Čierna sanitka kradne ľudí

...a potom ich predáva na orgány

Černá sanitka: to nejlepší ze současných pověstí a fám je už podľa názvu výberom najznámejších mestských legiend typických pre české, ale aj slovenské prostredie. Predchádzali mu tri knihy Černej sanitky, dnes takmer úplne vypredané. No aj vo výberovom vydaní nájdete bezmála 300 povestí a ich variácií, ktoré vzrušovali našich spoluobčanov v priebehu desaťročí.

Každý z nás sa už stretol minimálne s niekoľkými najznámejšími fámami - a možno o tom ani nevie :-)


Pred troma mesiacmi som dostala od kolegyne reťazový mail, varujúci pred jedovatými pavúkmi v palmách z IKEA. Lenže dnes už som - práve vďaka Černej sanitke - dôverne oboznámená s tematikou lokálnych aj globálnych povestí, a táto bola dokonca spracovaná televízne. Všetkým adresátom v hromadnej správe putovala naspäť vysvetľujúca odpoveď spolu s linkou na internet. Bola to taká milá zhoda okolností, že som sa musela smiať.

Lenže aj ja sama som do poslednej chvíle verila historke o pridávaní brómu do čaju vojakom za čias komunizmu, než som si v knihe prečítala, že ide o fámu v rôznych obmenách zaznamenávanú už celé storočie.
Mnoho ďalších príbehov si pamätám z dávnejších reťazových hoaxov, anekdot alebo klebiet. V Černej sanitke ich nájdete tucty...

- Náhradné kľúče od auta schovávané podvodnými leasingovými spoločnosťami alebo bazármi za spätné zrkadlá áut, aby ich mohli najatí zlodeji neskôr ukradnúť naspäť.

- Fámu o lacnom aute, v ktorom pretrváva zápach po mŕtvole a nedá sa odstrániť, overovala aj známa dvojica Boričov mýtov z kanálu Discovery (toto je možno jediná historka, pri ktorej odborníci odhalili jej reálny základ).

- Obeťou komickej povesti o škrečkovi či pieskomilovi (podľa lokality) uviaznutom v črevách po homosexuálnom harašení sa v USA stal aj herec Richard Gere a u nás ju poznáme v podobe novinových výstrižkov uverejnených snáď na každom internetovom serveri s vtipmi.

- Takisto úplne vymyslený (aj keď možný;-) je scenár o slečne, ktorá sa v opileckom rauši zapletie so spolužiakmi tak "kvalitne", že v ňom figurujú všetky telesné tekutiny a v tých moralizujúcejších možno aj následné tehotenstvo.

Na strednej škole som tiež počula anekdotu o dievčine, ktorá lekárom v pôrodnici na otázku o otcovi dieťaťa povedala, že mal červenú šiltovku... Keď sa nad tým zamyslíme, čiernohumorným skrátením tohto typu historiek je známy vtip: "Mamí, kto je môj ocko?" - "Daj pokoj, na tej párty bolo toľko ľudí! Buď rád, že nie si pes."

Mestských legiend je celá škála. Možno to na prvý pohľad tak nevyzerá, ale súčasné povesti majú aj svoje psychologické pozadie či opodstatnenie. Väčšina má spoločného menovateľa - strach. Či už sa zhmotňuje v podobe hororu alebo humoru, nájdete ho tam v tej či onakej podobe. Strach z násilia, z vysokoškolských skúšok, sexuálneho poníženia, zo smrti... Strach z neznámych živočíchov, jedál, cudzincov či imigrantov - čoho si len vymyslíte.
Tie strašidelné a hororové príbehy majú jednoznačne za úlohu varovať neopatrné deti, mládež aj dospelých, ďalšie slúžia na poučenie a pomocou šteklivých i školských fám sa uvoľňuje napätie zo skúšok či prvých sexuálnych skúseností. Duchárske vyvolávajú príjemné mrazenie a tie ostatné chcú v prvom rade pobaviť. Často sa tieto zámery v mestských legendách prelínajú.

Rodinka přijela autem do Budapešti, zaparkovali auto a pro jistotu si zapsali název ulice, který tam viděli napsaný na ceduli. Když navečer hledali auto, zabloudili, ale snadná pomoc, poznamenali si přece tu ulici. Ukázali ten název jednomu člověku, pak druhému, nakonec i policajtům, ale všichni jen krčili rameny a s pobavením něco brebentili. Nakonec jim kdosi - česky, či spíše slovensky mluvící - vysvětlil, že si opsali nápis "Pozor, padá omítka". (283. Češi v Maďarsku)

V každom prípade je moderný folklór proste pokračovaním toho pôvodného, dnes odkázaného do rozprávkových knižiek a historických zbierok. No ľudia si rozprávali príbehy odjakživa - a vždy z rovnakého dôvodu, ktorý sa zachoval. Varovať, poučiť, zabaviť.

Na moderné rozprávky sa aj v čase informačnej spoločnosti nachytalo nejedno oficiálne médium a spôsobilo nechcené šírenie paniky.
Veľa fám preniklo aj do populárnej kultúry - okrem toho, že ich celebrity často používajú ako vlastné, zaručene pravdivé historky a známy právnik Ivo Jahelka si na nich postavil spevácku kariéru, dostali sa aj do filmov. Zaseknutá žiarovka v ústach sa objavila vo filme Nuda v Brne, na točiacom sa kolotoči uviazol Bohumil Stejskal v Dědictví aneb Kurvahošigutntág, kocúrik lapajúci pohojdávajúce sa "nádobíčko" pána opravujúceho radiátor rozveselil sestričku Toničku z Bezdíkova a som si istá, že historku o lyžiarovi v paneláku, ktorý vystrašil starú babičku, som tiež počula v nejakej komédii. Ak si spomeniete v ktorej, pomôžte mi.
Okrem toho ste určite videli aj humornú reklamu holandskej poisťovacej spoločnosti, ktorá doslova obletela svet - aj tá vznikla na základe "urban legend" s medzinárodným označením Betónový Cadillac a nájdete ju v knihe Petra Janečka pod číslom 269.

Fiktívne lekárske a policajné správy z bizarných reťazových nehôd takisto patria k internetovému folklóru. Aj mŕtve babičky na výlete, popol zosnulých namiesto kávy alebo pudingového prášku, spermie v kebabe, zavraždené študentky, učiteľky zožraté žralokom na Jadrane, maniaci so žiletkami v MHD, upratovačky omylom uvarené v jedálenskom hrnci, šialené recepty na psychedelické drogy z domácich zásob (hrianka s Indulonou) alebo povesti o zhadzovaní hadov z vrtuľníka do tatranskej prírody, o ktorých v roku 2006 informovala aj spravodajská televízia TA3 - takto by som mohla pokračovať donekonečna.
Z opačného pohľadu mestské legendy do istej miery môžu inšpirovať aj skutočných úchylov (bratislavský ketamínový fantóm), no toto je výnimka potvrdzujúca pravidlo a drvivá väčšina historiek o nastražených ihlách nakazených vírusom HIV či žltačkou sú klasické varovné fámy.

Samostatnými kapitolami českých a slovenských mestských legiend sú (po)vojnové postavičky - pražský Pérák a bratislavský Fosforák - pripomínajúce amerických komiksových hrdinov. Prvého charakterizovalo skákanie na pružinách zabudovaných v topánkach, druhého kostým s namaľovanou svietiacou kostrou. Pokým Pérák fungoval aj ako psychická podpora voči nemeckým nacistom (provokoval a úspešne unikal, pričom jeho skoky boli čoraz dlhšie a vyššie;-) a jeho popularita presiahla hranice Prahy, takže neskôr úradoval aj v iných českých mestách, slovenský Fosforák sa obmedzoval na nočné strašenie žien v zatemnených uliciach Bratislavy. Vraj sa len tak prechádzal, a keď stretol osamelú ženu, roztvoril svoj dlhý čierny kabát a ukázal svetielkujúcu kostru. Bol z toho riadny cirkus - minimálne v rámci folklóru.
No ako sa rozrastala zásoba historiek, aj z Péráka sa stal kontroverzný hrdina, ktorý okrem vysmievania sa okupantom svojím záškodníctvom obťažoval aj poctivých občanov.

Kniha je rozdelená na tematické celky, ktoré napovedia o spoločnom motíve moderných povestí: Rozsvěcet se nevyplácí, Přicházejí s nocí, Tenkrát na táboře, Zelené nebezpečí, Dobrou chuť, Křest ohňem, Zhulenci a policajti a v poslednej kapitole s názvom Černá sanitka majú už tradične svoje miesto tie najslávnejšie fámy.
Neoddeliteľnou súčasťou prerozprávania historiek (a dôvodom, prečo píšem tak múdro;-) je aj následné osvetlenie ich pozadia, vysvetlenie niektorých súvislostí, pohľad folkloristov i odborníkov a objasnenie toho, ako sa veci v skutočnosti majú.
Petr Janeček má bohatý arzenál vedomostí, ktorými vás presvedčí, že moderný folklór je fascinujúca záležitosť.

Neviem, ako to autor dokázal, ale z jeho produktu sa stal v Českej republike multimediálny hit.
V rokoch 2006-2009 vyšli vo vydavateľstve Plot knihy Černá sanitka a jiné děsivé příběhy, Černá sanitka: druhá žeň, Černá sanitka: třikrát a dost a napokon Černá sanitka: to nejlepší ze současných pověstí a fám.
Vznikla zaujímavá webová stránka a prvá kniha bola v roku 2007 zdramatizovaná brnenským HaDivadlom. Český rozhlas spracoval 38 najznámejších mestských legiend pre svoje vysielanie (dostupné na MP3 CD) a Česká televize nakrútila 15-dielny seriál.
Na e-shope Černej sanitky si k tomu môžete kúpiť tričká, hrnček alebo aj nadväzujúcu knihu Namažeme školu špekem, ktorá sa pre zmenu zaoberá pozadím detských veršovaniek (tiež fascinujúca téma, ktorá sa v iných súvislostiach u mňa dostala do tohto a tohto článku). Súčasťou aktivít bolo aj zbieranie najnovších povestí od všetkých fanúšikov Černej sanitky, ktorí sa chceli zapojiť.

Petr Janeček sa výskumu v oblasti ľudového folklóru venuje naďalej a dúfam, že jeho opus magnum Černá sanitka nezostane posledným projektom popularizácie etnológie :-)

Petr Janeček: Černá sanitka: To nejlepší ze současných pověstí a fám (Plot, 2009)

Súvisiace:

slávna rubrika dnes už hibernovaných Hyenovín - Panic Room - odhaľovala aktuálne hoaxy :-)
Český rozhlas Leonardo má scifistov rád