Rok na blogspote a čo priniesol

Riddick's Realm oslavuje prvé výročie. Pre googlovský Blogspot som sa definitívne rozhodla práve v deň, kedy aj môj psí miláčik Esja oslavuje narodeniny. Dnes má teda Esja štyri a nový blog jeden rok.

Kto nesledoval moju produkciu celý čas, nájde tu plnú hrsť tipov na staršie články a recenzie.


Takže ak máte chuť si niečo spätne či znova prečítať, položte svoj ctený prstík na klávesu CTRL a klikajte, čo vám hrdlo ráči.

Stručná rekapitulácia: počas prvého roku fungovania pribudlo na blogu 104 postov, najplodnejším mesiacom bol september 2009 a najmenej plodným zatiaľ ten aktuálny. V rámci Google služieb sa nazbieralo 19 "nasledovníkov". Vo februári sa Riddick vrhla na Facebook, aby získala nových čitateľov. Snáď to malo nejaký efekt, keďže za dva mesiace získala stránka blogu 102 fanúšikov. Medzi nimi aj jedného mladíka z Indonézie, ktorý sa však určite pomýlil :-)
Žiadny skutočne užitočný prehľad o tom, kto a čo číta však nemám. Facebook poskytuje iba základné štatistiky a Google Analytics je pre zmenu taký podrobný, že ho nikdy dokonale nevyužijem.
Rozhodne ma však stále teší každý čitateľ, každá reakcia a samozrejme hlavne pochvaly ;-)

A čím som sa vás snažila zaujať?
Podľa obsadenia rubrík predovšetkým fantastikou, knižnými recenziami a humorom (spojeným často s fantastikou a knihami). Ďalej to boli všedné zamyslenia nad nevšednými vecami, ohováranie bulvárnej "kultúry", sem-tam nejaká fotečka alebo pokus o fejtón.

Zo začiatku som to skúšala aj s angličtinou, ale rýchlo ma to prestalo baviť. Predsa len sa lepšie vyjadrím v rodnej reči. Malú výnimku tvorilo októbrové vyznanie spock & uhura, ktoré určite prekvapí všetkých, ktorí ma poznajú ako hnusobu a drsniačku :-)

Najvyššiu úrodu v diskusii zaznamenal na počudovanie nie Súmrak nad upírmi (ten skončil na druhom mieste so 70. príspevkami), ale recenzné zamyslenie O čajkách a Coelhoch, ktoré nazbieralo 87 komentárov. To sa ešte do diskusií hojne zapájal náš obľúbený Geronimo. Česť jeho pamiatke :-)

Pokiaľ ide o potenciál vytvárania škandálov presahujúcich stránky blogu, tam si asi najlepšie viedli Dialógy o fantastike s Ivanom Pullmanom. Moja osobná nespokojnosť s výsledkami Ceny Fantázie 2009 s názvom Neverte vešticiam pochodovala hneď na druhom mieste (i keď o tejto téme sa vášnivejšie diskutovalo na Fantázii online).
Naopak, pomerne kritické hodnotenie románu Pestis Draconum od Dušana D. Fabiana zostalo takmer nepovšimnuté v porovnaní s búrkou, akú rozpútala recenzia Petra F. 'Ria Jílka uverejnená v časopise Fantázia na jeseň :-)

Článok Sme deštruktívni a nezmeníme sa pre zmenu vedie rebríček textov, v ktorých sa odráža môj skepticizmus a mizantropia.

No veľmi rada pre vás píšem najmä o príjemných humoristických knižkách, napríklad o takej Špinavej práci, Špekoch alebo Denníku zlého psa.
Ale spomedzi knižných recenzií som spokojná aj s klasickým Draculom, Plastikovým světom či nedávnym Denníkom morového roku 1665.

Okrem toho som si strihla aj svojho obľúbeného Chinu Miévilla a kvalitné detektívky, medzi ktoré bezpochyby patrí Pokání bratra Cadfaela aj islandský Hrob v ledovci.

Sporadicky nezabúdam ani na moje obľúbené audioknihy, a tie najviac odporúčané sú určite Jak jsem vyhrál válku, Krstný otec Maria Puza, Andělin popel a slovenská Beštia.

Pokiaľ ide o samochválu, bodovala som napríklad Fantáziou 2/2009, mojím interview pre Istrozin, ale aj videozáznamom z prednášky s divadielkom, ktorú sme pod hlavičkou SAFA klubu predviedli na Istrocone 2009.

Keď sa už chválim a hovorím o videu, nesmiem zabudnúť na knižný trailer V tieni mafie, ktorý som v rámci "Jozef Karika session" sama vyrobila v pote tváre :-) K tejto sérii patrila ešte recenzia knihy a Dialógy o fantastike s jej autorom.

Občas rada robím aj to, čo nazúrení kritici volajú "masturbácia ega". Podľa pridanej dávky sarkazmu potom vznikajú paškvily rôzneho stupňa (ne)vážnosti na témy ako Eurovízia, crapkultúra, bulvár, šupastar, missky, či rádiové bludy.

Hĺbavejším čitateľom dávam do pozornosti unikátny rozhovor s detskou psychologičkou, príznačne nazvaný Prečo sú deti kruté a rodičia ignoranti.

V rámci svetového diania som sa verejne rozlúčila iba s Michaelom Jacksonom - aj so svojím detstvom. Tá druhá rozlúčka bola bolestnejšia.

A na čo som za ten rok najpyšnejšia? Asi na dvojdielnu sériu Hon na čarodejnice, ktorú som spracúvala s vášňou a dôkladnosťou prináležiacou takejto ťažkej téme.

A ešte veľa dobrého i šťavnatého nájdete kedykoľvek v archíve, prípadne aj na mojom starom smeblogu.

Súvisiace:

všetko! :-D