Google+ Riddick's Realm: China Miéville: trilógia z Bas-Lagu

02 marca 2011

China Miéville: trilógia z Bas-Lagu


Napriek tomu, že sci-fi a fantasy čítam intenzívnejšie už niekoľko rokov, chápem, že z týchto žánrov poznám len zlomok a nechcem sa hrať na odborníka. No v China Miévillovi a literárnom smere New Weird som objavila nový imaginárny svet.


Tento mladý spisovateľ píše temné mestské industriálne fantasy, majstrovsky tká fantazijnú realitu, ktorá v sebe mixuje termíny známe súčasným ľuďom s novotvarmi, stredovek s modernou veľkomestskou kultúrou, mágiu s kybernetikou, najrôznejšie rasy mysliacich bytostí s obyčajnými ľuďmi aj nadpozemskými entitami a vytvára z toho všetkého realistický obraz nereálneho sveta, Bas-Lagu. Preto chcem v tejto recenzii čitateľov oboznámiť okrem Železnej rady aj s predošlými dvoma knihami o Bas-Lagu a taktiež so samotným žánrom New Weird, ktorého sú Miévillove romány vlajkovou loďou.

Dnes iba 33 ročný Angličan China (Tom) Miéville je už medzi fanúšikmi takmer legendou a zdá sa, že má ešte veľa skvelých diel pred sebou. Vzhľad holohlavého rebela s uchom plným náušníc príliš neladí s jemným hlasom, vysokým vzdelaním a spisovateľským talentom rovným genialite. Okrem toho je China Miéville ľavičiar a marxista. V jeho románoch je to občas cítiť a rozhovory s ním, v ktorých sa zabŕdne do tejto témy, končia obvykle vášnivou obojstrannou argumentáciou. To však vôbec neznižuje hodnotu jeho diel, ani nekazí dojem z jeho prepracovaného štýlu. Enfant terrible súčasnej fantastickej literatúry je jednoducho originálny autor i zjav.
V literatúre sa prvý krát zviditeľnil ako nádejný nováčik v roku 1998 románovým debutom King Rat (Kráľ krysa) a hneď jeho ďalšie dielo, obsiahly román Perdido Street Station (Nádraží Perdido, vyd. Laser, 2003) vyvolal senzáciu a potvrdil jeho pozíciu vychádzajúcej hviezdy fantasy. Pozbieral viacero cien i nominácií na najuznávanejšie i menej významné ocenenia v tejto oblasti.

Nádraží Perdido predstavilo čitateľom mestský štát Nový Krobuzon, stredoveko-magicko-futuristickú megapolis, obývanú tuctami rás, sužovanú politikou policajného štátu, biedou aj vlastnou monštróznosťou a diverzitou. A navyše aj Nočnými morami, apokalyptickými lietajúcimi príšerami, ktoré svojim obetiam vysávajú dušu aj zdravý rozum z tela.

Jeho ďalší román, Jizva (vyd. Laser, 2004), s Novým Krobuzonom súvisí, aj keď sa odohráva tisíce kilometrov ďaleko a úlohu vzrušujúceho veľkomesta preberá plávajúca Armada, morská pirátska veľmoc vedená bizarnou dvojicou zvanou Milenci a bránená loajalitou obyvateľov na čele s charizmatickým bojovníkom Utherom Doulom.
Všetky snaženia Armady vedú k jedinému cieľu – získať bájneho avanka, gigantickú bytosť zo starých alchymistických kníh, a s jeho pomocou nájsť jazvu planéty, z ktorej možno ťažiť pravdepodobnosť.


Železná rada (vyd. Laser, 2005) je tretím románom voľnej trilógie z Bas-Lagu a dostane sa vám v nej najväčšej porcie vzbúr, špinavej politiky a bojov. Nechýbajú kontroverzní a zároveň fascinujúci hlavní hrdinovia, riadna dávka nepredstaviteľných fantaskností a jemne prepracovaná psychológia postáv. Nový Krobuzon sa opäť, a tentokrát v plnej sile otriasa štrajkami, rebéliami a rasovými útokmi. Všemocný parlament plytvá mužmi aj peniazmi v zbytočnej vojne proti Tešu, v podzemí silnejú odbojové organizácie a kdesi ďaleko, veľmi ďaleko, žije mýtus slobody – obrovský vlak posúvajúci sa po ukladaných a vzápätí rozoberaných koľajniciach, ktorý pred vyše dvadsiatimi rokmi skorumpovanej vláde ukradla banda robotníkov, prostitútok a väzňov – Železná rada. Vlak, ktorý mal byť pýchou novokrobuzonskej moci, mal križovať kontinent a spojiť mesto s morom, ale stal sa symbolom víťazného odporu proti utláčateľom. Žije v mysliach obyvateľov Nového Krobuzonu ako rozprávka, chiméra, nádej či istota, a prestupuje celou knihou ako spojivo. Pre vládnucu oligarchiu je však stále tŕňom v oku a skupinka zanietencov sa ju vyberie hľadať, aby železných radných varovala pred útokom...

V akýchkoľvek veľkých projektoch, či už sú to megalomanské stavby, povstania, alebo pocit ohrozenia, ide vždy o stret záujmov, pretože nič nie je také čiernobiele, aby masa ľudí ťahala za jeden koniec. A tak aj v zdanlivo jednoliatej spoločnosti existuje množstvo pnutí, ktoré vplývajú na konanie ľudí, a hnutí, ktoré bojujú za rôzne ciele. Miévillove príbehy nikdy nestoja na vopred určenej schéme boja dobra a zla, končiacej jednoznačným víťazstvom dobra. Dejinami hýbu ľudia a China veľmi dobre vie, ako udržiavať svojich čitateľov v napätí, a aj vo vymyslenom príbehu ich fackovať drsným a nevyspytateľným realizmom. Humor od neho neočakávajte, ale skepsy, dezilúzie, no aj odvahy a statočnosti sa nabažíte do sýtosti. I všetkých ostatných ľudských pocitov, ktoré sú také prirodzené, keď zažívate ťažké časy a nemáte práve chuť sedieť v krčme a vtipne glosovať.
Miéville je veľký znalec ľudských charakterov a má citlivý rukopis. Príbeh predstavuje z pohľadu hrdinov, ktorí sú obyčajní svojou existenciou, ale zaujímaví, komplikovaní či uhrančiví svojou podstatou. V jeho románoch akčnosť alebo dej nehrá prím, ale ide ruku v ruke s motívmi, pozadím a vnútorným svetom postáv. Jeho spisovateľský štýl snáď ani nemá slabé miesto, s opismi, slovami aj psychológiou narába so šikovnosťou ostrieľaného majstra pera. Každá kniha postupne košatie, otehotnieva novými postavami, príbehmi a tajomstvami, ktoré pomaly dôjdu rozuzlenia... a niektoré možno nie.

New Weird, ako ste už možno pochopili, je charakterizovaný prelínaním a spájaním žánrov fantasy, sci-fi a hororu. Korene takéhoto miešania siahajú k svetoznámemu H. P. Lovecraftovi, ktorý kombinoval prvky fantasy s existenciálnou hrôzou, násilím a vedecko-fantastickými prístrojmi. Inšpirovali sa ním mnohí autori hororov aj detektívok. Za zrodom New Weird však stoja až oveľa súčasnejší spisovatelia, píšuci od deväťdesiatych rokov, ktorí týmto spôsobom reformujú fantasy literatúru a dávajú jej ďalší rozmer. Samotné pomenovanie, "New Weird" (odkaz na pôvodné pomenovanie starej „Weird Fiction“) má na svedomí pravdepodobne sám Miéville, aj keď ho verejne ako prvý použil spisovateľ M. John Harrison. Predpokladám, že v budúcnosti bude China Miéville oficiálne uvádzaný ako zakladateľ tohto literárneho smeru, a to už je predsa len nezanedbateľná pocta.

Ak ste sa dočítali až sem, znamená to, že ste (potenciálny) fanúšik fantasy literatúry a ak vás láka New Weird, s chuťou do toho! V susednej Českej republike má samostatná edícia vydavateľstva Laser-Books veľký úspech a verím, že to tak zostane aj v budúcnosti. Výlet do „nového divného“ sveta stojí za tie peniaze aj čas venovaný čítaniu.

Pôvodne uverejnené na Pramen.info (05.12.2005), potom na SMEblogu (11.8.2006)

Súvisiace:

21 komentárov:

  1. Opäť pekne napísané, pekný "namotávák" :D

    Anet, ty si tuším do Miévilla zamilovaná ako ja do Pratchetta :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. hej, v tom čase som bola - veľmi :-) ale musím si tú literárnu lásku potvrdiť, stále mám resty s dvoma jeho poslednými románmi :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tieto všetky tri knihy som zohnala v antikvariáte. :-)) čudujem sa, že to tam niekto dal. A za super cenu. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. :-)) veď aj som sa tešila ako opica. A keď si k tomu pridám, že cena 1,99 eur za knihu, tak je to fakt výhra. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. s tym vysokym vzdelanim neladi ani ten marxizmus :(((, ale nie o tom som stel... zacal som zeleznu radu citat toj nedavno, ale veru nejde mi dole krkom. nejako mam pocit ze je to strasne hrozne moc prepolitizovane a este som len na zaciatku a tu jeho lavicovu orientaciu je citit uz z vedlajsej miestnosti aj ked je kniha zavreta. ale snad to po mensej pauze budem vnimat inak...

    ten jeho svet je naozaj uzasny, obcas sa pristihnem pri tom ze by som tam chcel zit :D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. šľak aby to trafil, nevzal mi komentár! ja to seriem!

    OdpovedaťOdstrániť
  7. geronimo, cital si marxa? lebo mozno by si bol prekvapeny a mozno by ta dokonca presvedcil :).

    OdpovedaťOdstrániť
  8. o tom a ešte všeličom inom bol aj môj komentár, ale už nie som schopná ho napísať znova :-(
    jedna z úvah bola o tom, že síce to nemám naštudované, ale medzi nesprávne interpretované (využité, zneužité) diela patrí asi aj Marxov Kapitál, o ktorom mnohí ľudia povedia, že je to prevratné dielo a obsahuje dobré myšlienky. to, že mu komunizmus spravil medvediu službu, ešte neznamená, že čisté -izmy vo svojich teoretických podobách sú úplne odveci :-) aj filozofi dodnes študujú Nietzscheho a vravia, že nacizmus ho len poškodil. podobne je to s Machiavelliho Vladárom, ktorý býva dávaný za príklad zlej knihy, ktorá navádza na zneužívanie moci - zhodou okolností aspoň toho Vladára som čítala (aj keď pred 15-timi rokmi) a je to kniha založená na tvrdej racionalite, ale nehovorí o ničom, čo by nebolo pravdivé a fungujúce - to, že pôvodcom zneužívania a zla sú už ľudia, ktorí všeličo prekrútia na svoj obraz, bohužiaľ v očiach ostatných dehonestuje diela, ktoré v skutočnosti môžu mať v sebe veľa múdrosti :-)
    a ešte som písala o hromade vecí vrátane Miévillovho ľavičiarstva, ale neviem to zopakovať.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. takže ak je Miéville ľavičiar a marxista, to ho vôbec nedáva do súvislosti s komunistickým či sovietskym zriadením. on sám musel tiež počuť o početných prípadoch západných príslušníkov inteligencie, ktorí boli v prvej polovici 20. storočia očarení ruským zriadením a ich myšlienkami - tak sa tam odlifrovali, a keď zistili, ako to vyzerá naozaj a ako sa stalinizmus líši od teórie a imidžu, rýchlo balili kufre a utekali naspäť na Západ... ak to stihli a neskončili v gulagu.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. pointa je v tom, že úplne inak vnímame tieto pojmy my a inak ich vníma spoločnosť, ktorá ich nikdy nezažila v praxi. čiže aj Miéville. na jednej strane ho preto môžeš označiť za hlupáka - ale on si predsa nemôže za to, že sa nenarodil v roku 1960 v ČSSR :-) na strane druhej jeho diela jasne ukazujú, že je inteligentný a nemožno ho klásť na úroveň krčmového filozofa. i keď inteligencia ešte nevylučuje istú úroveň naivity ;-))) ale to sú všetko fabule, poněvádž ho nikto z nás osobne nepozná, hehe.

    ešte zdôrazním - čisté -izmy sa vo filozofických kruhoch striktne oddeľujú od ich praktickej podoby. počula som aj o tom, že panuje názor, že žiadny teoretický -izmus sa vlastne do praxe zaviesť nedá... nie bez toho, aby skončil ako obludný paškvil samého seba. ale odkiaľ pochádza to zlo, čo ho komolí? od ľudí. rovnako ako tie idealistické a utopické myšlienky pochádzajú od ľudí. to je tá naša nekonečná diverzita - že jedni dokážu utópiu do poslednej bodky vymyslieť, a druhí ju dokážu dojebať :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Presne to, čo tvrdím ja - výborné myšlienky sa nikdy nedajú zaviesť do praxe, pretože ľudia to skôr či neskôr úplne po**bú. Minule sme sa o tom rozprávali s priateľom - že myšlienka nikdy nie je tá zlá, a že marxizmus ako myšlienka samotná je takmer skvelá - akurát tá prax bola na hovno. A prečo? Pre ľudí, ako napísala Anet.

    Ľudia sú, boli a vždy budú nenažranci nenažraní!

    OdpovedaťOdstrániť
  12. no tak by som sa snad mal vynadrit aj ja, takze pekne postupne:

    Anorwen: nie necital a ano urcite by som bol prekvapeny. lenze marxizmus nekonci pri knihe marxa ale nejako sa aplikuje na zivot a spolocnost a s tou aplikaciou mam problemy...

    Anet: za to ze nezil v CSSR nemoze to je pravda, ale ma vysoke vzdelanie a urcite vie co to narobilo a kedze aj on je clovek tak neostane pri konstatovani ale bude to mat vplyv na jeho ciny a bude sa to prekrucat, mutovat, menit a vsetko to co ste o tom uz napisali.

    A uz vobec som nikde nenapisal ze je hlupak (aj ked uznavam, ze to tak mohlo vyzniet).

    ano, mozeme diskutovat o krase a zmysle povodnych myslienok (koniec koncov aj dzizs to myslel velmi dobre a nakoniec ho za to ukrizovali a zalozili si firmu RKC), lenze to nikam nevedie kedze aplikacia do praxe je mozne len za ucasti ludi a to ako vieme dopadne uplne na hovno... dobre umysly, pekne myslienky a uzitocne navrhy by sme nasli urcite aj u takeho hitlera, stalina, lenina, husajna, kaddafiho, talibanu atd. lenze vysledok je taky aky je...

    a ked uz sme pri tom, tak by som ja mohol zacat pisat o tom preco by s vysokym vzdelanim mal nesuladit piercing atd., to je taky isty predsudok ako ten moj :)))

    OdpovedaťOdstrániť
  13. ako sa vraví, cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami ;-) na tie praktické aplikácie utopických -izmov to platí presne.

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Miéville patří k mým úhlavním oblíbencům, jen bych si dovolila upozornit na chybku: Miéville se narodil 6. září 1972, tudíž je mu 38, ne 33. Jinak jsem moc potěšená, že můj srdcový autor našel další obdivovatelku ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Faidra - no vidíš, a na túto drobnosť som zabudla, ale asi ju nebudem meniť. Pod článkom je uvedené, že bol prvýkrát zverejnený ešte v roku 2005 (preto rubrika Z archívu) a následne 2006. Päťročný rozdiel teda sedí, ale neviem ako teraz vyriešiť dilemu, či zmeniť údaj a znehodnotiť archívnu hodnotu článku ;-) alebo nezmeniť a koledovať si o nesprávnu interpretáciu čitateľov - lebo je mi jasné, že málokto všimne vek článku a dá ho do správnej súvislosti s nesprávnym datovaním...

    OdpovedaťOdstrániť
  16. daj na zaciatok velke upozornenie, ze je clanok z 2005 a kto uz toto nepochopi tak je aj tak troll a je jedno co tam napises aj tak by si nasiel dovod rypat a drzkovat :)

    OdpovedaťOdstrániť
  17. mimochodom, včera som začala konečne čítať Město & Město :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  18. Mievill a jeho Bas-Lag je uzasny, kedysi som ho uplne zral. Ale to co prislo potom, ma sklamalo. Un Lun Dun sa dal brat ako pekna steampunk rozpravka, Mesto&Mesto som docital s velkymi obtiazami a Krakena som v polovici odlozil na nocny stolik a nejako ma to k nej uz par tyzdnov netaha ... Uz aby vydal nieco dalsie z Bas-Lagu!

    OdpovedaťOdstrániť
  19. Treba uznať, že obal knihy je skutočne prekrásny. Takto sa lákajú zákazníci! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  20. no ako všetky od Edwarda Martina :-) on sa hádam pre ilustrovanie new weirdu narodil. všetky tie pochmúrne ulice... ak nepoznáš jeho ostatné obálky, pozri aj tie články linkované v súvisiacich a hoď si ho aj do googlu :-) maľuje naozaj skvele.

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).