Google+ Riddick's Realm: Anne McCaffreyová: Pernští delfíni

16 marca 2011

Anne McCaffreyová: Pernští delfíni


Chronologicky predposledná časť rozsiahlej science fantasy série Drakeni z Pernu, skladajúcej sa z bezmála tridsiatich diel, bude potechou pre dušu každého jej fanúšika. Horšie môže dopadnúť v očiach čitateľov, ktorí by jej prostredníctvom chceli legendárnu ságu spoznať.


Pokúsim sa priblížiť knihu z obidvoch pohľadov, no vopred sa priznám, že patrím do druhej kategórie.

Stručné predstavenie Drakenov z Pernu

Ľudia, ktorí mali už plné zuby zdevastovanej a vojnami zmietanej Zeme, si zbalili svojich päť slivák a odsťahovali sa na vzdialenú planétu, aby založili agrárnu spoločnosť bez technológií škodlivých pre životné prostredie. Pern je veľký, čistý a obývaný drobnými ohňovými dráčikmi. Hotový raj. Pozemšťania si bohužiaľ príliš nevšímali červenú obežnicu s excentrickou dráhou, ktorá sa k Pernu priblíži každých 250 rokov a má na svedomí padanie striebristých „Vláken“. Hubovité spóry ničia všetko organické, čo im stojí v ceste. Po prvom návale paniky a tragických stratách planétku príhodne pomenujú Krvavicou a začnú hľadať spôsoby, ako jej zákernému pôsobeniu odolávať. Pomocou biogenetiky vytvoria veľkých drakov, ktorí sú schopní Vlákna ničiť chŕlením ohňa a navyše sú aj telepaticky prepojení so svojimi ľudskými partnermi. Žúžo.

Za dva a pol tisícročia od začiatku osídlenia po dej knihy Pernští delfíni sa toho udialo habadej. Napríklad sa stratili všetky vyspelé technológie uľahčujúce existenciu, mnohé rečové výrazy predkov, ale aj užitočné poznatky z medicíny a centrálny počítač – ten však nedávno vykopali ako archeologický nález a začali ho znova používať. Takisto sa zabudlo na spojenectvo s inteligentnými delfínmi, ktorých pôvodní kolonisti vyšľachtili tak, aby vedeli rozprávať, a potom ich so sebou priviezli na Pern…

Pernští delfíni pre skalných

Príbeh chlapca Readisa, syna držobníka Jaygeho, sa odohráva v čase pred a počas posledného, deviateho spadu Vláken. Obyvatelia pevne veria, že to naozaj bude posledné Míňanie (Míjení), pretože objavený strojový mozog Aivas im poskytol recept, ako sa raz a navždy zbaviť neblahého vplyvu Krvavice. Rybár Alemi spolu s Readisom a mladým drakenom T'lionom objavia schopnosti delfínov, no ich nadšenie sa stretáva so skepsou i predsudkami ostatných. Predovšetkým Readisova matka Aramina je zásadne proti tomu, aby sa jej syn zahadzoval s nejakými „hlúpymi rybami“. Readis a jeho priatelia budú musieť prejsť dlhú cestu k obnoveniu partnerstva medzi vodnými cicavcami a ľuďmi.

Osadníci Južného kontinentu medzitým riešia svoje každodenné živobytie, občas musia odvrátiť nápor ilegálnych imigrantov zo severu, ktorý začína byť preľudnený. Vypočítavý Pán Toric spriada plány na zväčšenie svojej držby, a Drakeni kalkulujú, čo s vlastnou budúcnosťou, keď už nebudú potrební v boji proti Vláknam.
V príbehu sa snúbia romantizujúce obrazy prírody i života s menej či viac dôležitými udalosťami, a pridávajú nové kúsky do mozaiky histórie Pernu. Objavujú sa postavy známe aj z iných častí série: bardka Menolly, drakenka Lessa, Pán Jaxom, majster Robinton a ďalší. Ak sa vám páčili predchádzajúce knihy Anne McCaffreyovej, nemáte dôvod váhať.

Na tomto mieste odporúčam fanúšikom autorky prestať čítať, inak budú konfrontovaní s pomerne ostrou subjektívnou kritikou.

Pernští delfíni pre zelenáčov

Problémy začínajú, keď sa na knihu pozriete ako na samostatne stojaci román. Leitmotív tvoria delfíny a dobrodružstvá mladého Readisa, no chýba nejaká hlavná, dominantná zápletka. Čitateľ sleduje epizódy z bukolického života Perňanov v rozpätí asi siedmich rokov. Skutočne zaujímavé námety či zvraty sú odbavené krátkou zmienkou, alebo sú opäť vyriešené epizódne.

Perňania žijú v akomsi idealizovanom fantasy stredoveku, kde však odkaz vyspelých predkov a dôraz na nové myšlienky kontrastuje s prehnanou zadubenosťou konzervatívnej strednej generácie. Postavy sú čiernobiele až hrôza, spomedzi bez výnimky láskavých a rozumných obyvateľov ako modrina pod okom vystupuje hysterická harpya Aramina a slizký intrigán Toric. Dialógy často vyznievajú ako paródia na normálny rozhovor, preberajú opisnú funkciu na nesprávnych miestach a naopak. Vysvetľujú čo malo byť vysvetlené rozprávačom, inokedy sú úplne jalové. Napriek tomu, že fanúšikovia i recenzenti na sérii Drakenov z Pernu oceňujú dôkladné prepracovanie McCaffreyovej univerza, vo svetle tejto lichôtky ma kvárili logické diery a technické záležitosti, ktoré pre zmenu autorka neriešila vôbec.

Celý príbeh je taký plochý a neškodný, až to zabolí. Nech sa na to dívate z ktorejkoľvek strany, výsledkom je fantasy mydlová opera. Otázkou zostáva, či sa ju oplatí čítať…

Nuž, ak máte na niečo podobné chuť, od detstva milujete delfíny, alebo si chcete oddýchnuť práve pri takejto idylke, smelo do toho. Návod na rozhodnutie možno poskytne aj záverečná veta z autorského medailóniku od Martina Šusta: Anne McCaffreyová možná nepatří k nejtalentova­nějším osobnostem žánru, avšak její mnohdy velmi poutavá a zpravidla romanticky laděná tvorba disponuje přirozenou schopností zaujmout velkou část čtenářů fantastiky, což jí zajišťuje dodnes nepolevující popularitu.





Anne McCaffreyová: Pernští delfíni (Triton, 2011)






Len pripomínam, že toto je v poradí štvrtá recenzia pre Soutěž recenzentů, v ktorej bojujem za webzin Fantasy Planet, kde bola táto recenzia primárne uverejnená
Pre problematiky neznalých: v každom článočku so súťažnou recenziou nahodím vždy trošku zákulisných informácií, momentálne mám takú, že za Hitmana aj Krásných som získala po 4 body, a v rebríčku som priebežne na 6 mieste!!! 
Čo je úžasné i úžasne zábavné z toho hľadiska, že je to len za 3 recenzie, a že o hlavnú kategóriu vlastne ani nebojujem, lebo som do súťaže vstúpila po termíne :-))) Hehe... viem, že nie som špička, ale momentálne to so mnou nevyzerá zle ;-) Tak uvidíme... čo uvidíme.

UPDATE 16.5.2011: Tak nám to pomaly začína klesať, Pernští delfíni dostali 3 body. Prvá trojbodová, s predchádzajúcimi 12-timi bodmi je to spolu 15... a už zostáva do konečného vyhodnotenia súťaže len 9 dní a posledná recenzia.

UPDATE: Prečítajte si aj záverečný článok Soutěž recenzentů 2010/2011 - rekapitulácia

Súvisiace:
Lukjanenko a Perumov: Zlá doba pro draky (súťažná recenzia č. 1)
Scott Westerfeld: Krásní (súťažná recenzia č. 2)
Miroslav Žamboch: Hitman (súťažná recenzia č. 3)
Karolina Francová: Soumrak Camelotu (súťažná recenzia č. 4)
Soutěž recenzentů

15 komentárov:

  1. Delfíny milujem, ale neviem či až tak veľmi ;) pekná recka, ako vždy, úderná a vystihujúca :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Jennka, či je výstižná, zistíš, až keď si prečítaš :-) Keď som na FB zháňala nejaké detaily, ukázalo sa, že McCaffrey má u nás dosť fanúšikov... Moja káva to ale nebude a nemyslím, že by pomohlo čítať sériu od začiatku, ako mi odporúčali.
    Skôr si myslím, že kus pravdy bude v tej diplomaticky úprimnej vete: "možná nepatří k nejtalentova­nějším osobnostem žánru" :-) Samozrejme nič proti pani spisovateľke, má za sebou asi o 50 diel viac ako ja ;-) Len ja budem radšej čítať iných.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Je otazne, ci je fer pozerat sa na tuto knihu ako samostatne stojaci roman kedze je sucastou nejakej serie. Zvysna kritika uz je v poho a vobec mi nepripada ostra. V pevnosti by kniha na zakladej tvojej kritiky dostala tak 60-70% a to je slusny vykon :D

    a gratulujem k uspechu, drzim palce nech sa dari aj nadalej...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Nikdy som nechápal, prečo "drakojazdcov/drakoletcov" z tejto série nazývali v českých prekladoch "drakeni". :-/ Asi je to ako s "crysknife" a "krispel" (namiesto "krysnůž") v českých prekladoch Duny. :-P

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Geronimo - áno, to je presne argument fanúšikov autorky. Neberiem, ale... Ja som o niečo tvrdšia a jednoducho si myslím, že séria-neséria, AK ma má zaujať, mala by ma zaujať ktorákoľvek časť - a to natoľko, že budem chcieť prečítať si ďalšie.
    Lenže ak má román 320 strán a dokopy sa v ňom neudeje nič napínavé, zásadné a skoro ani zaujímavé, tak mám proste dojem, že je to strata času.
    Delfíni sú jednoducho sledom idylických a bukolických obrázkov zo života - akurát na inej planéte a s ďalšími romantizujúcimi fantasy prvkami navyše. K dobrodružnej fantasy to má ďaleko. Rovnako k vedeckej sci-fi. Takže McCaffrey má asi najbližšie k space opere... S tou som zatiaľ mala (zľahka nad)priemerné skúsenosti, budem musieť nejakú zase skúsiť, keď sa spamätám z presladených Delfínov.
    Môj verdikt stále zostáva - také neškodné, až to bolí!

    OdpovedaťOdstrániť
  6. no podla mna uz len preto lebo draken znie lepsie ako drakojazdec/drakoletec. aj ked na mna slovo draken posobi skor ako oznacenie nejakej specialnej rasy drakov :)))

    OdpovedaťOdstrániť
  7. jasne, ja som tu celkovu kritiku nejako nespochybnil. len si myslim, ze pisat o casti serie ako o samostatnej knihe nie je celkom ok. skor by som to formuloval zhruba takto nejak: "ak sa pozriete na knihu ako nezucastneny pozorovatel a nie fanusik serie". ja viem, teraz to znie ako puntickarstvo a slovickarenie, ale nejako to neviem lepsie vysvetlit...

    no a co sa tyka space opery tak vraj trepa okostuvat kantos hyperionu od simmonsa (prave citam pevnost a tam to vychvaluju ako space operu do neba nebuceho :D), pripadne endymion (vraj existuje momentalne len velmi zly cesky preklad) alebo ilion a odyseu ci tak nejak...

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Hej, je to slovíčkarenie :-) Zelenáč je to isté o čo ti ide. Proste (ešte) nie fanúšik série, ktorý dostal do ruky túto knihu ako prvú. Takých ľudí bude pomerne dosť, a malo by byť. Vydavateľ potrebuje predávať a získavať čitateľov.
    Ja by som skôr mohla začať polemizovať o tom, čo pre boha má byť "nezúčastnený pozorovateľ"? Veď to je v kontexte čítania knihy úplne šialený termín, ktorý by pomocou slovíčkarenia získal množstvo potenciálnych významov! Ale nechce sa mi o tom naťahovať... Radšej sa zamysli nad tým, že mám svoj štýl, každý píšeme inak a volíme iné slová. Písať tak, aby ti rozumelo čo najrširšie spektrum čitateľov, je zasrane ťažké. Vždy sa nájde niekto, komu nejaké slovo nesedí ;-) Ale mne tam sedelo, tak som si to tak napísala.
    V každom prípade som rada, že mi stále poskytuješ podnety na premýšľanie (to aby si sa neurazil a nepovedal zase, že keď ťa nerešpektujú, nebudeš komentovať;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. nezucastneny pozorovatel sa vztahuje na seriu, cize niekto kto seriu nepozna/necital resp. nie je fanusikom - cize napr. ty a ja :)) ... ide mi skor o to ze su knihy, alebo casti knih, alebo kratsie utvary, ktore sami o sebe nie su az take super, ale su nutne pre seriu z nejakeho dovodu. pre mna to bol napr. harry potter a ohniva casa(?), proste ta cas o sutazi kuzelnikov, ktora na mna posobila hlavne ako predpriprava na finale (cim tu knihu nijako nechcem porovnavat s delfinmi alebo tvrdit ze to bolo zle, nezaujimave, slabe atd.). este citelnejsie to bolo vo filme - ten som videl s bejvalkou ktora harryho necitala (cize nezucastneny pozorovatel :D) a posobil na nu presne tak ako delfini na teba...

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Nesúhlasím ani s tým, že časť série (1 knihu) by sa mala hodnotiť IBA v jej rámci a nie samostatne. Okrem toho, že je to tendenčné, jednostranné... neférové voči kvantám kníh, ktoré dokážu vtesnať košatý príbeh do jednej knihy (viď Powers - jeho 1 román by McCaffrey písala asi celý život) a hodnotíme ich samostatne.
    Ak budeš taký benevolentný a pustíš k hodnoteniu knihy iba čitateľa, ktorý pozná celú sériu, stanú sa 2 veci: automaticky tým získaš buď recenziu od fanúšika, ktorá bude nadšená alebo recenziu, ktorá tak ako tá moja V RÁMCI série zvolí tolerantnejší prístup. Výsledok? Priestor na kritiku sa ti !puf! vyparí do vzduchu...
    Lebo však v rámci série je to skvelé! Stačí si prečítať zvyšných 30 kníh a bude to paráda! Odrazu bude všetko dávať zmysel a príbeh bude kompletný...
    Lenže nie každý z nás má chuť čítať tisíce strán o mimozemskom raji a jeho super obyvateľoch, ktorí sa tak ľúbia, až to nie je slušné.
    Jednoducho - kritika je vysoko subjektívna záležitosť a medze sa jej v podstate nekladú. Jeden príklad za všetky - aj keď existuje človek, ktorý ma kvôli článku Sprosté ohováranie Súmraku prestal čítať, lebo je to jedovitá tiráda - stále si myslím, že som tú schválne rozvášnenú tirádu ASPOŇ založila na skúsenosti s dielom a postavila na subjektívnych argumentoch. Tak isto fungujú aj ostatné kritiky. Táto bola poňatá výsmešne a emotívne. No a? :-)
    Suma sumárum: ľudia neustále vypúšťajú z úst i klávesníc brutálne odsúdenia vecí i ľudí na základe vlastných pocitov. Oni nie sú ničím obmedzovaní, preto ani ja sa vo - verím, že ušľachtilejšom smere - nechcem nechať spútavať falošnou morálkou, ktorá by mi mala kázať hodnotiť knihu len v rámci série a zabrániť mi tak otvorene označiť chyby.
    Lebo je pravda, že v rámci série majú tí Delfíni určite menej problematických miest ako samostatne - ale samostatne ich majú sakra dosť! Bolo by nefér to zametať pod koberček akejsi recenzentskej slušnosti :-)
    Uvidíme, čo na to porota... neviem-neviem, či mi znova dajú 4 body ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. nerozumieme si lebo neviem slovami vyjadrit to co si myslim, takze to radsej necham tak...

    a co sa tyka poroty, uz si prosim zvykni na to ze podla vsetkeho nehodnotia recenzie na zaklade toho ci chvalis alebo kritizujes, ale na zaklade toho ci su dobre alebo zle napisane :)). pre mna je ta zaverecna cast nestastne formulovana, ale vacsina s tebou bude asi suhlasit a pre porotu to tak bude spravne....

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Čo sa space opery týka, ja momentálne drtím diela od Reynoldsa, pre začiatok jeho cyklus Revelation Space. Nem všetko sa mi na jeho štýle písania páči, ale zatiaľ to šľape celkom dobre. Ale asi majú pravdu tie zlé jazyky, podľa ktorých Reynolds vie písať skvelé 400-stranové romány... ale vždy ich natiahne na 550 strán. :-P ;-)) Prvý diel románovej trilógie mi pripadal podstatne kompaktnejší ako momentálne rozčítaný druhý. Predbežne som nakukol do tretieho a je to také... No... Vedel by som si predstaviť aj zaujímavejšie uzavretie tak sľubného námetu v tak dobre premyslenom hard sci-fi univerze. Navyše, autor má čudnú tendenciu robiť hrubé čiary za osudmi určitých postáv (aj hlavných) a udalosťami z predchádzajúceho dielu. Proste zakapú, vyroní sa slza, čitateľ sa na autora naserie, no ide sa ďalej. A čitateľ kričí : "Tak sa nehrám !" A Reynolds inťošským spôsobom odvetí : "Smola, biaaaatch..." A potom sú tu niektoré pasáže, kde sa nekecá zručne, vtipne alebo napínavo, ale výlučne expo-speakovo. V dvojke sa k tomu navyše pridávajú dosť otrlé pokusy autora o nevtieravú rekapituláciu udalostí z predchádzajúceho dielu. :-P

    P.S. pre budúcich čitateľov ságy : Chouriová, Voľjová, Sylveste a Clavain FTW...
    P.P.S. Plánujem celú sériu postupne zrecenzovať na scifi.sk ešte niekedy tento rok.

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Ja sa prikláňam skôr k Anet, lebo už som viackrát počula argument typu "to si musíš prečítať všetky knihy od daného autora aby si ho mohla kritizovať", a že "WTF?". Ide predsa o jednu a danú knihu, takisto ako keď sa niekomu nepáči Čaroprávnost od Terryho, nebudem mu vyčítať, že musí prečítať všetky ostatné knihy... nemusí.

    A čítať 30!!! kníh, preboha, keď už aj tá jedna naznačuje, že je to utopistické a sladké? Na čo sa zbytočne týrať ďalej? Chápem čo chce povedať Ger, že je to stavané ako séria, ale rada by som oponovala napríklad pánom prsteňov - aj to bola séria, ale každá jedna kniha (napriek tomu, že na seba veľmi úzko nadväzovali) bola bombasticky preplnená akciou, dejom, dynamikou, a každý jeden diel sa čítal ako jedna báseň.

    Traja pátrači - to isté prostredie, tie isté postavy (pričom na začiatku vždy autor postavy predstavil, kto chcel mohol daný úsek preskočiť), vždy iná záhada... bolo jedno ktorou knihou človek začal. Druhá vec, že ich písalo viacero autorov.

    Myslím, že ak chce spisovateľ napísať ságu o množstve 30!! kníh, každá kniha by viac menej mala obsahovať vlastnú zápletku, vlastný dej, alebo aspoň niečo, čo dokáže zaujať čitateľa, ktorý ešte knihy nepozná. Aspoň natoľko, aby si povedal "kurňa, o tomto sa chcem dozvedieť viac" a kúpi si prvú časť.

    Snáď som sa vyjadrila jasne... :) Je to ako s tou pizzou - každý jej kúsok by mal chutiť rovnako dobre, nie? :)

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Jennka : Ja osobne tiež zastávam stanovisko, že autori by nikdy nemali písať série dlhšie ako tri, nanajvýš štyri diely. Hlavne v modernej fantasy literatúre je enormný problém s týmto javom (hľadím na teba a tvoje 12-13 dielne Koleso času, nebožtíku Jordan). :-P Inak, McCaffreyová píše tie svoje grafomanské dobrodružné limonádky už od 60. rokov a zatiaľ jej to vynáša (nechápem prečo), takže ani po 30-ke titulov nemá veľký dôvod pribrzdiť. ;-)) Iba poobmieňa dianie a trochu aj status quo a ide sa ďalej. O ďalších 10 dielov a 12 rokov neskôr sa snáď jeden príbehový oblúk uzavrie. :-)) Ešte jedna pikoška : Aj keď ten sci-fi kontext bol v pozadí prítomný od prvého dielu, prvé diely (a vlastne väčšinu) môžeš prečítať bez toho, žeby si si všimla, že to nie je čisté fantasy. O čom to len vypovedá ? ;-)))

    Ja sám som si dal predsavzatie, že ak niekedy v budúcnosti riadne publikujem dlhšiu prózu, musí obstáť sama o sebe a ak sa už raz natiahne, tak musí byť uzavretá najneskôr v nejakom rozumne vzdialenom pokračovaní - druhom alebo treťom, ako som už naznačil. A ja momentálne preferujem písanie poviedok, ktorých spája spoločné pozadie a postavy, takže skôr také voľné poviedkové cykly. Písať riadnu novelu alebo román, tak aby boli kvalitné a prínosné, je skutočne ťažké a vyžaduje veľa trpezlivosti.

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Súhlasím, že séria by mala mať maximálne 3 až 4 časti - ani nie málo, ani nie veľa, tak akurát. Myslím, že ľudia sa vedia veľmi rýchlo prejesť :)

    Nemám veľmi rada publikovanie a´lá žmýkanie dojnej kravy. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).