Je a nie je to Douglas Adams.
Nemôže to byť Douglas Adams, lebo ten nežný obor so smejúcimi sa očami zomrel pred deviatimi rokmi. Nikto to už nenapíše tak, ako by to napísal on. Preto to mnohí nechcú čítať.
Pokračovanie Stopárovho sprievodcu galaxiou z pera detského bestselleristu. Čo by už len ten mohol dopísať za Adamsa?
Čudovali by ste sa...
Keby som mala lepšiu pamäť na detaily, zacitovala by som z Douglasovej pozostalosti niečo krásne absurdné a rovnakou mierou poučné i láskavé o tom, ako netreba hádzať flintu do žita a kvôli smrti jedného človeka odmietať všetkých ostatných. No nič mi nenapadá.
Kto by chcel poznať celý dej knihy, tu ho má v angličtine
Aby bolo jasné, Stopárovho sprievodcu galaxiou milujem. Milujem knihy, starý seriál BBC, všetky rozhlasové spracovania aj nový film, žeriem jeho geniálne herecké obsadenie - Arthur bude pre mňa už navždy Martin Freeman a Sam Rockwell sa pre Zafoda narodil. Pôvodných päť kníh som čítala zatiaľ dvakrát.
Dej A okrem toho... začína presne vo chvíli, v ktorej sme opustili bandu hlavných postáv na konci poslednej Adamsovej časti, Zväčša neškodná. Sedia v londýnskom klube Beta, kam ich nalákala druhá verzia Sprievodcu, aby mohli byť v duchu zákonov vesmíru (a byrokracie Vogónov) definitívne zničení spolu so Zemou vo všetkých dimenziách.
Ale načo by bolo pokračovanie, keby tam mali zomrieť.
Takže sa zachránia a bude v tom mať prsty prezident Bíblbrox a jeho loď Srdce zo zlata.
Mimochodom, Zafod už má iba jednu hlavu, pretože druhú (tú múdrejšiu) si dal amputovať a používa ju namiesto trafeného Eddieho ako palubný počítač Srdca zo zlata. Ľavý mozog však stuhne a dvoch Betelgeuzanov, Trillian, Arthura aj ich dcéru Náhodu musí nakoniec zachrániť Dlhopľant Nekonečný... (čitateľom českého prekladu známy ako Wowbagger). Ten samozrejme hneď urazí Zafoda, ktorý mu za to sľúbi, že ho zabije. Dlhopľantovi však vlastná nesmrteľnosť a niekoľko tisícročí strávených samotou a osočovaním obyvateľov šíreho vesmíru dávno lezie na nervy, takže vyhrážku privíta...
Potom sa do príbehu zamotá ešte severský boh hromu Thor, podnikateľ Hillman Hunter aj vlastný syn Prostetnika Vogóna Jelca, konštant Frf.
Ukáže sa, že tá totálne nepodstatná modrozelená planéta pred svojím zničením nebola jediným útočiskom pozemšťanov, že bohom tiež záleží na ich obľúbenosti a že aj Vogónov môže napokon dostihnúť evolúcia.
Dejovej kostre dodávajú šťavu typicky šialené dobrodružstvá, výňatky zo Stopárovho sprievodcu, štipľavý humor a neutíchajúca akcia. Ako som už hovorila, autorovi sa podarilo excelentne napodobniť Adamsovho ducha a zároveň prispôsobiť štýl súčasnej dobe a súčasným čitateľom.
Nasledovník Colfer v podstate neurobil viac, než že hlavným hrdinom predĺžil život o jeden román a doprial im happy-end (komu nie, to nesmiem prezradiť). Nebyť priehľadnej snahy o znovuoživenie fenoménu H2G2 v dobe, ktorá tak praje predovšetkým ľahkej fantastike (a blížilo sa tridsiate výročie vydania prvej časti), snáď ani nebol pádny dôvod, prečo toto voľné pokračovanie in memoriam písať. Ale je fakt, že legendárnym románom sa to stáva. Najmä tým komerčne a fanúšikovsky úspešným. Neviem ako vy, ale ja to Eoinovi odpustím. Aj keď doplnenie série neprináša takmer nič nové, je minimálne dôstojnou poctou stopárskemu kultu. Výsledok jeho a vydavateľovho úsilia uvidíme neskôr, podľa toho či bude Adamsov kult rovnako živý aj o dvadsať rokov.
Pokiaľ ide o slovenský preklad, pôsobil na mňa trochu neprirodzene, lebo som bola zvyknutá, že celé roky poznám Stopárovho sprievodcu len v češtine. Inak všetko v poriadku, iritovalo ma len niekoľko drobností a redakčných prešľapov. Ursa Minor namiesto Malá medvedica, nebula namiesto hmlovina, ale aj "stavovanie" v lotérii či pravidelné kašlanie bez mäkčeňa - ktoré je síce tiež spisovné, ako tvrdí slovník, ale dosť čudné, nemyslíte? Keď to však porovnám s inými (dobrými aj zlými) zážitkami, patrí výsledná spolupráca Patricka Franka a Slovartu medzi lepší priemer :-)
Na záver vám ešte prihodím zopár krátkych ukážok, aby ste mohli aspoň kľúčovou dierkou nazrieť, ako sa Eoin Colfer prezlieka za Douglasa Adamsa:
A na úplný záver múdrosť vekov:
Dostopovania, frúdi!
Eoin Colfer: A okrem toho... (Slovart, 2009)
Rozhovor s Eoinom Colferom na Martinus blogu
Keď svet obletela správa, že spisovateľ známy tínedžerským hrdinom Artemisom Fowlom (nečítala som, ale predstavujem si ho ako kombináciu Jima diGriza a Harryho Pottera) napísal šieste pokračovanie, bola som príjemne prekvapená.
Obavy boli, ale hneď ako zapracoval rozum, scvrkli sa na nedôležitý rozmer. Aby dnes niekto splodil bestseller vo viacerých krajinách (čo Artemis Fowl bol), musí mať jeho produkt niečo do seba a on niečo v sebe. Môžete sa spoľahnúť, že Douglasova manželka a gigant ako Penguin Books mali bohovsky spočítané, kým podráždia kult zbožňovaný tisíckami fanúšikov po celom svete.
Navyše predchádzajúce skúsenosti ma poučili, že naozaj dobrý autor je schopný napodobniť štýl iného spisovateľa a nielen to. Ale aj dať čitateľovi pocit, že mu to prináša podobnú rozkoš ako čítanie originálu. Takže sa dokopy nebolo čoho báť.
Navyše predchádzajúce skúsenosti ma poučili, že naozaj dobrý autor je schopný napodobniť štýl iného spisovateľa a nielen to. Ale aj dať čitateľovi pocit, že mu to prináša podobnú rozkoš ako čítanie originálu. Takže sa dokopy nebolo čoho báť.
Výsledok spĺňa obe podmienky, ktoré Eoin (čítaj Ouin) Colfer asi dostal za úlohu. Je destilovaným epigónstvom a zároveň je poplatný literárnym trendom 21. storočia. Absurdita, rekvizity, humor, sakrazmus, postavy - to všetko je natoľko adamsovské, ako len bez Adamsa môže byť.
Colferovi sa podaril majstrovský kúsok imitácie, pokiaľ ide o štýl a myslenie autora. No zároveň je tu citeľný formálny posun o dve až tri desaťročia. Dnes sa na literárne bestsellery kladú iné nároky a je pochopiteľné, že projekt tohto druhu chcel a musel byť stávkou na istotu, preto ich potreboval naplniť. Stručne povedané, ako pri filmových prerábkach alebo pokračovaniach, aj tu v istom zmysle platí väčší = lepší.
Takže Trillian je napoly bionická žena, Vogóni sú ukecaní ako stará babička a výňatky zo Sprievodcu na vás vyskočia pomaly z každej druhej strany. Ako povedal Zafod Bíblbrox, chcelo to niečo "s kokosálnymi proporciami"...
Colferovi sa podaril majstrovský kúsok imitácie, pokiaľ ide o štýl a myslenie autora. No zároveň je tu citeľný formálny posun o dve až tri desaťročia. Dnes sa na literárne bestsellery kladú iné nároky a je pochopiteľné, že projekt tohto druhu chcel a musel byť stávkou na istotu, preto ich potreboval naplniť. Stručne povedané, ako pri filmových prerábkach alebo pokračovaniach, aj tu v istom zmysle platí väčší = lepší.
Takže Trillian je napoly bionická žena, Vogóni sú ukecaní ako stará babička a výňatky zo Sprievodcu na vás vyskočia pomaly z každej druhej strany. Ako povedal Zafod Bíblbrox, chcelo to niečo "s kokosálnymi proporciami"...
Ale načo by bolo pokračovanie, keby tam mali zomrieť.
Takže sa zachránia a bude v tom mať prsty prezident Bíblbrox a jeho loď Srdce zo zlata.
Mimochodom, Zafod už má iba jednu hlavu, pretože druhú (tú múdrejšiu) si dal amputovať a používa ju namiesto trafeného Eddieho ako palubný počítač Srdca zo zlata. Ľavý mozog však stuhne a dvoch Betelgeuzanov, Trillian, Arthura aj ich dcéru Náhodu musí nakoniec zachrániť Dlhopľant Nekonečný... (čitateľom českého prekladu známy ako Wowbagger). Ten samozrejme hneď urazí Zafoda, ktorý mu za to sľúbi, že ho zabije. Dlhopľantovi však vlastná nesmrteľnosť a niekoľko tisícročí strávených samotou a osočovaním obyvateľov šíreho vesmíru dávno lezie na nervy, takže vyhrážku privíta...
Potom sa do príbehu zamotá ešte severský boh hromu Thor, podnikateľ Hillman Hunter aj vlastný syn Prostetnika Vogóna Jelca, konštant Frf.
Ukáže sa, že tá totálne nepodstatná modrozelená planéta pred svojím zničením nebola jediným útočiskom pozemšťanov, že bohom tiež záleží na ich obľúbenosti a že aj Vogónov môže napokon dostihnúť evolúcia.
Nasledovník Colfer v podstate neurobil viac, než že hlavným hrdinom predĺžil život o jeden román a doprial im happy-end (komu nie, to nesmiem prezradiť). Nebyť priehľadnej snahy o znovuoživenie fenoménu H2G2 v dobe, ktorá tak praje predovšetkým ľahkej fantastike (a blížilo sa tridsiate výročie vydania prvej časti), snáď ani nebol pádny dôvod, prečo toto voľné pokračovanie in memoriam písať. Ale je fakt, že legendárnym románom sa to stáva. Najmä tým komerčne a fanúšikovsky úspešným. Neviem ako vy, ale ja to Eoinovi odpustím. Aj keď doplnenie série neprináša takmer nič nové, je minimálne dôstojnou poctou stopárskemu kultu. Výsledok jeho a vydavateľovho úsilia uvidíme neskôr, podľa toho či bude Adamsov kult rovnako živý aj o dvadsať rokov.
Pokiaľ ide o slovenský preklad, pôsobil na mňa trochu neprirodzene, lebo som bola zvyknutá, že celé roky poznám Stopárovho sprievodcu len v češtine. Inak všetko v poriadku, iritovalo ma len niekoľko drobností a redakčných prešľapov. Ursa Minor namiesto Malá medvedica, nebula namiesto hmlovina, ale aj "stavovanie" v lotérii či pravidelné kašlanie bez mäkčeňa - ktoré je síce tiež spisovné, ako tvrdí slovník, ale dosť čudné, nemyslíte? Keď to však porovnám s inými (dobrými aj zlými) zážitkami, patrí výsledná spolupráca Patricka Franka a Slovartu medzi lepší priemer :-)
Na záver vám ešte prihodím zopár krátkych ukážok, aby ste mohli aspoň kľúčovou dierkou nazrieť, ako sa Eoin Colfer prezlieka za Douglasa Adamsa:
V zasadačke nepohodlne sedel ozrutný antropoid a neprestajne vrtel šupinatým trupom v nepríjemnom zovretí kancelárskej stoličky. Z brady mu viseli mäsité chápadlá pripomínajúce slizniaky na úteku a tvrdé čierne oči sa mu ligotali hlboko v kašovitej tvári.
Hillman Hunter prebehol pár strán životopisu toho tvora.
"Takže vy ste pán Cthulhu, však?"
Hillman Hunter prebehol pár strán životopisu toho tvora.
"Takže vy ste pán Cthulhu, však?"
"Zober si uterák, Arthur. Padáme!"
Dent si normálne dupol od zlosti. "Ja som to vedel! Nechaj ma hádať: Vogóni prišli o čosi skôr?"
Ford vytiahol z kapsy výtlačok Stopárovho sprievodcu a skontroloval zobrazenie sub-eta.
"Buď oni, alebo enormne veľké Toblerone."
Dent si normálne dupol od zlosti. "Ja som to vedel! Nechaj ma hádať: Vogóni prišli o čosi skôr?"
Ford vytiahol z kapsy výtlačok Stopárovho sprievodcu a skontroloval zobrazenie sub-eta.
"Buď oni, alebo enormne veľké Toblerone."
...vogónsky krížnik ... Horší koniec patril k najlepšie vybaveným lodiam celej flotily. V súťaži krásy by možno nevyhral, ale zato vám vedel povedať, koľko močiarnych prasiat sa práve navzájom hryzie do stehien na opačnom konci vesmíru. Vedel aj to, koľko má každé z nich na chrbte kliešťov. Na požiadanie by vám zrejme prezradil aj krvnú skupinu každého z nich - a potom by ich vyvraždil inteligentnými mikrobombami.
Trillian vyvrátila oči. "Bože, tie sladké rečičky mi už tak lezú na nervy..."
"Aj mne," prikývol Dlhopľant. "Čo keby sme niekoho urazili?"
"Už som sa bála, že to nenavrhneš."
"Bola si už v Putovných červičích dierach na Stryku Lykombdane Cingu?"
"Nie. Kto tam žije?"
"Chumaji. Totálni dementi."
"Aj mne," prikývol Dlhopľant. "Čo keby sme niekoho urazili?"
"Už som sa bála, že to nenavrhneš."
"Bola si už v Putovných červičích dierach na Stryku Lykombdane Cingu?"
"Nie. Kto tam žije?"
"Chumaji. Totálni dementi."
A na úplný záver múdrosť vekov:
Je ľahšie byť Vogónom, keď ste sprostí ako tágo.
Dostopovania, frúdi!
Eoin Colfer: A okrem toho... (Slovart, 2009)
Súvisiace:
Kto by chcel poznať celý dej knihy, tu ho má v angličtine
Zaujala ma Tvoja uvaha, ktorou si si sama zrusila obavy z toho, ze by to mohla byt bieda.
OdpovedaťOdstrániťAko sa v jej svetle pozeras na mnohopocetne prequely k serialu Dun? Mlady Herbert a Kevin Anderson sa tiez snazili a mne sa vysledok pomerne pozdava, i ked nie je az taky hlbavy ako povodna seria (nehovoriac o tom, ze samotna prva Duna je spicka najspickovejsia). No mnohi to odsudzuju... co Ty?
snáď som tú úvahu postavila aspoň tak logicky, aby sa dala chápať :-) proste sa mi zdá, že v prípade Stopára 6 sú to celkom jednoduché počty. Adamsova manželka dávala súhlas, nemohol to napísať hocijaký Jano z Krumplovej jamy. všetko to bolo premyslené :-)
OdpovedaťOdstrániťjúúj, ťažká otázka ohľadom Duny... priznám sa, že som čítala iba jednu jedinú - pôvodný originál. a veru sa mi čítal ťáážkóó... a pomaly. ak si dobre pamätám, čítala som ju v čase, keď som už mala smeblog - ale nikdy som na ňu ani neskúšala napísať recenziu :-)
najradšej z celej Duny mám Lynchov film z produkcie Laurentiisovcov. obrazy z neho sa mi pri čítaní vracali, a to mi dosť pomáhalo. napriek tomu si spomínam, že som sa často strácala... najskôr to bolo Herbertovým štýlom, myslím, že si viem predstaviť ten istý príbeh napísaný aj... stráviteľnejšie.
asi ťa moja odpoveď neuspokojí :-) hodil by sa nám tu niekto ďalší do debaty.
Ja to nebudem :)
OdpovedaťOdstrániťAle recenzia ma zaujala a už sa tesim, ze si knihu precítam. Je mi iba luto, ze nemam doma vsetky..najlepsie by to bolo precitat od prvej az po poslednu. Vtedy si to stopar najlepsie vychutna :)
OdpovedaťOdstrániťa s uterákom na krku :-D
OdpovedaťOdstrániťProblemy pokracovani Duny (a to imho aj Herbertove) je prave v pokracovani samotnom. Cim viac z toho sveta odhaluje, tym viac mu to "na niecom" ubera. Inak povedane - nevypovedana vec ma niekedy vacsiu silu, ako vec vypovedana.
OdpovedaťOdstrániťCo sa prequelov tyka, tam je imho problem, ze uz tam -ako sa hovori- z vody. Aj ked, aby som sa priznal, cital som len Predohru k Dune: Atreidov a nechalo ma to chladnym. O dalsie diely som sa potom uz ani nezaujimal.
Ja som Dunu nečítala, videla som iba nejaký film, ktorý neviem, či s tým súvisím.
OdpovedaťOdstrániťInak super recenzia - myslím, že si presne vystihla celú knihu. Ja som ju začala čítať, ale kvôli nedostatku času sa mi cez ňu prekúsava ťažko - a hlavne mi trochu prekáža niekedy kostrbatý preklad, ktorý spomaľuje.
Ale inak super :)
Ja som od Adamsa čítal len prvotinu a trochu sa obávam čítať pokračovania, lebo vraj rýchlo klesajú na kvalite. :-/
OdpovedaťOdstrániťNo, ale otázku tuhľa chalanov môžem so spokojným svedomím zodpovedať hneď : Škrabanice B. Herberta a toho skrachovanca K. J. Andresona sú jednými z najhorších pokračovaní, aké vznikli za posledné roky. Charakterizácia postáv, zápletky, hĺbka, posolstvo - to všetko je preč. Poslednou doterajšou zlátaninou (Paul of Dune) Brian naplno ukázal, že nemá najmenšiu úctu k dielu a myšlienkovému odkazu jeho otca. Bez zveličovania sa drzo vezie na sláve predka a bohorovne ští na jeho hrob. Dokonca sa Brian nechal počuť, že ním napísaný materiál je lepší ako jeho otca, hoci Brian má talent podpriemerného autora detinskej fan fiction. Tak mi totiž tie jeho knihy pripadajú - ako zlá fan fiction. Trilógia Predohry k Dune bola ešte vágne znesiteľná, ale ostatné nové pokračovania sú neopísateľný brak. Nečítať. Ak chcete Dunu, prečítajte prvé 4 knihy od Franka. Môžete aj 5ku a 6ku, hoci tie sú už trošku slabšie.
Križiak, v Adamsovi rozhodne pokračuj!!! Tí čo vykrikujú, že všetko okrem prvej časti je škvár, to sú nafúkaní hnidopichovia. V niektorých kruhoch je to módne, rozoberať a pindať na všetko z princípu. Nepočúvaj ich. Adams je skvelý a treba si Stopárov prečítať všetkých, stojí to za to!
OdpovedaťOdstrániťtak ja som asi divna, lebo som precitala vsetkych 5 stoparov, ale nezanechali vo mne ziaden prevratny dojem... (mozno moje IQ na to nestaci)
OdpovedaťOdstrániťJa som prvý diel čítal vtedy, keď ešte nevyšiel slovenský preklad ostatných častí (k originálnemu zneniu by som sa veľmi dostať nemohol, však). A to bolo pred viac ako 4 rokmi. Takže možno si cez prázdniny doprajem návrat k tým srandám. Adams je môj človek : Troška ironicky ladenej filozofie, haldy narážiek a paródií na rôzne klišé v sci-fi a správne strelený dada humor. Priznám sa, že pri čítaní prvého dielu som úprimne nadával, že som tú knihu nenapísal ja. :-D Ale aspoňže nejaká jestvuje. ;-)
OdpovedaťOdstrániťAnorwen - možno nemáš zmysel pre absurdný humor?
OdpovedaťOdstrániťKrižiak - dada humorom by som to nenazývala, zdá sa mi to urážlivé. Dodnes si spomínam, ako sme v škole preberali dadaistickú poéziu a jej hlavným znakom bolo, že nedávala zmysel. No myslím, že Adamsove myšlienky zmysel dávajú :-)
anet, absurdny humor, to je ten,ze 10 kontajnerov v 1 dietati? tak nie, pre ten asi nemam zmysel (to bol taky "vtip", jednotlive druhy humoru vysvetlene na roznych kombinaciach deti a kontajnerov, na nasej ZS to bol svojho casu hit...)
OdpovedaťOdstrániťale vazne, zrejme nemam cit pre tie jemne odtiene a detailiky adamsovho humoru, petoze miestami mi to pripadalo az ... ehm... trapne... ale kedze ocividne kopa ludi na tom fici, asi bude chyba vo mne :D
Anorwen - proste ste si nesadli, to sa stáva. ja tiež nečítam a nerozumiem fúre spisovateľov, ktorých žerú tisícky fanúšikov. mnoho z nich som ešte nikdy nečítala a akosi ma to ani neláka... Kerouac, Bukowski, Matkin, Steelová ;-)
OdpovedaťOdstrániťDada je dnes už širší pojem, ja osobne sa hlásim k neodadaistickým formám. Tie už patria k sofistikovanejšej forme absurdného humoru, nie sú len o roztrpčenom vzdore.
OdpovedaťOdstrániťtak teda na poziadanie pisem aj ja. aby som pravdu povedal, tak som vobec neriesil ze to pisal colfer a ani ziadne co ak. pristupoval som k tomu ako ku knihe z toho prostredia a vsetko bolo v poriadku. je to vesele, je to oddychovka a podla mna dobre napisane. ja som si kupil cesku verziu, kedze vsetkych ostatnych stoparov mam tiez v cestine a navyse pasuje k jednotnej edicii od Arga. iritoval ma hlavne zafod ktory je napisany ako absolutne tupe ignorantske hovado (je proste taky splachovaci) a ja takych ludi hrozne velmi moc nemam rad (prednedavnom sme tu mali taku ucnicu a ja som mal denne chut urobit jej nieco nepekne tupou lyzickou). je mozne ze som nepochopil jeho dalsie rozmery, ale neviem ci by to zlepsilo moj nazor nanho. pravidelne vypisy zo stopara su dost nezvyk, nejako ich tam bolo prilis velka tak ako frudov a zarkov. neviem ci mi uz pamat nesluzi, ale adams tieto vyrazy tak casto nepouzival...
OdpovedaťOdstrániťa k tomu poslednemu uryvku chyba zaciatok ked sa trillian a wowbagger cukruju, potom to vyznieva ovela lepsie podla mna
btw. ten slovensky preklad wowbaggera je strasny, na ten by som si veru nezvykol, som rad ze som cital cesku verziu :)
Geronimo - ale nebol Zafod taký splachovací vždy? Veď absolútny egocentrizmus bol odjakživa jeho trademark :-D
OdpovedaťOdstrániťOhľadom úryvku spoileruješ :-p Ja som tam schválne to cukrovanie nedala, aby nebolo vpred jasné, ako to dopadne, lebo je to navyše z úplného konca knihy ;-)
nevravim ze nebol, ale u adamsa mi taky extremny nepripadal. unho obcas aj pocuval a dokazal uznat argument. tu si furt len mlel svoje bez ohladu na to co sa deje a tak. ale mozno si len adamsa idealizujem a bolo to predtym tiez tak :)
OdpovedaťOdstrániťnooooo zase az taky uplny koniec to nie je, ale sry za spoiler :D