Jistě, pane ministře! (o politike s anglickým humorom)

Znalci takzvaného britcomu, noční vtáci obľubujúci neskoré vysielanie Českej televízie aj milovníci suchého anglického humoru s veľkou pravdepodobnosťou poznajú britský seriál Jistě, pane ministře a jeho pokračovanie Jistě, pane premiére.
Patrí medzi moje najobľúbenejšie a tak ako som prvýkrát vyvrátila oči k nebu, keď mi priateľ pred rokmi nadšene ponúkal komediálny seriál o politike(!), tak stačilo sústredené sledovanie jedinej epizódy, aby som si ho zamilovala.
Po prečítaní prvej časti jeho knižnej predlohy môžem smelo vyhlásiť - kniha je ešte lepšia!


Jamesa Hackera, britského opozičného politika, stretávame niekedy počiatkom osemdesiatych rokov, vo chvíli, kedy jeho strana vyhrala voľby a teda sa z opozície presúva do vlády. Horúci kandidáti na kreslá ministrov sú vzrušením bez seba a medzi nimi aj Hacker, nervózne poletujúci okolo telefónu...

Ujde sa mu Ministerstvo administratívnych záležitostí (MAZ) ovládané 23. tisíckami štátnych úradníkov s jedným absolútnym unikátom na čele - stály tajomník MAZu sir Humphrey Appleby je kráľ byrokratov, ktorý za svoju svätú povinnosť považuje riadiť ministerstvo, selektívne informovať ministra o tom čo sám uzná za vhodné a držať ho v nevedomosti o všetkom ostatnom. Medzi vysokými štátnymi úradníkmi sa tomu hovorí "vycvičiť ministra". Pre stáleho tajomníka je to nevyhnutná podmienka pre udržanie si reputácie i kariérny postup.

...každý ministr má s vedoucími pracovníky ministerstva uzavřenou nepsanou dohodu: když nám ministr pomůže uskutečňovat politiku, která je v rozporu s tím, k čemu se zavázala jeho strana (a o níž zjistí, jakmile se ujme funkce, že je evidentně nežádoucí a/nebo nerealizovatelná), my mu pomůžeme předstírat, že ve skutečnosti dělá, co v programu strany je.

(Jistě, pane ministře II., s. 67)

Keď to zoberieme kolem a kolem (ako sa veľmi milo hovorí po česky), výsledok je jednoznačný - Hacker zisťuje, že sir Humphrey vládne železnou rukou a obratným jazykom všetkému, čomu by mal vládnuť on sám. Veľmi rýchlo sa ministrovi rozlepia oči a pochopí, že jeho rozhodovanie a tobôž informovanosť sú ilúziou nielen kvôli stálemu tajomníkovi.
Keď sa však zorientuje v rafinovanom, kvetnatom (a načisto vágnom) jazyku štátnej správy, ukáže sa, že bude sirovi Humphreymu odvážnym (i keď nie rovnako dôstojným) súperom. Prekukne zopár jeho trikov a dá sa do boja! ...Lenže Humphrey je prefíkaný lišiak, politika veľmi zamotaná záležitosť a ani Hacker nie je svätý, keď ide o hlasy voličov a vlastnú kožu.

"Odpovíte mi na jasnou otázku, Humphrey?"
"Pane ministře, důrazně vás varuji: neklaďte jasné otázky."
"Proč?"
"Mohly by mě vyprovokovat k jasné odpovědi."
"Zatím se to ještě nikdy nestalo."
(Jistě, pane ministře II., s. 188)

A tak zábavnou náplňou a pointou každej kapitoly Hackerovho zápasu s veternými mlynmi byrokracie je raz jeho krátkozrakosť, inokedy nútené robenie kompromisov, de facto vždy porážka pôvodného ideálu. Najčastejšie v duchu hesla "ruka ruku umýva". Navyše je samoľúby a ľahko sa nechá zaslepiť dobre mierenými lichôtkami svojho stáleho tajomníka. Časom však pochopí princípy fungovania administratívneho aparátu a je stále vnímavejší voči tomu, čo sa mu Humphrey snaží zamlčať, a čo si jeho tajomník naozaj myslí.

Řekl jsem mu, že je odporný cynik. Vzal to jako poklonu a poznamenal, že cynik je jenom termín, kterým idealista označuje realistu.

(Jistě, pane ministře II., s. 192)

Hotovou čitateľskou rozkošou sú potom pasáže, kedy Hacker vytasí na Humphreyho jeho vlastné zbrane a ten sa nestačí čudovať!
Na druhej strane, i keď sa Humphrey často správa k ministrovi zákerne, s najväčším plezírom s ním manipuluje a nehanebne ho zavádza... inokedy ho zachraňuje z kaše, ktorú si Hacker navarí svojou naivnou čestnosťou. Samozrejme, Humphrey koná vždy a v prvom rade vo vlastnom záujme - čiže v záujme zachovania stability ministerstva a prosperity byrokratického molocha.

"Pane ministře! Myslete na dvě základní pravidla ve vládě: Nikdy nezkoumejte nic, co nemusíte. A nikdy nepodněcujte vyšetřování, pokud předem nevíte, co se vyšetří."
(Jistě, pane ministře II., s. 237)

V blízkosti ctihodného člena parlamentu Jamesa Hackera sa pohybuje aj asi najrozporuplnejšia postavička týchto románov - ministrov osobný tajomník Bernard Wooley, úprimnejšia a neskúsenejšia verzia svojho nadriadeného sira Humphreyho. Za skromným vystupovaním a poslušnosťou sa ukrýva bystrý intelekt a dosiaľ relatívne nevinná duša.

No Bernard sa bohužiaľ nachádza medzi dvoma mlynskými kameňmi a jeho nadriadený sir Humphrey mu rád pripomína, že "ministri sa menia, ale dobrí tajomníci zostávajú". Napriek damoklovmu meču v podobe sira Humphreyho ministrov osobný tajomník občas neodolá nutkaniu pomôcť Hackerovi, či už originálnymi nápadmi alebo zákulisnými informáciami.
V rovnakej miere a poľahky ho však zrádza, keď sa postaví na stranu sira Humphreyho v záujme svojej kariéry. Medzitým dopĺňa dialógy hlavných postáv vlastnými postrehmi, nevhodnými poznámkami či mudrlantským opravovaním nesprávnych prirovnaní a slovných spojení, ktoré sú Hackerovou špecialitou. V takýchto chvíľach si od kolegov vždy vyslúži mrazivé pohľady a radosť zo suchého humoru od čitateľa.

"Přesně vzato," ozval se Bernard, "Stalin žádné paměti nenapsal. Byl příliš tajnůstkářský. Bál se, že by to lidi mohli číst."
(Jistě, pane ministře I., s. 237)

Nepostrádateľnou postavičkou je cynicky hláškujúca Hackerova manželka Annie, ktorá sa nebojí šplechnúť svojmu mužovi pravdu do tváre a keď treba, otvorí mu oči zalepené narcizmom alebo politickou naivitou.
Arnold Robinson je pre zmenu stálym tajomníkom kabinetu, čiže premiéra. Majstrovský manipulátor, šedá eminencia vlády, tieňový monarcha Britského impéria ;-) Pre sira Humphreyho je vzorom, mentorom i nevysychajúcou studnicou vedomostí a zručností v riadení každej vlády. Sir Arnold pevnou rukou riadi, poučuje aj trestá neposlušných tajomníkov.
A prípad dlhoročného Hackerovho politického poradcu Franka Weisela zase ukazuje, že aj štekajúci buldog sa dá skrotiť. Tým, čo nevedia koľká bije, odporúčam prečítať si osobne.

Kvalitnej politickej satiry je ako šafranu a zdá sa mi, že autori Jonathan Lynn a Anthony Jay zostávajú neprekonaní. Ich "Minister" a "Premiér", v knižnej či televíznej podobe nesporne patria k perlám britskej komiky.
Viete si predstaviť inú krajinu, ktorá by si tak otvorene dokázala uťahovať z vlastných politikov, vlády a byrokracie? A pritom sa ešte vyhla primitívnemu humoru pre masy a urobila to inteligentným, rafinovaným spôsobom?

"Drobné přehlédnutí," pokračoval drze. "To se může stát každému."
"Drobné?" Já snad špatně slyším. "Sedmdesát pět tisíc liber - a to je drobný omyl? Jak tedy vypadá velký omyl?"
"Dopustit, aby se to dostalo ven."
(Jistě, pane ministře II., s. 101)

Nie som kompetentná robiť závery, či takto politika versus byrokracia funguje naozaj a všade. No v týchto knihách sa nájde každý človek, ktorý čo i len raz zapochyboval o vierohodnosti celého toho politického cirkusu :-)
Skladám autorom veľkú poklonu za to, akou hravou a veselou formou si strieľajú z celého politického systému, jeho zástupcov a v neposlednom rade aj zo samospráv, občianskych aktivistov alebo verejnosti.

[Povýšení do šlechtického stavu a infarkt jsou pochopitelně dvě nejčastější odměny za život vyplněný korupcí a lhaním. - Pozn. ed.]
(Jistě, pane ministře I., s. 43)

Text románu tvoria zápisky a svedectvá hlavných postáv a je popretkávaný sarkastickými komentármi editorov. Dôvod je priam scifistický - to čo čítame, vlastne vyjde až v budúcnosti (v roku 2019), po smrti ctihodného Jamesa Hackera, kedy boli jeho denníky z 80. rokov sprístupnené. Rovnako aj poznámky sira Humphreyho Applebyho, a ďalšie vzácne archívne materiály.
Sir Bernard Wooley je v tomto čase ešte nažive, a tak sa zúčastňuje spomienkami v rozhovoroch s editormi. Všetky tieto elementy vytvárajú komplexný obraz udalostí. Nezriedka odhaľujú mieru, v akej Humphrey s Hackerom odhadli úklady a zámery toho druhého.

Jistě, pane ministře je extra kvalitný humoristický román, ktorý ma bavil tak, ako naposledy pred ním príhody smoliarskeho profesora Toma Wilta. Politike nerozumiem a ani sa príliš nesnažím (o posledné ilúzie som už prišla), no politika zabalená v suchom anglickom humore je zábavná i poučná. Večer som si Ministra vždy brala do postele a po dočítaní kapitoly vydala zo seba slastný povzdych spokojnosti ako anglický lord po príjemnom večere strávenom v klube s pohárikom whisky v ruke. Zavrela knihu a sladko zaspala.

Aj o televíznom seriáli by sa dal napísať osobitný článok. Odkedy sa v roku 1980 začal vysielať, miluje ho celá Veľká Británia a neskôr sa stal kultom v ďalších krajinách (i u susedov v Česku, vďaka čomu vydali tieto knižné predlohy). Pozbieral viacero cien (napr. štyri televízne BAFTY), nominácií, a hercom Paulovi Eddingtonovi (J. Hacker) a Nigelovi Hawthornovi (H. Appleby) priniesol okrem nehynúcej slávy aj rády Komandéra Britského impéria.

Připoměl jsem Humphreymu, jelikož zřejmě ztratil dočasně paměť, že vydělává přes třicet tisíc liber ročně. O sedm a půl tisíce víc než já.
Souhlasil, ale trval na tom, že to je nicméně relativně skromný příjem.
"Relativně k jakému?" zeptal jsem se.
Na okamžik se zarazil. "No... Třeba k tomu, co vydělává Elizabeth Taylorová," uvedl.
(Jistě, pane ministře I., s. 261)

Ukážky sú z recenzovaných kníh:

Jonathan Lynn , Antony Jay - Jistě, pane ministře I. (vyd. Aurora, 2002, 2011)
Jonathan Lynn , Antony Jay - Jistě, pane ministře II. (vyd. Aurora, 2003)

staré vydania sú takmer všade beznádejne vypredané
- no podľa internetu práve DNES vychádza nové!!!
takže knihy budú čoskoro opäť k dispozícii:-)

Obrázky a fotografie z britského seriálu Jistě, pane ministře sú z rôznych stránok, ale všetky majú copyright BBC.
Vyšlo v pôvodnej podobe 27. novembra 2007.

Súvisiace články:

pokračovanie Jistě, pane premiére
Leo Rosten: Pan Kaplan má stále třídu rád
Trilógia o Tomovi Wiltovi
Woody Allen, majster satiry
Baránok - evanjelium podľa Biffa, Kristovho kamoša z detstva
Vražda ako spoločenská udalosť