Kraken znova vypustený

Ak sa vám niektoré poznámky budú zdať čudné, je to preto, že na Súboj Titanov som šla "načisto" a nevidela som predtým žiadny trailer, iba zo dve promo fotky.

Na čo čaká divák, ktorý ako decko vyrastal so starým Súbojom Titanov? Na Medúzu, Chárona a Krakena. Ako budú vyzerať, nakoľko budú "skutoční" pri dnešných technológiách?
A samozrejme na zvolanie "Release the Kraken!" Naleštený Zeus v brnení a koži Liama Neesona akoby to vedel, a tak ho v novom spracovaní vydá naozaj božským hlasom. V tej chvíli si aj fanúšik originálu povie "rešpekt".
Ešte sa takých momentov nájde zopár, no celý film blahom prevzdychá asi málokto...

Medúza už nie je ohavná, zato nevie hrať

Vizuálna stránka nového Súboja titanov nesklamala, ale to je v dnešných fantasy blokbasteroch už pravidlom. Inak som ohľadom kvality efektov trochu v rozpakoch. Väčšinou to bola nádhera, no v niektorých momentoch mnou lomcovala nespokojnosť.

Prvým sklamaním bolo voľným okom viditeľné nadrábané čelo Ralpha Fiennesa. Druhým bola Medúza. Počítačovo rýchla aj počítačovo umelá. WTF, World of Warcraft? Čo na tom, že predlohou stála ruská supermodelka, keď pohyby a mimiku obstaral počítač. Jej tuhá CGI tvárička by sa parádne hodila ako záporáčka do animovaného vianočného filmu pre deti, ale to je tak všetko.

Našťastie mi Kraken skoro vynahradil šok z Medúzy. Podobne ako Hádove teatrálne výstupy bol veľkolepý. Pri finálnych scénach s ním som skoro nedýchala. Balroga by si dal na raňajky.
...Hm, už viem, koho mi ten jeho ksicht pripomínal. Jaskynného trolla zo Spoločenstva prsteňa. Aj ten mal také škuľavé prasačie očká. Stygijské čarodejnice zase vyzerali akoby ich navrhol Guillermo del Toro. No a ten fanatický kazateľ mi pripomenul rolu Jakea Buseyho z Kontaktu. Dnes je také ťažké byť originálny :-)

Ja som rybár, kto je viac?

Deň pred zhliadnutím nových Titanov som si občerstvila spomienky a zopakovala originál z roku 1981. Zhodnotila som, že pôvodný Perzeus v podaní Harryho Hamlina bol taký svalnatý, ale nemotorný tupônik, ktorému sa v dôležitých chvíľach vždy podarilo stratiť čarovnú prilbu, meč alebo štít. No našiel svoju odvahu ako správny hobit a šťastne to doklepal do konca. Aby si užil svoju odmenu a podľa klasických rozprávkových pravidiel nasledoval svoj osud, získal ruku princeznej a pol kráľovstva k tomu.

Novodobý Perzeus v podaní Sama "Bruce Willis môže ísť do starého železa" Worthingtona, je úplne iná káva...
Menšie svaly? Väčšia integrita!
Čarovné zbrane? Nepotrebuje!
Konflikt s bohmi? Nemá strach!
Výlet do podsvetia? Brnkačka!
Je vzdorovitý, rodený vodca a predsa skromný chlapec z ľudu. Arogantný fracek a zároveň prototyp bezúhonného spasiteľa. Vzor pre modernú mládež, nie postava z rozprávky. Búri sa voči všetkým, nerešpektuje ani vlastného otca (veď je iba biologický). Pritom je galantný k ženám a obetavý pokiaľ ide o druhov. Neurobí zaprášeným archetypom z rozprávok ani tú láskavosť, že by sa zaľúbil do tej prekliatej krásavice Andromédy. Akceptovať feudálne stereotypy? Pche! Hoci poloboh, stále sa cíti rybárom. Privilégiá aristokracie mu nič nehovoria.

Perzeus verzia 2010 je proste prvý grécky hrdina, ktorý nemá žiadne ambície. Jedinou jeho túžbou je loviť ryby a milovať svoju emancipovanú kamošku, ktorá s ním zdieľala útrapy putovania. No dobre, predtým ešte zachráni Argos... veď on jediný na to má gule a predpoklady. Čo už.
Prečo mi to pripomína ideály socialistickej revolúcie? Prečo sa mi v hlave prevaľuje slovo ambivalencia a mám pocit, že aj Sam Worthington vyzeral občas ako ten príslovečný "pes s karamelou v hubě"? Alebo ma to prekvapuje iba preto, že som zo súčasnej kinematografie navyknutá na úplne iné ideály. Hrdinovia kasových trhákov (a nielen tých) bývajú menej komplikovaní, pyšnejší a v podstate aj veselší...
Nebudem to už rozoberať, nie som odborník - no stavím sa, že šikovný sociológ by na porovnaní oboch filmov a ér, v ktorých vznikali, urobil diplomovku. Možno aj dizertačku.

Ešteže Krakena nezabili na začiatku!

Čakala som osvieženie dejovej kostry, ale divoké premiešanie motívov ma veruže prekvapilo. Hlavné oporné body zostali. Perzeova mladosť, príchod niekam, urážka bohov nafúkanou kráľovnou Kasiopeiou, hrozivé ultimátum, cesta k strigám, zabitie Medúzy a skamenenie Krakena.
Zvyšok scenára narábal s 30 rokov starým predchodcom veľmi voľne. Zachoval mnoho drobností i odkazov, no všeličo aj pridal, vyhodil a hlavne pozmenil. Urazená nebola Thetis (koho by dnes zaujímala vedľajšia grécka bohyňa?), ale samotný Hádes, boh podsvetia. Kalibos (v starej verzii Perzeov rovesník) nebol potrestaným synom Thetis, ale bývalým kráľom Argosu, nevlastným otcom Perzea. Kráľovná Kasiopeia dostala manžela. A tak ďalej, a tak ďalej.
Božskú líniu obohatilo trochu intríg, takých typických pre kozmogóniu a mytológiu starovekého Grécka, i keď práve to môže byť aspekt príbehu, ktorý neznalí starých bájí budú pokladať za hollywoodsky produkt. Omyl, vážení, práve toto je tá najautentickejšia súčasť starogréckej mytológie. Sex, rodinné intrigy a vraždy, o tom to celé je :-)

V nových Titanoch je viac postáv, ktoré sú v centre diania, majú mená, sem-tam aj náčrt osudu. Kto z vás si zo starého spracovania pamätá oveľa viac tvárí, než len pribrzdeného Perzea, naivnučkú Andromédu, plechovú sovičku a hlineného Krakena? Niektorí možno aj Dia a Poseidóna.

V novom filme si síce o hodinu tiež nebudete pamätať grécke mená Perzeových druhov, no určite nezabudnete na ich chutné papuľky a pôjdete si na IMDb popátrať, kto bol kto. Ak ste už počas pozerania bez nápovedy spoznali Hansa Mathesona a Madsa Mikkelsena, máte u mňa bod!

Ak nie, nič si z toho nerobte, viacerým ďalším notoricky známym ksichtom som ani ja neprišla na meno. Alexu Kyru "Get that ass moving!" Davalos nepočítam, tú by bol pre Riddickovho fanúšika hriech nespoznať. Tiež novodobá póza princeznej-samaritánky jej celkom sekla. Hmf-hmf, stáča sa Hollywood doľava, alebo sa mu len pri Súboji Titanov pokazilo kormidlo?

Bez klišé to nejde

Hláškujúci geroj, trocha toho humoru, vzbura proti spoločenským konvenciám, bez toho dnes nie je hrdinský epos.

V rámci archetypov tu opäť tu máme ten istý typ Hrdinu, akého som opisovala v prednáške Čo majú spoločné Pán prsteňov, Hviezdne vojny a Harry Potter? Viac, než si myslíte! Perzeus je polovičnou sirotou (odfajknuté), ktorého prvý nevlastný otec chce zabiť, druhý zomrie a ten vlastný sa k nemu takmer nepriznáva. Neskôr vysvitne, že je to najmocnejší Sith v Galaxii... pardón, boh na Olympe, a rozhodol sa pomôcť. Náš Hrdina, tretinová sirota, do svojho dobrodružstva vhupne rovnými nohami a podobne ako jeho predchodcovia má trochu problém sa narýchlo zrovnať s celým tým poslaním, predurčením a proroctvami (odfajknuté). Záporákom je temný boh mŕtvych (čím hneď spĺňa aj podmienku aristokracie), ktorý je Perzeovi strýkom, takže ho s ním spája dokonca rodinné puto (odfajknuté). Záverečný súboj vybojujú zoči-voči a ide v ňom o záchranu jednej civilizácie (odfajknuté). Radca nosí sukňu, to však nemení nič na tom, že poskytuje neoceniteľnú pomoc (odfajknuté). Tragické konce blízkych sú takisto prítomné (odfajknuté). Pomocníci a komické postavy (bratia lovci) nesmú chýbať (odfajknuté).
Podčiarknuté-zrátané, nechýba ani jeden dôležitý element správnej fantasy ságy. Súboj Titanov 2.0 môžem pokojne zaradiť do prednášky.

Remake je samozrejme oveľa výpravnejší ako starý originál. Putuje sa pomedzi rozoklané pohoria, prípadne skalnatej scenérii sekunduje burácajúce Stredozemné more. Škorpióny (premiestnené o kus vopred v deji, aby nespomaľovali tempo blížiaceho sa vyvrcholenia po dekapitácii Medúzy) sú monumentálne, Kraken vyšší ako bratislavský Kamzík. Medúza je mrštnejšia ako autobusár na železničnom prechode, jej chrám rozľahlejší ako Ermitáž a z Cháronovej bárky je loď. Aj tu platí väčší = lepší.

Ani sa producentom nečudujem, dnes už počítačové technológie obstarajú všetko aj bez kulís a plastelínových bábok, tak prečo by sa nerozšupli. A aby sa učinilo zadosť aj rasovej korektnosti, Pegasus prekonal historický srstný lifting - a je čierny. Tomu vravím dvíhač obočia!
Ale nechcem sa ani vyslovene sťažovať. Keď sa to vezme "kolom-dokola", bola to klasická akčná hrdinská fantasy. Čo viac chcieť od blokbasteru než akciu, efekty a zábavu. To všetko Súboj Titanov má. Neviem však, či sa budem vrhať po režisérskom zostrihu, lebo mi úplne stačilo aj tých 106 kino-minút. Istý podiel viny na tom nesie naša skvelá mládež...

Generation Bored

Čím som staršia, tým viac mi vadia cudzí ľudia v tesnej blízkosti a čoraz menej chodím do kina. Neznášam ignorantov, ktorí počas filmu telefonujú, fotia sa s kamarátmi, rozprávajú sa, neustále niečo žujú alebo sŕkajú a šuštia s obalmi od čipsov. Okrem toho mávam problém s telesnými pachmi adolescentných chlapcov. Môžu byť vykúpaní, cítim to. Môžu prísť hoci vo vypratom šatstve, irituje ma vôňa ich aviváže (Roald Dahl by hneď vedel, čo som zač ;-).
Na premietaní Súboja Titanov 3D som si užila všetko naraz - s extra bonusom navyše. Rovno vedľa mňa sa posadil pubertiak, z ktorého bolo cítiť pubertálnu aviváž... a k tomu si priniesol popkorn.
Chrúmanie popkornu sa dá nevnímať. Sporadické svietenie mobilmi sa dá prehltnúť. Ale smrad narážajúci vo vlnách na vaše čuchové ústrojenstvo, to je skutočná skúška nervov!
Čo je na tom celom ešte úžasnejšie, že ten príšerný pach nepochádzal z mladíka, ale z jeho predraženého pokrmu. Pražená kukurica, podľa "vône" poliata neidentifikovateľnou zmesou priemyselnej arómy spečeného syra a skvapalneného margarínu. Ak tá poleva nemá nič spoločné s ropou, tak som Usáma bin Ládin. Smrdelo to ako ďas! Nežrala by som to ani zadarmo, nie ešte za tie nekresťanské prachy. Zato dnešná mládež sa z rodičovského rozpočtu rada baví naplno a berie si do kinosály nie jeden kýbel kukuričného zázraku, ale rovno dva! Ešteže som so sebou mala hodvábny šál, ktorý som si zastrčila pod okraj 3D okuliarov a použila ako rúšku.
Do kina ma zase aspoň rok nikto nedostane!

foto © Warner Bros. a MGM

Súvisiace: 

rubrika film