A ešte ako!
Keď sa do tejto ošemetnej témy pustí recesista par excellence, užijete si čítanie ako víno!
Paul Guterman & Joe Colohnatt: Vražda jako společenská událost
Na úvod si povedzme, že autori tejto knihy, Guterman a Colohnatt, sú čisto fiktívni. Vytvoril ich skutočný autor, známy slovenský prozaik Dušan Taragel a vymyslel im aj humorné pozadie.
Pristúpme teda na jeho hru...
Paul Guterman a Joseph Colohnatt sú väzni odsúdení na doživotie, odpykávajúci si trest v americkej väznici Marion. V roku 1998 sa zúčastnili experimentálneho programu, ktorý mal dokázať pozitívny vplyv umeleckej tvorby na ťažkých delikventov. Práve dielo týchto dvoch väzňov zaujalo porotu, zožalo prekvapivý úspech a nakrátko sa ocitlo voľne prístupné na webovej stránke. Tam našiel a stiahol tento fascinujúci text Dušan Taragel. Po dlhotrvajúcom úsilí sa mu podarilo skontaktovať s autormi a doplniť základné dielo o poznámky, ktoré sa rozsahom rovnajú prvej časti a kvalitou čítania ju možno aj prevyšujú :-)
Určite uznáte, že nájomní vrahovia z povolania sú tí najkompetentnejší, pokiaľ ide o predstavenie vraždy ako profesie. Ako však upozorňujú už v predhovore ku knihe, nebudú sa v nej zaoberať návodmi na uskutočnenie zločinu, ani získaním alibi či jeho pozadím.
Nie. Títo odborníci vás naučia, ako vraždiť s gráciou!
V divadle, na koncerte, v reštaurácii, vo vlaku a na lodi.
Vyspelá spoločenská vražda, ako toto umenie nazývajú, má svoje pevné pravidlá a kto ich porušuje, nezaslúži si uznanie zo strany profesionálnych vrahov. Všetky potrebné i zaujímavé aspekty vražedného remesla vám autori predstavia s typickým nadhľadom a eleganciou...
Ako teda vraždiť "správne" a podľa spoločenských pravidiel? V prvom rade si takáto významná udalosť (najmä v živote obete;-) vyžaduje od vraha zodpovedajúce spoločenské oblečenie a vystupovanie! Pri vyspelej spoločenskej vražde nespôsobujeme zbytočný rozruch a "nechávame obeť, aby si vychutnala spoločenský zážitok". V žiadnom prípade teda nevraždíme na začiatku umeleckého predstavenia, pred večerou alebo na začiatku cesty. Pri viacnásobnej vražde dodržiavame hierarchiu postavenia či zásluh prítomných osobností.
A v prvom rade - vyspelý spoločenský vrah sa za každých okolností správa ohľaduplne k prítomným hosťom i dámam.
V případě, kdy vrah cestuje ve stejném kupé jako jeho oběť, je vhodné využít k vraždě dobu spánku. Je to vrcholně uctivé nejen k oběti, protože ve spánku se nedozví, že zemřela, ale také k ostatním spolucestujícím. Určitě není příjemné strávit část jízdy se zjevně mrtvým člověkem. Naproti tomu právě spící člověk vypadá úplně přirozeně a nikdo nemusí ani tušit, že je vlastně mrtvý.
Autori varujú pred vykonávaním vraždy, ktorá rozhodne nespĺňa zásady spoločenského správania:
Bohužel jsou známy i případy, kdy se vrah do divadla dostal, byl vhodně oblečen a uměl se i přiměřeně chovat, ale v okamžiku, kdy přistoupil k samotné vraždě, projevil se jako společenský barbar. Rozstřílení diváci, poškozené čalounění, rozbitá zrcadla na chodbách, přerušené představení a operní diva, která hrůzou ztratila hlas - to jistě není projevem kultivovaného společenského chování.
Prípadne:
Není taktní shodit oběť do oceánu na zádi lodě, protože by mohlo dojít k rozsekání lodním šroubem. Vhodnými místy jsou pravobok nebo levobok, musíme mít ovšem jistotu, že oběť nedopadla pouze na nižší palubu, kde by mohla poškodit lehátka nebo vylekat ostatní pasažéry. Samotný akt přehození musí proběhnout rychle a nenápadně, což vyžaduje určitou míru cviku a zkušeností. Jistě by nebylo pro nikoho příjemné, kdyby se oběť zachytila zábradlí a křičela o pomoc anebo zůstala viset nabodnutá na kotvu.
Pokiaľ ide o nenápadnosť činu, výnimkou je napríklad vražda pri kartovej partii, aj tá sa však riadi istými pravidlami:
Po samotnom texte kultivovane pojednávajúcom o teoretických základoch spoločenskej vraždy prichádza na rad rozsiahly poznámkový aparát. Ten prináša už konkrétne (a často veľmi zábavné!) príklady vydarených, no aj úplne spackaných pokusov o zabitie obete a v neposlednom rade i fascinujúce životné príbehy významných spoločenských vrahov.
Sladit vraždy s vystavenými exponáty ukázkově zvládl americký vernisážový vrah James "Nunzio" Maranzana. V roce 1968 na vernisáži Georgea Segala využil svou hlubokou znalost tvorby tohoto sochaře a nainstaloval zavražděného mecenáše Frankenheimera mezi umělecká díla tak mistrovsky, že většina vernisážových hostů pokládala mrtvolu za jeden z exponátů a našli se i zájemci o koupi.
Aj medzi profesionálnymi vrahmi sa však nájdu neschopné indivíduá, ktoré nerobia česť svojej profesii:
"Baron Sosnowitz byl příkladem dobře vypadajícího, ale neschopného vraha. Specializoval se na vraždy polštářem ve spaní, ale jeho úspěšnost byla 1:10 (jeden mrtvý na deset pokusů). Manželku režiséra Zuckermandla vraždil na třikrát a ona pak celá vyjevená bloudila po chodbách jejich postupimské vily stěžujíc si, že ji někdo pořád budí."
Ako vidíte, milí čitatelia, vyspelá spoločenská vražda je umenie vysoko sofistikované a vyžadujúce si plnú pozornosť profesionála.
Snáď vás môj popis i starostlivo vybrané ukážky navnadili na spoznanie očarujúcej rukoväti venovanej tomuto netradičnému a často neprávom zaznávanému remeslu.
Náročný čitateľ iste ocení aj formálnu stránku diela - vynikajúci jazyk a štýl. Určite vám neušla jemná archaickosť, rozprávačská bravúra a irónia autorskej... ehm, trojice :-) Spolu s humornými bibliografickými poznámkami o citovaných dielach i menami postáv obrovskou mierou prispieva k zážitku z celej knihy a pokiaľ srdce ráči, aj k výbuchom smiechu.
Kniha vyšla v slovenčine prvýkrát v roku 2006 vo vydavateľstve L.C.A, no predpokladám, že väčšina ľudí si ju vôbec nevšimla. Vrátane mňa. Dostala som sa k nej úplnou náhodou, keď som jej nové české vydanie vyhrala v súťaži spoločnosti Levné knihy na Facebooku. Zaujal ma názov aj obálka. Zavoňala som čierny humor... a môj odhad bol viac než správny!
Skvelý text iskriaci suchým vtipom dopĺňajú kongeniálne ilustrácie známeho Jozefa Gertliho alias Danglára. Podľa dostupných informácií sa zdá, že slovenské a české vydania sú obsahovo jemne odlišné. Možno po dvoch rokoch Dušan Taragel knihu prepracoval, lebo mám dojem, že v tej mojej niektoré kapitoly chýbajú. Počet strán (SK 176 a CZ 192) však vyzerá úplne naopak... Tak sa v tom vyznajte!
České vydavateľstvo JOTA si očividne knihu tiež zamilovalo, pretože k nej pridáva aj audio CD, na ktorom príjemná hudba a prednes Ladislava Špačka ladí s obsahom knihy.
Od Dušana Taragela som doteraz nečítala žiadnu knihu (ale plánujem si prečítať jeho poviedku Prístroj v časopise Fantázia č. 3/2010). Na portáli Osobnosti.sk o ňom píšu, že Jeho tvorbu charakterizuje parodické využívanie postupov kritického i socialistického realizmu, inšpirácia tzv. nízkou literatúrou (erotickou, špionážnou), presvedčivé zobrazenie absurdity sveta a túžby jednotlivca po moci a manipulovaní druhými.
Nuž, ak je to takto, potom v knihe Vražda ako spoločenská udalosť ťahal paródiu, absurditu a hlavne recesiu až z päty! :-)
No a kde toto skromné majstrovské dielo kúpiť? Slovenskú verziu ponúka L.C.A. aj Martinus, Sirion má pre zmenu iba českú, no a e-shop Levné knihy ich všetkých tromfne cenou 2,29 €. Tak sa ponáhľajte, kým sa obe vydania nevypredajú.
Paul Guterman & Joe Colohnatt: Vražda jako společenská událost, Základy společenského chování při vraždě + CD (JOTA, 2008)
Čierna sanitka kradne ľudí
Miloslav Švandrlík: Vražda mlsného humoristy
Christopher Moore: The Stupidest Angel
Christopher Moore: Špinavá práce
Woody Allen: Vyřídit si účty
Zásadně vraždíme až po skončení hry, ne během ní. Je nespolečenské nedovolit naší oběti dohrát rozehranou partii, hlavně pokud vyhrává. Toto pravidlo můžeme obejít pouze tehdy, když naše oběť zjevně neumí hrát karty, je ostatním pánům jen na obtíž, případne je falešným nebo profesionálním hráčem. Tehdy je vhodné, aby zemřela s kartami v rukou, což se bude dobře vyjímat na stránkách novin a bude podnětem pro šíření mnoha legend. Za jedinou vhodnou zbraň se pro vraždu u karet považuje krátká palná zbraň bez tlumiče. Výstřel pak vhodně upozorní na náš čin a oznámí pánům u stolu, že hra skončila.
Po samotnom texte kultivovane pojednávajúcom o teoretických základoch spoločenskej vraždy prichádza na rad rozsiahly poznámkový aparát. Ten prináša už konkrétne (a často veľmi zábavné!) príklady vydarených, no aj úplne spackaných pokusov o zabitie obete a v neposlednom rade i fascinujúce životné príbehy významných spoločenských vrahov.
Sladit vraždy s vystavenými exponáty ukázkově zvládl americký vernisážový vrah James "Nunzio" Maranzana. V roce 1968 na vernisáži Georgea Segala využil svou hlubokou znalost tvorby tohoto sochaře a nainstaloval zavražděného mecenáše Frankenheimera mezi umělecká díla tak mistrovsky, že většina vernisážových hostů pokládala mrtvolu za jeden z exponátů a našli se i zájemci o koupi.
Aj medzi profesionálnymi vrahmi sa však nájdu neschopné indivíduá, ktoré nerobia česť svojej profesii:
"Baron Sosnowitz byl příkladem dobře vypadajícího, ale neschopného vraha. Specializoval se na vraždy polštářem ve spaní, ale jeho úspěšnost byla 1:10 (jeden mrtvý na deset pokusů). Manželku režiséra Zuckermandla vraždil na třikrát a ona pak celá vyjevená bloudila po chodbách jejich postupimské vily stěžujíc si, že ji někdo pořád budí."
Ako vidíte, milí čitatelia, vyspelá spoločenská vražda je umenie vysoko sofistikované a vyžadujúce si plnú pozornosť profesionála.
Snáď vás môj popis i starostlivo vybrané ukážky navnadili na spoznanie očarujúcej rukoväti venovanej tomuto netradičnému a často neprávom zaznávanému remeslu.
Náročný čitateľ iste ocení aj formálnu stránku diela - vynikajúci jazyk a štýl. Určite vám neušla jemná archaickosť, rozprávačská bravúra a irónia autorskej... ehm, trojice :-) Spolu s humornými bibliografickými poznámkami o citovaných dielach i menami postáv obrovskou mierou prispieva k zážitku z celej knihy a pokiaľ srdce ráči, aj k výbuchom smiechu.
Kniha vyšla v slovenčine prvýkrát v roku 2006 vo vydavateľstve L.C.A, no predpokladám, že väčšina ľudí si ju vôbec nevšimla. Vrátane mňa. Dostala som sa k nej úplnou náhodou, keď som jej nové české vydanie vyhrala v súťaži spoločnosti Levné knihy na Facebooku. Zaujal ma názov aj obálka. Zavoňala som čierny humor... a môj odhad bol viac než správny!Skvelý text iskriaci suchým vtipom dopĺňajú kongeniálne ilustrácie známeho Jozefa Gertliho alias Danglára. Podľa dostupných informácií sa zdá, že slovenské a české vydania sú obsahovo jemne odlišné. Možno po dvoch rokoch Dušan Taragel knihu prepracoval, lebo mám dojem, že v tej mojej niektoré kapitoly chýbajú. Počet strán (SK 176 a CZ 192) však vyzerá úplne naopak... Tak sa v tom vyznajte!
České vydavateľstvo JOTA si očividne knihu tiež zamilovalo, pretože k nej pridáva aj audio CD, na ktorom príjemná hudba a prednes Ladislava Špačka ladí s obsahom knihy.
Od Dušana Taragela som doteraz nečítala žiadnu knihu (ale plánujem si prečítať jeho poviedku Prístroj v časopise Fantázia č. 3/2010). Na portáli Osobnosti.sk o ňom píšu, že Jeho tvorbu charakterizuje parodické využívanie postupov kritického i socialistického realizmu, inšpirácia tzv. nízkou literatúrou (erotickou, špionážnou), presvedčivé zobrazenie absurdity sveta a túžby jednotlivca po moci a manipulovaní druhými.
Nuž, ak je to takto, potom v knihe Vražda ako spoločenská udalosť ťahal paródiu, absurditu a hlavne recesiu až z päty! :-)
No a kde toto skromné majstrovské dielo kúpiť? Slovenskú verziu ponúka L.C.A. aj Martinus, Sirion má pre zmenu iba českú, no a e-shop Levné knihy ich všetkých tromfne cenou 2,29 €. Tak sa ponáhľajte, kým sa obe vydania nevypredajú.
Paul Guterman & Joe Colohnatt: Vražda jako společenská událost, Základy společenského chování při vraždě + CD (JOTA, 2008)
Súvisiace:
Dušan Taragel: Polrok bez sexuČierna sanitka kradne ľudí
Miloslav Švandrlík: Vražda mlsného humoristy
Christopher Moore: The Stupidest Angel
Christopher Moore: Špinavá práce
Woody Allen: Vyřídit si účty
Poviedku vo Fantázii som si prečítal a celkom zaujala. To isté urobila aj táto recenzia a uvažujem o kúpe knihy.:)
OdpovedaťOdstrániťPoviedku som si medzitým prečítala aj ja... zaujala, no zároveň sklamala. čakala som akúsi pointu, vyvrcholenie... aj keď Ordog pobavil a posledná historka bola mrazivá.
OdpovedaťOdstrániťNo a nasledujúci deň som si pozrela film You don't know Jack a zistila, odkiaľ Dušan ten prístroj odkukal ;-) Tam mal doktor Kevorkian presne taký istý.
A pokiaľ ide o túto knihu, odporúčam všetkými desiatimi!
hm, znie to dobre :). aj ked sa mi vidi, ze po mensich upravach by to kludne mohla byt prirucka ankh-morporskeho cechu vrahov...
OdpovedaťOdstrániťAnorwen: ked sa mohli Mrakoplas a Dvoukvitek teleportnut do realneho sveta, tak sa to mozno podarilo aj tymto dvom, ale oni tam uz ostali a aspon si zarobili par chechtakov za svoje skusenosti z Ankh-Morporku :D
OdpovedaťOdstrániťno dufam, ze kym dojdem domov tak ju na levnych knihach este budu mat :D
tak nechcem nic hovorit, ale ktokolvek si to objedna zo Sirionu ten sa necha poriadne napalit. Z Levnych knih to vyjde vratane postovneho na SK EUR 7.17 a na Sirione to stoji cez 16.00. Toto su tie priepastne rozdiely a podla mna neopravnene rozdiely o ktorych stale hovorim :(
OdpovedaťOdstrániťgeronimo, asi to tak bude :D
OdpovedaťOdstrániť(a mail mi vtedy dosiel, len moja odpoved potom nepresla ani na druhy pokus)
skoda :)
OdpovedaťOdstrániťgeronimo - ja neviem presne ako to funguje, ale nebude to asi len chamtivosťou predajcov - možno je to tak, že kníhkupectvá majú zmluvu s dodávateľom (preto často dlhšie dodacie lehoty), ktorý vlastní alebo má dohodu s vydavateľom o určitom počte výtlačkov - no a tento dodávateľ, tým pádom aj kníhkupectvo predáva knihu za stanovenú cenu (+marža). lenže keď má kniha povedzme 2 roky a viac, MOŽNO zavolá niekto z Levných knih a povie im "počúvajte, povedzte, ktoré knihy sa slabšie predávajú, máte ich na sklade veľa a my vám dáme na drevo cash za 1000 kusov, ale dohodneme sa na takej a takej cene" - vtedy si vydavateľ povie, že aby sa ich zbavil, dohodnú sa na cene a LK si vezmú prebytky - a potom tieto prebytky predávajú za bezkonkurenčné ceny, ale s tým, že oni ich fyzicky kúpili a teda odľahčili ich bývalého majiteľa a ďalej sa starajú o distribúciu a uskladnenie tam, kde virtuálne kníhkupectvo zabezpečuje presun objednaného exempláru, až keď je objednaný ;-)
OdpovedaťOdstrániťtakto nejako si to predstavujem, ak mi rozumiete.
anet ja ti rozumieme, ale ten rozdiel je prilis velky. mne je jasne, ze vydavatel (alebo ktokolvek) da lepsiu cenu ked je velky odber naraz a prachy na drevo. ale ked mu za tu knihu pri velkom odbere stacia napr. 3 eura tak neexistuje aby ta kniha pri mensich odberoch stale viac ako 5x tolko. nevravim ze je nenazrany knihkupec, skor si myslim ze neco je spatne. samozrejme je mozne ze to vydavatel predal LK so stratou ale ani to sa mi moc nepozdava... z vlastneho oboru poznam rozne mnozstevne rabaty ale neexistuje aby sme sa pohybovali v takych velkych cislach...
OdpovedaťOdstrániťTiež mi to pripomenulo Cech vrahov :)) no ale znie to super :) ty vieš človeka navnadiť, len čo je pravda!!
OdpovedaťOdstrániť