Leo Rosten: Pan Kaplan má stále třídu rád

Nápis na záložke knihy: Pozor na túto knihu! Patrí k tým, ktoré sa často záhadne strácajú, pretože tí, ktorí si ju požičali, ju neradi vracajú, a tí, ktorým chýba, ju radi kradnú.

Pán Kaplan nie je v našich končinách pojem neznámy, ale predsa mám dojem, že sa to týka skôr strednej generácie a tak mi nedá, aby som ho neskúsila predstaviť aj tým neskorším ročníkom.

V slovenčine toto malé geniálne dielko nikdy nevyšlo a tak nám všetkým zostáva k dispozícii len české vydanie. K jeho plnohodnotnému vychutnaniu je užitočná nielen základná znalosť češtiny ale aj pozitívny vzťah k nej, prípadne mať už v češtine čo-to načítané.
Celý dej, zápletky aj skvelý humor sú totiž postavené na vyučovaní jazyka – v originále anglického, v preklade českého.

Vyučuje sa na Večernej prípravnej škole pre dospelých v New Yorku, žiakmi sú prisťahovalci z rôznych európskych i juhoamerických krajín, pedagógom začiatočníckej triedy profesor Parkhill, najšikovnejšou žiačkou slečna Róza Mitnicková, najsnaživejším študentom... Hyman Kaplan.

A práve pán Kaplan je neustále tvorcom tých najbizarnejších a najsmiešnejších skomolenín nového jazyka, ktorými privádza do úžasu svojho profesora a k infarktovým situáciám svojich spolužiakov. Okrem vymýšľania najrôznejších metód prznenia jazyka a nových slovných zvratov je jeho anjelikovská telesná schránka príbytkom nezlomného ducha, ktorý sa nenechá ničím odradiť vo svojej snahe oblažovať prítomných nespočetnými rečníckymi prejavmi a vzdorovitým bojom s kritikmi jeho výplodov.
Jeho slovné variácie majú určitú zvrátenú logiku a tak sa "pamprésor" Parkhill nevie rozhodnúť, či je Hyman Kaplan nepoučiteľný rebel alebo svojrázny génius.

Samozrejme priestor dostanú aj podobne popletení spolubojovníci pána Kaplana na poli jazyka – vášnivá Oľga Tarnovská, ktorá nikdy nezabúda na balet a ruských velikánov, vytrvalá likvidátorka sladkostí Charlotte Goldbergová, ustaraná matróna Zelda Moskowitzová, večne rozosmiaty mladík Nathan P. Nathan a ďalšie postavičky.

Pan Kaplan má stále třídu rád nie je kniha najsúčasnejšia a tak ani jej literárny štýl nie je z tých najakčnejších. No ak vás chvíľami môžu nudiť rozbory gramatiky profesora Parkhilla, bohato vám tieto pasáže vynahradia nasledujúce originálne kreácie študentov!

Leo Rosten, američan poľského pôvodu, začal uverejňovať poviedky o pánovi Kaplanovi už v roku 1932 v týždenníku The New Yorker. Mal s nimi obrovský úspech a tak sa čoskoro dočkali prvého knižného vydania. Námet čerpal z vlastných skúseností, keď v časoch hospodárskej krízy vyučoval prisťahovalcov na večernej škole v Chicagu. Podľa jeho vlastného tvrdenia sú však jeho príbehy dielom fantázie a nie dokumentovania zážitkov. V roku 1959 vychádza ďalšia kniha, Návrat Hymana Kaplana, ktorá napokon, v roku 1976, po zlúčení s predošlými poviedkami a dlhom prepracúvaní definitívne prerastie do finálnej podoby známej aj našim a českým čitateľom. Medzitým stihnú Rostenove komické príhody zavítať aj na Broadway ako muzikál.

Jedným z dôvodov, prečo Leo Rosten nebol preložený do slovenčiny môže byť náročnosť prekladu, ktorý musí byť v prípade takýchto diel tvorivý ako predloha sama. V Čechách sa s ním potrápili už dvaja ľudia, ako prvý ešte v štyridsiatych rokoch Pavel Eisner a ako druhý Antonín Přidal, ktorého užasnú prácu máte možnosť oceniť v tomto vydaní. Druhým dôvodom môže byť aj relatívna zbytočnosť takéhoto snaženia, keď Kaplanovi fanúšikovia už knihu poznajú a milujú v češtine a navyše na maličkom knižnom trhu sa ťažko hľadá priestor pre knihy, ktoré už vopred nie sú bestsellermi.

Na záver sa neubránim ešte jednému odporúčaniu. Antonín Přidal sa okrem majstrovského prekladu knihy stal aj autorom a režisérom rozhlasovej adaptácie pána Kaplana – a zhostil sa jej nemenej geniálnym spôsobom. Hlavnú rolu Hymana Kaplana v 10 dielnom seriáli vzal do rúk skvelý Miroslav Donutil a môžem dodať jedinú vec – ak máte možnosť, vypočujte si ho. Budete unesení zábavným, hutným štýlom a fantastickými Kaplanovskými výrazmi v živej podobe. Výber toho najlepšieho vyšiel dokonca na CD aj kazete.

 
Leo Rosten: Pan Kaplan má stále třídu rád (Nakladatelství Lidové noviny, 1995, 2007)

recenzia pôvodne vyšla v roku 2005

Súvisiace články:

Leo Rosten: Jidiš pro radost
čokoľvek z rubriky Humor