Dialógy o fantastike 15 - Ivan Kučera

Viete, kto pre vás píše články o seriáloch a filmoch do časopisu Fantázia? Okrem iných aj skromný mladý muž menom Ivan Kučera, vystupujúci pod prezývkou Tron. Súkromne si vedie a plní v okruhu kinofilov čoraz viac známu stránku Recenzie.org, ktorú tak výdatne zásobuje článkami a recenziami, že sa čoskoro stane najrozsiahlejšou encyklopédiou filmu vytvorenou jediným človekom :-)
Pozývam vás prečítať si, čo sa skrýva pod škrupinkou milovníka hororov a zatiaľ neúspešného účastníka Ceny Fantázie. Porozprávame sa o jeho vzťahu k fantastike, literatúre, životu aj o jeho autorských ambíciách.

Ivan Kučera alias Tron. Strelec, ročník 1981. Fanatik do filmov, milovník hororu aj Stephena Kinga. Ako kritika a recenzenta ho môžete poznať z bývalých blogov, najväčšej českej a slovenskej filmovej databázy, jeho vlastnej stránky Recenzie.org, z časopisu Fantázia a možno aj iných periodík.
Od detstva veľa čítal, mali to v rodine. Žije v Novom Meste nad Váhom a svoj lokálpatriotizmus výstižne opísal vetou "každé mesto má svoje muchy, ale keď pozerám regionálne spravodajstvo a problémom dňa sú z koša vysypané odpadky okolo novinového stánku, hneď viem, že to tu milujem."

Dialóg o fantastike pätnásty

Aneta "Riddick" Čižmáriková

vs.

Ivan "Tron" Kučera

Klasická prvá otázka, ako si sa dostal k fantastike?

Ak za fantastiku pokladáme aj horor, čo zrejme pokladáme, tak cez horory v televízii. Ešte pamätám doby, kedy sa nevhodné filmy označovali hviezdičkou, ale u nás doma sa z toho zasa až také rošambo nerobilo. Vyrastal som najmä na amerických hororoch 80. rokov 20. storočia. Čo sa týka hororovej literatúry, tam mi pomohla sestra, ktorá na rozdiel odo mňa už mohla chodiť do dospeláckeho oddelenia a požičiavala mi horory Stephena Kinga.

Prezraď nejaké srdcové hororové filmy z osemdesiatych rokov.

Myslím, že to boli filmy, ktoré mnohí pokladajú za klasiky. Série Detská hra, Nočná mora v Elm Street, Maniac Cop... Modrá lagúna a Návrat do Modrej lagúny sa asi nerátajú... už ani neviem, či vznikli v 80. rokoch alebo až v deväťdesiatych. Možno Leprechaun. V 80. rokoch toho v USA, čo sa hororov týka, bolo požehnane. Aligátor, Aligátor 2: Mutácia. A tak. Snažím s odstupom času vnímať tieto filmy bez nostalgie, ale niektoré z tých akože-kultových hororov sú bez nostalgie také príšerné, že by som si úplne zničil hororovo filmové spomienky. Takže niekedy musím byť nostalgický, ak nechcem nadávať.

Takže ak ich na svojej stránke spätne recenzuješ, dáš im to vyžrať...

Ani nie. Na Deep Star Six nedám dopustiť. Ale UVEDOMUJEM si, že to nie je dobrý film. Takže ak mu dám vysoké hodnotenie, snažím sa ho "ospravedlniť" nostalgickými spomienkami. Ono všetko v živote je osobné a tváriť sa, že teraz som hrozne nad vecou, by nefungovalo. Nad sériami Kukuričné deti... alebo Gremlins, Kriteri... tam sa nejako "objektívny" nedá byť, aspoň myslím.

Súhlasím, objektivita vlastne neexistuje ;-)

Všetci, čo ťa trochu poznáme, vieme, že hlavné ťažisko tvojho vzťahu k fantastike spočíva v enormnej obľube Stephena Kinga. Dokonca by sa dalo povedať, že si naňho odborník. Prečítal si všetky jeho diela, ktoré u nás vyšli? Ktorá kniha bola prvá?

To sa práveže snažím vyvrátiť, ale nikto ma nepočúva, tak mi to začína byť jedno. Áno, prečítal som od neho dosť kníh. Nie všetky, ale vačšinu. Unikajú mi napr. ešte niektoré jeho poviedky. A sága Temná veža, tam som sa zasekol pri trojke, lebo ma to nebavilo.
Každý mesiac chodím do knižnice a spravidla si z nej donesiem aspoň dve nové knižky od úplne iných autorov. Takže nejako zvlášť ma slová o kingológovi nevzrušujú. Faktom je, že ma King baví a svojho času som o ňom písal knihu, ale na rozdiel od mnohých jeho fanúšikov sa na niektorú časť jeho tvorby pozerám dosť kriticky. Nie je to nejaká zbožná láska, že "aha, King, juchú".

Začínal som s jeho začiatkami. Podpaľačka, Carrie, Cujo, zbierka Nočná zmena. Klasické horory, ako sa hovorí. Až časom ma začala baviť skôr jeho menej hororová tvorba.

Na ktorú časť jeho tvorby sa pozeráš kriticky?

Zlé jazyky tvrdia, že odkedy mal tú strašnú nehodu, už to nie je úplne on. Ak by sme to mali súdiť z Mobilu alebo Dievčatka, ktoré malo rado Toma Gordona, tak musíme dať týmto hlasom za pravdu. Už to nie je ono. Mobil na mňa pôsobil ako paródia.

Keď si teraz zrútil jednu zažitú predstavu o Tronovi, musíš mi to vynahradiť tým, že mi povieš čosi o iných obľúbených autoroch či dielach :-)

Túto otázku som čakal a som rád, že na ňu môžem odpovedať. Hoci chodím do knižnice od útleho veku, mnohí spisovatelia mi stále unikajú.
Napríklad Ira Levin. Toho som sa strašne bál, dvojnásobne keď som si pozrel oba filmy o Stepfordských paničkách. Jeho knihy som dlhé mesiace obchádzal, lebo som čakal... ako to povedať slušne... niečo nudné, starecké, zastarané. Ako Defoe a jeho Robinson Crusoe alebo Moll Flandersová. Keď som sa tento rok začítal do Stepfordských paničiek a Rosemary má dieťatko, úplne ma to dostalo. Asi na tom má podiel aj svižný český preklad, no skrátka ma to hrozne baví, niektoré knihy sa čítajú dobre a niektoré ešte ľahšie. Dnes som na jeden záťah stiahol skoro celú Rosemary pri jednom z najtajomnejších jazier okolo Nového Mesta n/V, len ja, jazero lesknúce sa od slnka a 30 spiacich labutí.

Aké romantické :-) A ďalší? Nech nezostaneme len pri Irovi.

Ono je ťažké vybrať obľúbených autorov. Len minimum kníh ma vyložene nahnevá, napríklad podľa mňa strašné Búrlivé výšiny. K všetkým knihám mám pozitívny vzťah. Od Malého princa cez Hannibala po ja neviem... Drak sa vracia.

Čo sa ti nepáčilo na Búrlivých výšinách? Je to kultový román, ktorý zbožňujú milióny čitateľov, najmä žien. Aký je pohľad muža?

Napísal som o tom článok, ale bol som v ňom trocha vulgárny, takže nebudem citovať. Hysterické, zastarané a zaseknuté v dobe. Postave A postava B povie, že ju nemiluje a postava B sa v záchvate alebo nervovom kolapse švacne o posteľ a začne kričať ako posadnutá diablom. Alebo otrasná slúžka, ktorá v podstate všetko zlo spôsobí svojimi zlými rozhodnutiami, ktoré nám autorka predkladá ako dobré. Neviem, či je pravda, že Brontëová tú... vec... napísala ako 29-ročná panna a potom zomrela, ale nečudoval by som sa, keby to bola pravda. V tých postavách nie je život. Sú to postavy.

Holt, mladé dámy mali vtedy úplne iné problémy. Napokon, aj dnes je dosť ľudí, ktorí radi robia scény :-)

"Skonzumoval" si toho očividne hromadu... nejaký čerstvý zaujímavý zážitok?

Napríklad som si znova dal grafický román Z pekla. Úplne šialený zážitok, aj keď to tak asi v skutočnosti nebolo, lebo Alan Moore by už bol dávno mŕtvy. Začítal som sa v poslednom čase ďalej do Dickensa a stále sa snažím čítať nové knižky od Gabriela Garciu Márqueza, lebo si hovorím, že raz už konečne od neho musím naraziť na knihu, ktorá ma bude baviť... Červené víno napríklad, to ma v posledných týždňoch bavilo.   Alebo Nothombová je bomba.

Vrahova hygiena? (smejem sa, lebo som písala o jej audiospracovaní). A milujem jej knihu V strachu a ohromení.

To som zatiaľ nečítal, myslím, že na Slovensku vyšlo len minimum jej knižiek. Všetky sa vyznačujú tým, že sú maličké a kratučké a hrozne drahé. Metafyziku trubíc mi nespomínaj. To som raz prišiel do nášho kníhkupectva, či nemajú Metafyziku trubíc. To má človek až strach také názvy vysloviť nahlas.
Čítal som od Nothombovej dve knihy a obe sa mi páčili, takže je to 100%-ná úspešnosť. Boli to Catilinaria a Antikrista. A videl som, ak sa aj to ráta, film o tej beloške, čo robila u Japoncov... to bolo V strachu a ohromení?

Hej, to je ono :-)

Tak to sa mi páčilo, nemyslel som, že Nothombová sa dá sfilmovať. Ona píše dosť... ja neviem... zvláštne? Cením si na nej, že do jednej vety dokáže dať to, čo iní spisovatelia do troch kapitol.

Ach, bože, no samozrejme Bukowski, to bol môj minuloročný veľký objav! Dlho som nevedel, kto to je a čo píše a potom som si od neho prečítal skoro všetko, čo u nás a v Čechách vyšlo.

O Nothombovej sa hovorí, že je grafomanka. Vydáva jednu-dve knihy ročne, i keď sú malé. Nemáte to spoločné? Vždy som sa čudovala, ako dokážeš plniť viacero stránok recenziami, článkami, komentovať filmy a písať vlastné poviedky... Kde berieš toľko času, energie a inšpirácie?

Ja som si vždy vedel svoj čas zariadiť. Bavilo ma zariaďovať si ho. Je pravda, že od roku 2007 mám voľného času viac, ale na písanie som mal čas aj keď som v robote trávil toľko času, až som v nej začal rovno spávať. Ľudia sa vyhovárajú, že sú leniví a tak, ale podľa mňa čo človek urobiť chce, to urobí a čo urobiť nechce, to neurobí. V tej svojej primitívnosti je to veľmi praktická "životná pravda".

Ehm, vo svetle tohto hesla musím prehodnotiť svoje "tvorivé krízy". Takže keď nepíšem, nemám krízu, len sa mi nechce ;-)

Áno, resp. sa tomu článku, alebo čo to má byť, ešte nechce von. Ja to vtedy nesilím a článok/poviedku odložím, keď sa jej bude chcieť. King vraj píše každý deň, či sa mu chce alebo nie. Keď som sa ja riadil týmto prístupom, iba som to pokazil a poviedky, písané nasilu, som následne vyhodil. Teraz im radšej dávam čas. Ja ho mám a oni ho potrebujú.

S Kingom sa nemôžeme porovnávať. Má dlhoročný tréning a z istej časti je aj remeselník. Jednoducho profík.

A akými všetkými spôsobmi sa realizuješ ako písač?

Ja som s internetom začínal relatívne neskoro. Neviem presný rok, ale kebyže mám tipovať, tak možno... 2003? 2002? Okúzlil ma virtuálny svet a písal som všade, kde ma chceli. Časom som pochopil, že je to blbosť. S niektorými som sa rozišiel v dobrom, s inými sa to nedalo. Pokiaľ niekto voči mne, ako autorovi, cíti len práva a nie povinnosti, nemôže čakať, že budeme kamaráti.
Páčilo sa mi písanie recenzií na českú hororovú stránku Studna.net. To bola taká ozajstná "láska k písaniu", bez cenzúry, to ma bavilo, chvíľu som tam robil admina, ale mal som pocit, že zaberám miesto niekomu, kto sa tam hodí viac, tak som odišiel.
Mal som veľa blogov, len na SME dva. Momentálne sa realizujem predovšetkým na svojej stránke Recenzie.org, kde mi konečne nikto nehovorí do písania a kde ma čítajú len tí ľudia, ktorých to baví, čo na SME nebola samozrejmosť. Na internet som písal proste na množstvo stránok a blogov. S tlačenými periodikami je to samozrejme slabšie, aj preto som na ne viac hrdý.

S tým časom to ale žiadne kúzlo nie je. Ono je to aj o praxi. Niektoré druhy článkov potrebujú 30 minút, z toho 20 minút obedujem. Komentáre na Česko-slovenskej filmovej databáze sú tiež nenáročné na čas, jeden mi zaberie tak dve minúty.

Keď si spomínal tlačené periodiká. Už vyše roka píšeš pre časopis Fantázia, kde podľa mňa patríš medzi špičku redaktorov píšucich o filmoch. Ako sa ti pozdáva v bašte slovenskej fantastiky?

Ja som v tej bašte na návšteve. To, koľko tam budem, závisí aj od čitateľov, šéfredakora a vydavateľa. Nikdy som sa nepokladal za nejakého... fantastu alebo ako sa im/vám hovorí. Pána prsteňov som prečítal, celkom fajn knižka. Hviezdne vojny, "staré", som tiež videl, Epizódu IV v kine... Na LARP-y nechodím, raz ma pozývali, ale nakoniec z toho nič nebolo, asi našťastie.
Ja sa vlastne do Fantázie vôbec nehodím, ale paradoxne neparadoxne aj vďaka tomu môžem byť určitým oživením... Neviem, či som sa vyjadril dobre.

Priamo k veci by som povedal, že prvé články pre Fantáziu boli také ešte hanblivé a v noci sa pocikávali, ak si ich nechala samé v izbe, takže som rád, že nado mnou šéfredaktor s vydavateľom nezlomili palicu. Až pri Chuckovi Norrisovi som mal pocit, že sa to už trocha začína dať čítať. Chuck Norris oslobodil moje sebavedomie.

Chuck bol vynikajúci, počula som nadšené ovácie z viacerých zdrojov.

Och, ďakujem, ale bez Chucka Norrisa by som to nebol dokázal.

A vôbec nie je pravda, že sa tam nehodíš. Fantázia je predsa o popkultúre a všetky tvoje záľuby, o ktorých sme sa doteraz rozprávali, tam patria. Možno sa to niektorým ľuďom nezdá, ale aj Ira Levin a Stephen King sú popkultúra :-) O filmoch ani nehovorím!

Ja už ani neviem, čo patrí do popkultúry. Asi všetko. Od Paris Hiltonovej po Warhola. Kam sa pozrieš, všetko je popkultúra. Je to čudné.

Možno je to len zvyk. Akési prenikanie nových pojmov do našej postkomunistickej slovnej zásoby. Lebo populárna kultúra bola aj predtým, iba nebola definovaná, pomenovaná. Skupina Elán, Maťko a Kubko, ale aj Móric Beňovský, Dracula či Betka Bátory, tí podľa mňa tiež do popkultúry patria :-) No a po nich prišiel Depeche Mode, Knight Rider aj Baywatch s Pamelou Anderson...

Pokiaľ viem, tak popkultúru oficiálne porodil Warhol, dovtedy to bolo všelijaké. Neviem, nemôžem povedať, že by ma nejako fascinovala, ale možno za to môžu aj filmári, ktorým sa zdá strašne geniálne a vtipné dávať do svojich strašných filmov popkultúrne odkazy na kultové filmy. Vrchol, negatívny, v tomto smere začína bohužiaľ dosahovať čoraz otravnejší Shrek, ale on je len vrchol ľadovca. Niekto začne tancovať ako Uma Thurmanová a John Travolta v Pulp Fiction a ja sa mám smiať? Prečo? Veď tú scénu som videl už v origináli.

Andy Warhol maľoval pop art :-) Ja vidím problém ľudí v prijímaní toho, čo je popkultúra, naozaj len v tej akceptácii. Pop(ulárna) kultúra jednoducho bola, je a bude čokoľvek, čo možno podľa intelektuálov nie je "vysoké umenie", zato to obľubujú masy ľudí - a tam už nezáleží, či je to stredný prúd alebo menšinová záležitosť, teda či je to Maxim Matkin alebo Darth Vader.

Ešte k tomu grafomanstvu - máš predstavu, koľko recenzií alebo textov celkovo si vyprodukoval? Predpokladám, že to číslo sa bude pohybovať ďaleko za tisíckou, ak nie za dvoma :-)

Na Recenzie.org píšem 1 článok každý pracovný deň a ak bude stránka pokračovať, tak je to jednoduchá matematika, ak uvážime, koľko dní má rok a že Recenzie.org fungujú od mája 2009. Ono sa to ale nedá zrátať už preto, že tri blogy - jeden na SME, druhý na Atlase a tretí na Blogspote - kde som napísal stovky článkov, som vymazal.
Od roku 2009 to každopádne obmedzujem. Už nie som dieťa, nepíšem pre každého, kto chce. Na Slovensku sa napríklad veľmi málo, ak vôbec, hovorí o tom, ako sa niektorí šéfredaktori alebo internetoví šéfikovia stránok XYZ správajú k svojim autorom. Je to trocha otrokárstvo. A ja sa ho už zúčastňovať nemienim. Bodka.

A tie stovky vymazaných článkov, máš ich niekde odložené? Nebolo ti ľúto ich proste zniesť zo sveta? Už len preto, aby si sa mohol k nim niekedy vrátiť, či už z nostalgie alebo na osvieženie pamäti...

Nie, vôbec mi to nebolo ľúto, ani na chvíľku. Napíšem si ďalšie tisícky. Bolo to treba urobiť a nikto iný, okrem mňa, to urobiť nemohol. Bolo to dobré rozhodnutie.

Ozaj, a čo tvoja prezývka? Pochádza zo slávneho filmu s mladým Jeffom Bridgesom?

Nie, vôbec nie. Tú prezývku som si dal sám, asi rok pred tým, ako som začal pracovať s internetom. Vtedy som ešte sčasti stále búchal do písacieho stroja a mal sen o vlastnej filmovej stránke, ktorá by sa, možno, volala Tron. Bolo to odvodené od slova trón. Niečo ako "trón filmov". Také niečo.

Tak to by mi veru nenapadlo.

No vidíš. Že to nie je vôbec zaujímavé, ak sa odhalia tajomstvá?

No dobre, tak skúsme ešte vyobracať tvoju vlastnú tvorbu, lebo Ivan Kučera sa neobmedzuje iba na recenzovanie kníh, filmov a šťavnaté články o hollywoodskych hviezdach... Ako je to s tvojou autorskou stránkou osobnosti?

Aha. Vidíš. To som mal spomenúť na samom začiatku. Moje "vlastné" písanie sa datuje do roku 1995. Svoje úplne prvé výtvory mám stále odložené. Vačšinou v nich komando vojakov pristáva, alebo ešte lepšie zhavaruje na mimozemskej planéte a zožerú ich zombíci. Zatiaľ mi z "vlastnej tvorby", ako sa tomu hovorí, vyšli len dve nenáročné poviedky v českom Filmagu Extra. Sem-tam bombardujem vydavateľstvá, ale zatiaľ sa neponáhľam a oni tiež nie.

Ha! Fantastika!

Mám aj vyložene nefantastické sny s príbehmi. Jedným príbehom, pracovne sa volá Nemesis, by som rád vstúpil do povinného školského čítania, ale to až o 50 – 100 rokov, lebo Slovensko na niečo také ešte nie je pripravené. A veľmi rád by som začal pracovať na vysnenom buddy trileri o vojne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s bratislavským podsvetím. Jednotlivé postavy budem písať podľa hercov, ktorí by sa mi tam hodili, napríklad s Ivanom Mládkom rátam ako so snajperom, Karel Roden bude mafiánsky čistič, Marián Čekovský minister, mladý Gaišberg ako slovenský Joker alias "zlosyn odnikiaľ". Ústredných hrdinov, ktorí sa k sebe rozhodne nehodia, následne v mojich predstavách stvárnia Maštalír a Kostelný.
A nie, vôbec sa nebojím, že mi námet niekto ukradne, pretože námet je v podstate strašný. Ide o to, ako to bude napísané. Takže fantastika áno aj nie.

Pár otázok dozadu si sa vyjadril v zmysle, že sa nepokladáš za "fantastu". Ale či chceš alebo nechceš, patríš medzi fanúšikov hororu, a tým pádom sa spomedzi nás nemôžeš ani vyčleniť. Fantastika prijíma na svoju širokú hruď aj hororové žánre ;-)
Mám na mysli tú mimozemskú planétu a zombíkov...

No, ak za fantastiku pokladáme horor, tak áno, venujem sa fantastike. Ale pre mňa je fantastika, asi budem brutálne zjednodušujúci, knižka o elfoch a začarovaných lesoch.

To je fantasy :-D

Čiže fantasy a fantastika je rozdiel?

Fantasy, sci-fi a horor (vrátane všetkých podžánrov) tvoria spolu fantastiku.

Tak dobre, píšem fantastiku. Napísal som asi 100 poviedok a kníh, noviel, trilógií a románov, samozrejme všetko do šuplíka. Asi tak 40 poviedok a zvyšok „to ostatné“ a väčšina bola fantastika. Bola tam aj vyložená fantasy o družine, ktorá zachraňuje lesné kráľovstvo. Každý z nich by dokázal vyhrať menšiu vojnu. Mám v príbehoch rád, ak sú sily vyrovnané.

Tákže, ty "fantasta, ako sa vám hovorí", porozprávaj, ako si sa zúčastnil Ceny Fantázie 2009 :-)

Keďže som bol v zlej finančnej situácii, mal som problém. Napísať poviedku bola otázka času, horšie to bolo s tým, kto mi ju vytlačí, keďže som nemal peniaze. Kebyže nájdem na ulici desať eur, je to bohatstvo. Verím, že je to na niečo dobré, ale je celkom dobre možné, že to nie je dobré vôbec na nič a skončím pod mostom s krabicovým vínom.
Nakoniec som našiel spôsob a zúčastnil som sa súťaže s poviedkou "Na chvíľu zhmotnené šialenstvo". Povedal som si, že by mal niekto konečne napísať horor o koňoch, ktoré žerú ľudí. A to je vlastne celé. Autorovi veľa vecí na práci nezostáva. Napíše, pošle a čaká, či áno alebo či nie. Ja som sa dočkal, že nie.

A píšeš stále nejaké poviedky?

Snažím sa písať stále, aby som nevyšiel z cviku. Napríklad som napísal hrubý rukopis o mojej anglickej ceste za prácou, no pojednávala o takých strašných veciach, že pani z Úradu práce, ktorá sa práci za hranicami venovala a ktorej som rukopis zaslal, naň dodnes nereagovala.

Keď sme pri takýchto článkoch, mne osobne sa veľmi páčili aj Kroniky Tešča o zákulisí práce v logistickom centre, ešte na starom SMEblogu. Tiež boli také smutné...

Anglická cesta bola skôr desivá, ako smutná. Trocha išlo o holý život, ale to je iný príbeh.

Neplánoval si ju uverejniť?

Rukopis v limitovanej edícii 1 kus putuje po Slovensku. Zverejniť na internete ani nie. Tá možnosť do úvahy prichádzala a stále prichádza, ale ešte je to príliš čerstvé, aj keď to bol už rok 2008. Možno časom. Najradšej by som bol pravdaže, keby mi rukopis vydali knižne.

Keď vydávajú knižky aj bývalé au-pairky, nevidím dôvod, prečo by nemohla vyjsť tá tvoja. Ale je pravda, že ony to možno robia vo vlastnom náklade, prípadne vo vydavateľstvách, ktoré sa zameriavajú na béčkové romance.

Jeden vydavateľ, ktorého si vážim, mi vrátil rukopis s odmietnutím, ale pridal niekoľko osobných riadkov. Vraj to so záujmom dočítal do konca, ale že na Slovensku je to tak, že knihu ti vydajú len ak píšeš kriminálky alebo ženské a dievčenské romány o láske, si celebrita alebo tzv. "vážený umelec". Konečne so mnou niekto jednal na rovinu.
Čo sa vlastného nákladu týka, tak to radšej nevydať, ako vydať takto. To je, ako keby si maliar kúpil vlastný obraz...

Si zásadový človek... takí nemávajú ľahký život...

Neviem, či zásadový. Takto to robiť nechcem. Nie že by mi to pripadalo ponižujúce, ale myslím, že by som tým zničil vlastné písanie, nech už je akékoľvek.

Alebo sú to len ideály, ktoré by sa mohli upraviť... Keby si mal na to peniaze, nevyužil by si šancu podieľať sa na vydaní svojej knihy? Veď dnes na tom nezáleží. Dôležitý je výsledok.

Keby som mal peniaze, použil by som ich inak. Mám svoje plány.
Ja sa vlastne nesťažujem. Pravdaže mať z písania milióny eur by bolo super, ale už tuším, že moja cesta je komplikovanejšia. Ak budem mať peniaze, kúpim si taký dom, aký mal Johnny Depp v Tajomnom okne od Stephena Kinga.

Na brehu toho tajomného jazera, kde si čítal Rosemary má dieťatko? :-)

Že by? Len aby tam nebol žiadny John Shooter. Ale takí sú všade.

Ozaj a vážne barmana nikdy nezastrelia? (motto Ivanovej stránky) Prečo?

Prečo barmana nikdy nezastrelia? Je to len hlúpa sranda, ktorú si robím z barmanov po celom svete, pretože po Robertovi Rodriguezovi si už žiadny barman nemôže byť istý svojím automatickým prežitím...

Mno, čo s načatým večerom... dialógom. Predstavu vysnívaného bývania si už povedal, tak ti obligátne položím tú poslednú otázku: ako vyzerá príjemne strávený večer Ivana Kučeru?

Mám rád svoj ako sa hovorí "svätý pokoj", ale tiež mám rád povinnosti - ak ma bavia. Ak ma nebavia, nenávidím ich a oberajú ma o energiu. Ideálny večer mám napríklad ak deň predtým mal zmysel - niečo som vyriešil, doriešil resty z minulosti, utvrdil som vzťahy s niekým, s kým to podľa mňa má zmysel alebo naopak konečne oslobodzujúco ukončil vzťah s "kamarátom", ktorý ma štyri roky oberal o energiu negatívnym myslením, ponižovaním toho, čo mám rád a urážaním toho, koho milujem. Ak som si počas dňa splnil sen, stačí aj menší, netreba hneď zachraňovať celý svet, pre Strelcov je to asi najideálnejšia náplň dňa.

Ďakujem za rozhovor a tešilo ma :-)

Súvisiace:

Dialógy o fantastike na blogspote
Pôvodné Dialógy o fantastike na Smeblogu (prvých 8 respondentov)