :-)
Žiadna moja recenzia síce nezískala maximum 5 bodov, teda nevyhrala kolo, ale vlastne iba jediná dostala 3 body, všetky ostatné boli štvorbodové. To je predsa úspech.
Okrem toho som svojou troškou prispela k víťazstvu FantasyPlanet so 159. bodmi v kategórii webzinov. Individuálni víťazi pochádzali z Topzinu a Fantasye.
Síce vravím, že raz stačilo (keby mal niekto záujem, tretí ročník sa rozbehne čoskoro!), ale to neznamená, že by to nebola cenná skúsenosť a zaujímavý zážitok. Naučila som sa čo-to o písaní recenzií pre webziny, spolupráci redaktorov so šéfredaktormi, čítala som si recenzie konkurentov a nazrela do zákulisia celého toho kolotoča :-) Ďakujem preto organizátorom súťaže, Martinovi Šustovi a vydavateľstvám Laser-books, Triton a Argo, plus špeciálne Pavle Lžičařovej z FantasyPlanet i Monike Jupovej z Tritonu, s ktorými sa mi skvele spolupracovalo, a aj Borisovi Hokrovi, ktorý sa zúčastnil ako nezávislý komentátor a zanechal pár viet k trom mojim recenziám.
Čítajte ďalej, na záver chcem ku každej recenzii dodatočne povedať zopár dojmov... a priznaní ;-)
Komplikovaný dej a najmä pozadie hneď prvej súťažnej knihy mi dali riadne zabrať. Ako to u mňa býva, správna dávka zúfalstva ma prinútila pri písaní sa trochu baviť a ironizovať. Na moje prekvapenie si to všimol Boris Hokr a dokonca sa mu to páčilo! Označil moju recenziu za svojho favorita - čo sa síce na hodnotení od poroty neodrazilo, ale zato mi to urobilo radosť a nadulo hruď. Prvý a posledný raz ;-)
Keď si ju teraz s odstupom niekoľkých mesiacov čítam, musím sa potľapkať po pleci - nakoniec som zvládla aj to politické pozadie románu, a ten rozbor postáv a ich pohnútok, ten mi vyšiel parádne :-)
Aj keď si nikdy neodpustím taký triviálny kiks, že som v závere 2x hneď za sebou použila rovnaké slovo. Toľko som nevedela nájsť ukončovaciu vetu, až som ju uponáhľala.
Recenzie na túto jednoduchú mládežnícku fantasy sa podobajú ako vajce vajcu a nie je to náhoda.... i keď v záplave zamilovaných upírčin je to zručne písaná sága so zaujímavou ideou. Napriek tomu, že som sa pokúsila text oživiť úvahami o žánri young adult fantasy a tvorivým medailónom autora, nepomohlo to. Boris Hokr si všimol, že moja recenzia bola tuctová, a mal pravdu. Ale 4 body boli super, lebo som sa vzhľadom na dostupnú látku i výsledné priemerné spracovanie obávala horšieho ;-)
Recenzia Hitmana musela pokryť nielen samotný príbeh (krátky a navyše hrozne spoilerovaný v anotácii), ale potrebovala predstaviť aj sériu, z ktorej vychádza (a hlavne zamaskovať, že ju skoro nepoznám!). Keď si spomeniem, aký hlavybôľ mi celé týždne spôsobovali myšlienky na ultra-stručné, výstižné a zároveň faktograficky presné zhrnutie fenoménu John Francis Kovář, ktorý som dovtedy poznala iba z počutia... ešte teraz ma obchádzajú mrákoty! :-) Práve pre vynaloženú námahu som nakoniec bola na výsledok veľmi pyšná. Tajne som dúfala vo víťazstvo, ale zase to nevyšlo.
Boris zapochyboval o mojom vyjadrení o kultovosti série, ale odvtedy sa znova a znova utvrdzujem, že som to povedala správne. Podľa mňa JFK v okruhu čitateľov a fanúšikov kultom je a mohol by sa zaň považovať aj v rámci českej SFaF scény.
Sklamanie z neuspokojených ambícií zaklincoval nejaký obmedzený diletant v diskusii, ktorý vyhlásil, že na českom portáli mala byť recenzia napísaná nejakým "normálnym" jazykom, nie po slovensky... ale vzápätí moju náladu do neba vyniesol JWP alias Jiří Walker Procházka, spoluzakladateľ JFK univerza, ktorému sa moja recenzia páčila! Citujem: "Ta recenze je pěkná, už jen tím, jaké tam hledáš vnitřní vazby, souvilosti daného světa a možnosti dalšího vývoje anti-hrdiny… Prostě dávám jedničku s hvězdičkou." Made my day :-)
Anne McCaffreyová: Pernští delfíni
Boris zapochyboval o mojom vyjadrení o kultovosti série, ale odvtedy sa znova a znova utvrdzujem, že som to povedala správne. Podľa mňa JFK v okruhu čitateľov a fanúšikov kultom je a mohol by sa zaň považovať aj v rámci českej SFaF scény.
Sklamanie z neuspokojených ambícií zaklincoval nejaký obmedzený diletant v diskusii, ktorý vyhlásil, že na českom portáli mala byť recenzia napísaná nejakým "normálnym" jazykom, nie po slovensky... ale vzápätí moju náladu do neba vyniesol JWP alias Jiří Walker Procházka, spoluzakladateľ JFK univerza, ktorému sa moja recenzia páčila! Citujem: "Ta recenze je pěkná, už jen tím, jaké tam hledáš vnitřní vazby, souvilosti daného světa a možnosti dalšího vývoje anti-hrdiny… Prostě dávám jedničku s hvězdičkou." Made my day :-)
Jaj, Delfíni ma týrali... Pred čítaním knihy som podľa hmlistého povedomia o mene autorky a tiež popularity jej série o Perne čakala všetko možné, len nie to, čo som dostala. Science fantasy bukoliku nudnú ako nedeľný piknik s katolíckou omladinou.
Bohužiaľ sa znechutenie z knihy odrazilo na recenzii, cez ktorú som sa túžila pomstiť za stratený čas - ako na potvoru som znova musela zisťovať a dopĺňať chýbajúce znalosti o mnohodielnej sérii!
Zúfalstvo opäť (i keď teraz z iných príčin) ventilovala ironizácia a pridala sa aj otvorená kritika. Mimo osobného blogu som sa však musela ovládať, takže som sa pokúsila vyvážiť svoju ťažko skrývanú zlosť pozitívnym pohľadom cez ružové okuliare... stačí zmeniť uhol a hneď je všetko inak (no aj tak som knihe neodpustila).
Ako to bolo s (ne)ocenením môjho malého experimentu, keď som rozdelila recenziu na dva rôzne náhľady na knihu a s potrestaním za výsmešnú kritiku, to sa z toho obyčajného čísla 3 nedozviem. Faktom zostáva, že to ešte stále znamená "dobrá recenze"... čiže až taká zlá zase nebola ;-)
Karolina Francová: Soumrak Camelotu
Dvadsiata piata kniha série JFK, o ktorej som už teraz niečo vedela, sa stala mojou srdcovkou na záver. Autorkin štýl plný éterického pátosu aktivoval moju lyrickú bunku. Pri Camelote mi vírilo hlavou toľko poetických myšlienok, až som mala problém ich upratať. Vznikol z toho ďalší recenzný experiment, no nielenže sa obávam, ale je viac než isté, že ten nadpozemský pocit z knihy, ktorý sa mi podarilo pretaviť aj do článku, vidím a preciťujem iba ja :-)
Tušila som, že sa táto forma asi nestretne s pochopením, preto túžba po víťaznom poste a piatich bodoch bola skôr iracionálnou potrebou uznania za nielen remeselnú, ale duševnú prácu, ktorú som vykonala. No ako to už býva, myšlienky a túžby nemajú nič spoločné s realitou ;-) Zato pekné 4 body sú pekné 4 body.
Soutěži recenzentů dávam momentálne "sbohem a šáteček", lúčim sa spokojná a vlastne aj trošku hrdá. Veď mi to šlo celkom dobre, čo poviete? :-)
To je odo mňa asi tak všetko.
A čo vy? Má niekto chuť prejsť podobnú cestu v nasledujúcom ročníku súťaže? :-)
Bohužiaľ sa znechutenie z knihy odrazilo na recenzii, cez ktorú som sa túžila pomstiť za stratený čas - ako na potvoru som znova musela zisťovať a dopĺňať chýbajúce znalosti o mnohodielnej sérii!
Zúfalstvo opäť (i keď teraz z iných príčin) ventilovala ironizácia a pridala sa aj otvorená kritika. Mimo osobného blogu som sa však musela ovládať, takže som sa pokúsila vyvážiť svoju ťažko skrývanú zlosť pozitívnym pohľadom cez ružové okuliare... stačí zmeniť uhol a hneď je všetko inak (no aj tak som knihe neodpustila).
Ako to bolo s (ne)ocenením môjho malého experimentu, keď som rozdelila recenziu na dva rôzne náhľady na knihu a s potrestaním za výsmešnú kritiku, to sa z toho obyčajného čísla 3 nedozviem. Faktom zostáva, že to ešte stále znamená "dobrá recenze"... čiže až taká zlá zase nebola ;-)
Dvadsiata piata kniha série JFK, o ktorej som už teraz niečo vedela, sa stala mojou srdcovkou na záver. Autorkin štýl plný éterického pátosu aktivoval moju lyrickú bunku. Pri Camelote mi vírilo hlavou toľko poetických myšlienok, až som mala problém ich upratať. Vznikol z toho ďalší recenzný experiment, no nielenže sa obávam, ale je viac než isté, že ten nadpozemský pocit z knihy, ktorý sa mi podarilo pretaviť aj do článku, vidím a preciťujem iba ja :-)
Tušila som, že sa táto forma asi nestretne s pochopením, preto túžba po víťaznom poste a piatich bodoch bola skôr iracionálnou potrebou uznania za nielen remeselnú, ale duševnú prácu, ktorú som vykonala. No ako to už býva, myšlienky a túžby nemajú nič spoločné s realitou ;-) Zato pekné 4 body sú pekné 4 body.
Soutěži recenzentů dávam momentálne "sbohem a šáteček", lúčim sa spokojná a vlastne aj trošku hrdá. Veď mi to šlo celkom dobre, čo poviete? :-)
To je odo mňa asi tak všetko.
A čo vy? Má niekto chuť prejsť podobnú cestu v nasledujúcom ročníku súťaže? :-)
náhodou, ja som na teba pyšná tiež:) už len preto, že si sa pustila do súťaže na českej pôde - vzhľadom na vývoj v posledných rokoch by si tie recenzie mala odovzdať skôr v angličtine ako slovenčine, mladšie ročníky spoza Moravy už majú skutočné problémy rozumieť nám:D
OdpovedaťOdstrániťna margo toho, či nás láka zapojiť sa do súťaže...aj áno, aj nie. áno, pretože by si to človek rád vyskúšal, ale keďže nie som dostatočne "vypísaná", nemalo by to žiadnu reálnu hodnotu, bolo by to iba trápenie. nie, pretože by som sa radšej zúčastnila niečoho podobného na domácej pôde - nielen kvôli podivuhodnej "jazykovej bariére" :D
každopádne aj ja oceňujem takúto skúsenosť, hoci sprostredkovane. a ty by si sa do nejakej podobnej súťaže ešte mohla zapojiť :D
Anet, môžeš byť na seba právom hrdá, veď si sa skvele umiestnila! Ja som na teba hrdá :) Dúfala som a držala palce na víťazstvo (to asi všetci) ale aj toto je viac než skvelé :)
OdpovedaťOdstrániťgratulujem :)
Ďakujem vám :-)
OdpovedaťOdstrániť