Google+ Riddick's Realm: Juraj Králik: Odkaz satanskej planéty

16 septembra 2010

Juraj Králik: Odkaz satanskej planéty


Táto recenzia sa vyznačuje (márnou) snahou potláčať emócie a naopak vyzradí celý obsah knihy. Aj tak ju väčšina z vás nikdy čítať nebude.
To mi verte.


Príbeh sa odohráva vo švajčiarskej Ženeve. Po rozťahanom úvode dostane novinár Joe Barlow pozvanie k významnému fyzikovi Mallory-Kingovi. Ten sa momentálne nachádza v blázinci a začne rozprávať Barlowovi príbeh svojho zmiznutia spred roka. V búrke zablúdil v lesoch pri Montreaux, kde sa zatúlal k šialenému profesorovi Thörpemu a okamžite sa zaľúbil do jeho netere Manon.
Profesor po večeroch núti neter a hosťa rekonštruovať scény zo slávnych dramatických diel, megalomansky rozpráva o vede a vesmírnom cestovaní a vymieňa si tajomné vety so svojím asistentom Igorom... pardón, Franzom ;-) Potom Mallory s radosťou prijme pozvanie do profesorovho laboratória, aby sa nechal nachytať a cez čudnú "obrazovku" prehodiť na inú planétu, čo je vlastne antisvet. V ktorom panuje z rôznych dôvodov hlboká beznádej a nešťastie.
Vynorí sa teda z mora na žalostne znečistenej planéte, kde zostalo iba jediné mesto. Na pláži ho odchytí ďalší profesor, Vergilius, a v nasledujúcich dňoch dôkladne prediskutujú vedu, pomery a škodlivosť kyslých dažďov v Infelícii. Tento profesor má hendikepovanú dcéru Euridiku, ktorá je raz upútaná do guľovej konštrukcie podporujúcej všetky končatiny a inokedy sa bez problémov pohybuje po skalách. Mallory sa zaľúbi do Euridiky. Potom zistí, kto sú záhadní ONI, ktorí vraždia, manipulujú a unášajú obyvateľov (čo spravia aj Vergiliovi), vyznajú si s Euridikou nehynúcu lásku... a pri prvej príležitosti skočí do dimenzionálnej diery, vráti sa do Thörpeho laboratória, ktoré vybuchne spolu s kusom kopca a už (asi) nemilovanou Manon... a Mallory unikne.
Lenže po návrate do prostredia liečebne vysvitne, že pán Mallory je naozaj blázon a všetko mu to našepkala jeho psychická porucha.
Čitateľ spolu s Barlowom pochopí, že nemá zmysel sa príbehom ďalej zaoberať.

Neznie to príliš lákavo a obsahovo by to vystačilo na poviedku. Optimista si možno povie, že pri talentovanom autorovi sa aj z trápnej zápletky dá vyťažiť dobrý text. V prípade Juraja Králika k tomu nedošlo.

154 stranová novela trpí priam neskutočným množstvom literárnych neduhov. Autor si kompenzoval svoje zámery i maniere do takej miery, že vytvoril ťažko stráviteľnú litániu zaváňajúcu poučovaním, romantickou naivitou a infantilnou čiernobielosťou.
Bezúhonný hrdina versus šialený vedátor, utláčaní občania Infelície versus zmutovaná mimozemská entita a veľká láska na druhú. Sujet by sa dal ilustrovať ako kombináca starej Bondovky, niekoľkých epizód Doctora Who a celej sezóny Doktora z hôr.
Alpské scenérie, presladené bukolické idyly, frankensteinovské obrazy a kŕčovité dialógy slúžia len ako intermezzo pre najobľúbenejší nástroj autora - tým sú siahodlhé a nudné monológy postáv vysvetľujúce základné/pokročilé/prelomové fyzikálne objavy, v hrubých rysoch objasňujúce moderné technológie či rozoberajúce emotívno-intelektuálny dopad druhej vety štvrtého klavírneho koncertu Ludwiga van Beethovena na hlavného hrdinu.

Ten je taký neskutočný zúfalec, že sa na počkanie zamilúva do každej sukne, ktorá prejde okolo, bez odporu prijíma všetko čo sa mu deje, a popri riešení zásadných otázok technologického rozvoja mu ani nenapadne klásť si otázky, ktoré by riešil každý normálny človek - napríklad "Ako sa odtiaľto, sakra, dostanem?" Čo je nakoniec dobre, inak by sa vedecko-fantastická novela mohla zmeniť na vedecko-filozofický foliant.
A vôbec na mňa abundancia stredovekej romantiky pôsobila skôr opačne - George Mallory-King vyzerá ako emocionálne okýptený idiot, ktorý si v mene vznešených citov zamieňa chtíč za lásku. Profesor Thörpe je ukážkovo trápny zloduch ako vystrihnutý z komiksu a ešte aj jeho asistent nutkavo evokuje bondovského poskoka Jawsa so železnými zubami. Panenské postavy dievčat zase pripomínajú Janu Eyrovú kríženú s Barbarellou. Všetko ako zo zlatého veku Hollywoodu, nechýbajú blesky, igelit ani popkultúrne odkazy staré 60 rokov, bohužiaľ s chybou - Danielle Darrieux s Jeanom Maraisom vo filme Kráska a zviera nehrala.

Králikove dlhočizné vysvetľovačky fungovania atómov, fotónov, tachyónov, rozmerov a fyzikálnych zákonov sú zbytočne popretkávané laickými formulkami (atómy sa "snúbia", plazma je "zdisciplinovaná"), pretože im to rozhodne nepomáha. Ozajstný laik sa otrávi a unudí, profesionál skôr zasmeje, lebo podľa môjho kamaráta z MatFyzu sú definície po odbornej stránke často zavádzajúce až mylné.
Nezanedbateľné miesto v príbehu má predvedenie autorovej znalosti vzácnych francúzskych vín, divadla, klasickej hudby, opery a snáď aj švajčiarskych syrov... aby bolo jasné, že máme do činenia s vysokou spoločenskou úrovňou.

Ale posvieťme si trošku aj na myšlienkový obsah knihy. Vo svojej podstate je Odkaz satanskej planéty tým, čím sa zove. Na počudovanie to nie je odkaz pro-kresťanský (symbol Satana je použitý niekoľkokrát), ale pro-ekologický. Ide o nie príliš rafinovane maskovaný apel, aby sme si prestali ničiť životné prostredie a vlastnú planétu.
Áno, takto to vyzerá na Zemi už dnes. Králik používa nástroje dystopickej sci-fi, aby nás na to upozornil. Hlavnú myšlienku diela napokon aj sám vyslovuje na niekoľkých miestach a teda neponecháva nič náhode. Infelícia je antiutopická vízia našej budúcnosti, varovné podobenstvo o ľudstve rútiacom sa do záhuby. Na jednej strane vyspelé technológie, na druhej bezhlavá devastácia prírody v mene peňazí... a v mene nejakého cudzorodého centrálneho mozgu ovládajúceho roboty aj ľudí, symbolizujúceho neviem čo. Z tejto časti som sa už nevysomárila, pardonnez moi.

Ak však nebudeme podceňovať inteligenciu a rozhľad autora - čo by mohla byť pri jeho profile naozaj škoda - prídeme k záveru, že všetko je paralelou na niečo. Ale čo a na čo, to sa málokomu chce riešiť v ťarbavom texte, ktorý slabosťou spracovania nakoniec nutne pôsobí skôr ako predimenzovaný chaos, než veľkolepá intelektuálna scéna, ktorou iste chcel byť. Tak opäť prichádzame k ponaučeniu, že silný morálny odkaz na dobrú knihu nestačí. Napokon aj písanie je sčasti remeslom a jeho zvládnutie vyžaduje okrem chuti a nápadu aj splnenie viacerých ďalších podmienok. Nenadarmo sa vraví, že písať sa má pre čitateľov, aspoň teda v tom zmysle, aby sa nejakí našli, ktorí dočítajú knihu do konca...

A teraz si držte klobúky, Jeho Excelencia JUDr. Ing. Juraj Králik CSc. je bývalý československý veľvyslanec, polyhistor, spisovateľ, výtvarník a milovník hudby. Má za sebou oslnivú diplomatickú kariéru, počas ktorej radil štátnikom, prednášal na univerzitách a vydal 14 kníh. Bezpochyby ide o váženú osobnosť, ktorá si zaslúži úctu.
Skláňam sa pred jeho profesionálnymi zásluhami, ale jeho posledné beletristické dielo jednoducho nemôžem prijať ako dobré v nijakom ohľade.

Prečítajte si túto knihu, ak chcete vedieť, ako asi myslia a rozprávajú sa skutoční "nerdi" alebo ak ste jedným z nich. V opačnom prípade sa pri Odkaze satanskej planéty nedostanete ani po tretiu stranu. Sitcomový Sheldon Cooper je v porovnaní s týmito hrdinami fascinujúci spoločník. Ak takýmto spôsobom komunikuje a trávi čas intelektuálna elita, nech radšej navždy zostanem rozumným sedliakom a budem si užívať diela majstrov fantastiky, ktoré si kupujú a milujú ďalšie tisíce nenáročných sedliakov... ale toto nie!
Šampanské? Díky! Radšej kofolu!
Nie je čo riešiť.

Juraj Králik: Odkaz satanskej planéty (Panoráma.sk, 2010)

Súvisiace:
Boris Kalinin: Mimozemšťania na zemi ako doma

15 komentárov:

  1. Ja len pridám, že je tu viac textu, ako si kniha zaslúži. škoda len, že moja recka pre Fantu sa odsunula do ďalšieho čísla, ale keď bolo treba rozhodnúť, ktorá recenzia sa presunie, neváhal som :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Uff (citatelka si energickym pohybom spakruky zotrie pot z cela a unavene vzdychne) "Toľko cudzích slov v jednom texte," (preklikne okno a zavrie slovník cudzích slov) "túto (otoci oci stĺpkom a márne sa snaží spomenúť si na pomerne nenáročný názov diela) ...hm...knihu...isto čítať nebudem. Dík. Dovi, dopi...dopo." (začervená sa za preklep spôsobený predchádzajúcim vyčerpávajúmi intelektuálnym výkonom a vráti sa k užitočnej práci) :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ja len dodám, že autorka recenzie sa podvedome a trochu aj sarkasticky prispôsobila jazyku diela ;-D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Honosné :) čo dodať :)

    ale pobavila som sa, čiže ak kniha nie je vôbec zaujímavá ani vtipná, tvoja recenzia rozhodne áno, a aspoň to je niečo ;) :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Jennka: Tvojmu druhému odstavcu sa dá rozumieť i tak, že Odkaz satanskej planéty je inšpiratívnym čítaním :D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. jeskove oci, ja som ani tu recenziu nezvladla precitat dokladne, druhu polku som len tak zbezne preletela. tak ak je to v style kniky, potom by to pre mna bolo podobne mucenie ako pre vaznov na guantaname hulakanie booooorn in di jueseeeej (mimoriadne vynachadzavy a predpokladam, ze aj velmi ucinny sposob rozbijania osobnosti...)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Lev, každé dielo môže inšpirovať - či už k samovražde, vražde, a iným pekným veciam, som rada, že z tohto vznikla aspoň vtipná recenzia (to znamená, že tá kniha koniec koncov nevyšla úplne nazmar!) ;)

    Anorwen, počula si o tých teroristoch, ktorým celé hodiny púšťali country? :)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Jennka, nepocula. ja som pocula len o tych hitovkach na guantaname. a ze bruce printscreen vyhlasil, ze je hrdy, ze jeho vlast pouziva jeho skladbu na taky uslachtily ciel (vymiest mozgy islamcom). obavam sa, ze zo mna by prave takto spravili berserkra...

    OdpovedaťOdstrániť
  9. zaujímalo by ma, či Brucove meno iba zneužili (za ťažké prachy) alebo načisto prišiel o rozum. síce už dávno pre Amíkov symbolizuje patriotizmus (bez ohľadu na rebelantský význam Born in the USA), ale myslela som si, že sprostý nie je.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Nuž, s tým country to bolo tak (neoverené), že raz sa stalo, keď nejakí teroristi obsadili školu, pustili im do rozhlasu a do celého okolia country, ktoré nepretržite hralo niekoľko hodín, až sa nakoniec všetci teroristi zo zúfalstva vzdali sami.

    Možno je to iba humorná urban legend, ale ja tomu verím :))) aj keď mám country rada :))

    OdpovedaťOdstrániť
  11. dobrá country nie je zlá - ale mne keby tri hodiny hrali dokola No name, tiež sa vzdám :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Pôvodne som tu napísal oveľa dlhší komentár, ale nejak mi ho nezverejnilo. A potom som si povedal :

    "Načo sa tu zbytočne rozpisovať. Všetko už vystihla za mňa..."

    Čiže, inými slovami : Výborná recka, Riddick ! You are our hero (za to, že si musela pretrpieť literárnu verziu Tantalových múk). :-)

    Zo synopse tejto knihy mám absolútne rovnaký dojem ako z guľášovo-pseudointelektuálneho námetu nadchádzajúceho tuzemského sci-fi/fantasy/sartro-beckettovského (malo)filmu, Immortalitas : http://www.csfd.cz/film/276171-immortalitas/galerie/

    Link hovorí viac ako tisíc slov. :-P
    Na záver malá rečnícka otázka : Prečo sa sci-fi a iné žánre pokúšajú písať ľudia, ktorí im absolútne, ale absolútne nerozumejú, a navyše nemajú takmer žiaden literárno-prozaický talent alebo vkus ?

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Lev bez hrivy :

    Presne tak ! Je odstrašujúcou ukážkou toho, ako nepísať prózu. ;-) Každému nádejnému autorovi dať povinne prečítať, aby vedel, akých bujačín sa má v budúcnosti pri písaní a koncipovaní deja, tém a postáv vyvarovať. ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Anet, mne od No Name niekedy stačí jedna pesnička (záleží na tom, ktorá), a keď napríklad počujem Parfémy od Petra Nagyho, mám chuť spáchať samovraždu. Alebo, ako hovorí náš najvyšší, "zasamovraždiť sa" :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte ANONYMNE a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).