Viete prečo mám rada bláznivé knihy Roba Granta? Lebo sa dokáže aj na vážne veci pozerať s humorom a satirou. Tak krásne, natvrdo a predsa i láskavo si dokáže uťahovať z našich nedostatkov, z arogancie, byrokracie, popkultúry, politiky i celého toho cirkusu, ktorý nazývame život.
(Pravdupovediac, tých narážok na popkultúru staršieho i aktuálneho dáta je toľko, že aby ste si ich naplno vychutnali, potrebujete slušné základy z kinematografie 20. storočia a rozhľad v tej súčasnej. Obávam sa, že o takých 10 rokov už čitatelia budú potrebovať k jeho románom vysvetlivky :-)
Nespútanej fantázii Roba Granta, známej polovice dua Grant Naylor, ktorá má na svedomí kultový britcom Červený trpaslík, naša obyčajná, šialená, ale predsa nie dosť vyšinutá realita nestačí. Preto opäť siahol po alternatíve a napísal nám ďalšiu milú knižku fantastického žánru.
Vzala som ju do ruky s tým, že mám chuť na niečo ľahké, čo nevyžaduje priveľa pozornosti a pritom pobaví. Také lehárko... Za prvý deň som na vlastné prekvapenie zhltla tretinu asi 300 stranového románu a kráľovsky sa zabávala. Celá mi zabrala iba pár dní.
Ako už titul i popis napovedá, zabávať, no aj zamýšľať (lebo postupne príbeh zvážnie) sa tentoraz budeme nad "špekmi", čiže pneumatikami, slaninkou, jednoducho tučnotou.
Tri hlavné postavy románu ukazujú problém nadváhy z rôznych uhlov pohľadu. Štíhly švihák Jeremy s ňou nikdy problém nemal a obéznymi ľuďmi otvorene opovrhuje, tučnučký kuchár Grenville s ňou neustále neúspešne bojuje a anorektická dievčinka Hayleigh, no, to je kapitola sama o sebe...
Hayleigh Griffinová je mladé dievča v rozkvete puberty. Na jednej strane prežíva najkrajšie a najbezstarostnejšie obdobie života, lebo jediné, čo musí, je chodiť do školy, kupovať si Bravíčko a neznášať svoju rodinu. Je po uši zaláskovaná do idolu z chlapčenskej kapely a prekypuje romantickými predstavami (o ňom). Lenže to je náš pohľad zvonka - z jej vlastného pohľadu je život Hayleigh Griffinovej hotové peklo. Okrem tých chvíľ, ktoré v mysli venuje svojmu šampiónovi. Má veľký problém, lebo je obludne tučná a všetci ľudia v jej okolí chcú, aby bola ešte tučnejšia. Nútia ju totiž JESŤ a presne to je to jediné, čo ona v žiadnom prípade nechce! Áno, Hayleigh má mentálnu anorexiu ako vyštrikovanú...
Grenville Roberts si "užíva" život rozvedeného muža v strednom veku a prácu televízneho šéfkuchára, kým sa nestane hlavným aktérom incidentu so stratou sebaovládania. Konkrétne rozmláti svoje auto, keď zdemoluje parkovisko fitnesscentra. Dalo by sa povedať, že z veľkej časti je príčinou jeho frustrácie nadváha. Necíti sa s ňou príliš dobre a iritujú ho aj postoje okolia k nej. Mučí sa diétami, mučí sa vlastnými výčitkami a ničia ho opakované nezdary. Keď kvôli svojej váhe príde o jednu kariéru a naštartovanie tej druhej na strate kíl závisí, rozhodne sa absolvovať nový vládny program, nazvaný Fit Farmy.
A práve na úspešnom spropagovaní a spustení Fit Fariem má svoj podiel Jeremy Slank, mladý "konceptuológ", oddaný projektu nielen telom, ale aj dušou. Absolútne totiž verí v potrebu urobiť z tučných ľudí štíhlych, hoci aj s použitím, ehm, radikálnejších metód. Avšak to, čo sa verejnosti prezentuje ako ideálne miesto na úpravu váhy a z hľadiska organizácie pripomína reality šou, to pri detailnom pohľade začína asociovať skôr koncentračný tábor...
Takže ďalšia antiutopická vízia Roba Granta nastoľuje cynický uzáver, že keď už spoločnosť vyčerpala všetky možné národnostné, rasové či názorové skupiny, ktoré už legálne diskriminovať nesmie, musí si objekt diskriminácie, ponižovania a vytesňovania hľadať inde. Lebo každý režim potrebuje verejného nepriateľa ;-) A čo by mohlo byť v ére diét a kultu tela lepším terčom ako démonizovaná nadváha a jej nositelia?
Za krásnu je považovaná len telesná schránka extra-štíhla alebo svalnatá, ako nás už desaťročia masírujú všetky lifestylové časopisy. Ľudia s nadváhou sú zaznávaní, menejcenní. Najlepšie teda bude, ak ich prebytočného tuku zbavíme a uľahčíme im život. Či si to prajú alebo nie.
Veď nakoniec budú ešte vďační...
Ale ako píše autor, "když někdo udělá něco, co se vám nelíbí, a začne vám tvrdit, že to udělal ve vašem vlastním nejlepším zájmu, utíkejte. Utíkejte, přátelé, co vám budou síly stačit. A neohlížejte se." (s. 8)
Trúfam si povedať, že toto je lajtmotív celého diela, metaforicky ďaleko presahujúci samotnú tému štíhlosti, aplikovateľný na mnoho oblastí nášho súčasného života, manipulovaného zhora tými rovnejšími členmi spoločnosti (ale napr. aj médiami), ktorí majú všetky možné záujmy, len nie ten, ktorý hlásajú - dobro občanov.
Lebo Rob Grant síce píše humoristickú prózu, no jeho humor je vlastne cestou ako prijateľným spôsobom predniesť kritiku, možno takmer obžalobu súčasnej spoločnosti.
Ani sa mu nečudujem. Stačí sa obzrieť a každý z nás vidí okolo seba veci, nad ktorými mu rozum zastáva. Práve spisovatelia ako Rob Grant nám dokážu tieto šialenosti naservírovať tak, aby sme sa pobavili i pochopili.
Vo všeobecných znakoch sa Špeky najviac podobajú na Neschopnost, predchádzajúci román Roba Granta. V nej si zobral na mušku stále viac a viac sa byrokratizujúcu Európu, ale aj celý svet, v stave, ktorý nie je také ťažké si predstaviť. Stačí sa (ešte raz:-) pozrieť naokolo. Ale čo sa budem rozpisovať, už som na ňu kedysi napísala celkom slušnú recenziu (rozhodne odporúčam prečítať).
Špeky vlastne na to idú podobne. Jeden nápad, dohnaný ad absurdum. V prvom prípade legislatíva, v druhom - chudnutie.
Aj čo sa týka literárnej kvality oboch diel, pri Špekoch vo veľkej miere platí všetko to, čo som jemne vytýkala v recenzii Neschopnosti. Zároveň však cítiť kvalitatívny posun textu. Je to síce nejaký ten rôčik, čo som predošlú knihu čítala, ale mám dojem, že zbytočných kudrliniek je predsa o čosi menej. Spisovateľ sa ich však nikdy úplne nezbaví, lebo sú súčasťou jeho štýlu a ťažko si bez nich predstaviť typický Grantov humor.
Keby som to vedela, rada by som písala príbehy, aké píše Rob Grant. Boli by vtipné, inteligentné, trochu uletené, hyperbolizované a hravým spôsobom by som sa v nich vypísala zo všetkého, čo ma na tejto spoločnosti kvári, či prepytujem, serie. Možno aj z toho, čo ma neserie, iba sa nad tým skepticky uškrniem. Výborná psychohygiena, to spisovateľské povolanie :-)
Rob Grant: Špeky (vyd. Argo, 2008)
Súvisiace:
Robert Rankin: The hollow chocolate bunnies of the apocalypse
Je to špinavá práca, ale niekto ju robiť musí
Rob Grant: Neschopnost
Rob Grant: Pozpátku
Tak táto kniha znie božsky :)
OdpovedaťOdstrániťcez vikend som ju zacal citat (kupena na zaklade tvojho odporucania :D) a je to fuckt vesele. Aj ked ja Grenvilla plne chapem a tak nejak sa s nim stotoznumej. Casti s nim a Jeremym su naozaj vesele (Jeremyho predstava o navsteve u premiera bola tak krasne naivna :D), ale stale mam problem zabavat sa na tej casti o Heyleigh. Podla mna to popisal az prilis realisticky. Miestami to az boli a mam chut jej dat par faciek aby sa pozbierala, uvedomila si co stvara a zacala zit normalne. Ale to ja mam vlastne vzdy ked mi nejaka baba zacne vypravat o tom aka je tucna a musi schudnut, pritom vyzera akoby robila svacinara v hladomorni.... no ale to je asi uz na inu debatu :(
OdpovedaťOdstrániťno jo, Hayleigh by som aj ja dala na frak najradšej. možno tam ešte nie si, ale veľmi nezaspoilerujem, keď poviem, že som čakala, že trochu rozvedie, ako sa o ňu starali po psychologickej stránke... nie je to tam vôbec. iba spomenutý psychiater. toho stejne nepočúvala.
OdpovedaťOdstrániťkym si neuvedomime ze mame ozajstny problem tak nikto z nas nebude pocuvat psychiatra. druha vec je, ze cela ta zalezitost s psychiatrom atd. uz je prilis vazna na knihu ktora ma byt veselou a zabavnou... ale aj tak si myslim, ze by sa mali zakazat zenske casopisy a modelky a modelkovia a hned by pocet roznych anorexii, bulimii a ftakovin klesol...
OdpovedaťOdstrániťhej, akurát, že to nikdy nikto nezakáže, lebo je to multimiliardový biznis. páčili sa mi v knihe Jemmine reči, aj keď som ju tu nespomenula (zapasovať ju sem by zožralo ďalší odstavec:-) a stále som premýšľala, či jej teórie vzal Rob zo skutočnosti schovanej za tým cirkusom, alebo si ich tiež len vymyslel, lebo sa mu hodili ako protiklad tých vedeckých mystifikácií... ale som naklonená jej veriť.
OdpovedaťOdstrániťdeadangel, neklesol :) ked je niekto sprosty, je sprosty a nepomoze mu nikto :)
OdpovedaťOdstrániťtrend stihlych az extra stihlych tiel uz davno nie je iba zalezitostou prehliadkovych mol. Robime si to my zeny same, tym ake chceme byt dokonale, perfektne.
Je vsak rozdiel starat sa o seba a je rozdiel hladovat. To bohuzial vela ludi nevie rozumne posudit...ja hovorim, nech si kazdy vyzera ako chce a je co chce, pokial je spokojny a stastny sam so sebou (a neohrozuje vlastne zdravie, samozrejme), tak je to stastny clovek.
deadangel - ad svačinárky v hladomorni - to poznám. ja by som svoju hornú pneumatiku mohla hocikedy použiť ako rezervu na auto pri defekte, tak si vieš predstaviť, ako ma fascinovalo, keď mi moja 52-56 kilová kamarátka (vysoká ako ja) začala rozprávať, aký má pupok a že by mala schudnúť... našťastie ju to už prešlo, o mesiac má 30 a úplne iné starosti, takže sa cíti dobre aj keď má 58... ale bolo že to rečí, keď mala kedysi 56 a nariekala :-) pritom raz prišla zo zahraničia na návštevu, keď schudla na 51 a vyzerala ako mátoha. trčali jej všetky kosti. pritom som jej vždy opakovala, že sa nemá čoho obávať, jej genetika jej nikdy nedovolí pribrať!
OdpovedaťOdstrániťale ona je v pohode prípad, naštastie s takými extrémnymi sa nestýkam ;-)
anet v tom mas bohuzial pravdu, radsej sa ludia budu nicit a potom behat po doktoroch nez by sa snazili odstranovat priciny...
OdpovedaťOdstrániťjennka mas s tymi sprostymi pravdu, ale aj tak si myslim ze keby tym babenkam netlacili do hlavy ake musia byt stihlucke inak su skarede tak by podiel tych sprostych bol mensi...
aj ked riskujem ze budem vyhlaseny za typickeho chlapa a co ja viem co tak ti musim dat za pravdu ze si to sposobujete vy zeny, pritom sa vacsine chlapov tie vychrtnute vesiaky vobec nepacia. ale kazdy mame nejaky rapel a urcite aj chlapi :)))
s tym zaverom suhlasim, problem je len v tom ze si podaktori nejak nechcu uvedomit alebo pripustit ze ohrozuju vlstne zdravie :(
presne to som mal na mysli, ja som mal pred nejakym mesiacom navstevu - baba vyzera velmo dobre, podla vsetkych moznych tabuliek, bmi a ftakovin je tiez uplne v poriadku a ona furt len chudnut a chudnut a chudnut. tak som sa jej pokusil vysvetlit ze chudnut netreba, ale ak chce trosku spevnit postavu tak by sport nezaskodil. obavam sa, ze som neuspel :)). a horsie su take, ktore si zmyslia ze tam ta vychrtnuta kostrnka ktora ma 150 cm aj s opatkami a v ramena uzsie ako ramienko na saty je ideal krasy a oni musia tiez tak vyzerat. a ani bohovi im nevysvetlis ze ked ma raz stavbu tela vacsiu ako ta vychrtlina tak nikdy nemoze byt taka tenka (v tomto pripade islo o moju kolegynu, ktora prevadzkovala diety stylu dva tyzdne nic nejest a tak)
OdpovedaťOdstrániťDva tyzdne nic nejest? OMG. To je asi to najhorsie co moze spravit :))
OdpovedaťOdstrániťmna trochu mrzi opacna vec - mam kamaratky, ktore su prirodzene stihle (metabolizmus, jedia kolko chcu a jednoducho nepriberu) a okolie im vycita anorexiu a podobne kraviny...ani TO podla mna nie je fer.
Ludia su proste rozni, su chudi, su tucni, su normalni, su svalnati a nesvalnati...tak na co to riesit? Na co niekomu vycitat, ako vyzera? Je to predsa jeho telo. Niekedy zo zavisti, inokedy z pychy, vie clovek neskutocne ublizit.
deadangel, neboj, nebudem ta vyhlasovat za typickeho chlapa, to prirovnanie neznasam :) pretoze si skutocne myslim ze si za to zeny mozu same - chcu jednoducho byt dokonale. Dokonale matky, dokonale manzelky, dokonale karieristky, dokonale modelky. To, ze je to nemozne, si nepripustaju. A ked nahodou chcu dokonalost este aj od svojho okolia...no potes buh.
veru je to to najhorsie, ale ona bola este aj pevne presvedcena ze to co za tie dva tyzdne nejedenia schudne uz nikdy nepriberie (ausgerechnet na nu jojo efekt ucinkovat nebude :D). niekedy sa mi az rozum zastavuje nad tym co su ludia ochotni podstupit len preto ze si nieco vsugerovali :(
OdpovedaťOdstrániťsuhlasim, oznacovat niekoho za anorektika a ist ho zachranovat len preto lebo ma dobre spalovanie je nefer. na druhu stranu musis uznat ze ked nejaka babenka papa ako ftacatko tak to prilis prirodzene neposobi :)))
nuz je velmi jednoduche odsudzovat odlisnych. je to jasne vidno na detskom kolektive ked su ti co nosia brejle, alebo su obezni vyclenovani z kolektivu, posmievaju sa im, biju ich atd. bohuzial sa toto prenasa aj do dospelosti a rozsiruje aj na ine skupiny - ci uz rasove, alebo rozne subkultury a velakrat aj vramci rodiny, rodicia a stari rodicia voci potomkom atd. :((
a pritom ste vy zeny v tej svoje nedokonalosti upne uzasne. bez vas by sme boli strateni :D
áno, každý trochu odlišný je vyčleňovaný a odsudzovaný tými "priemernými". už deti sú kruté a keď vyrastú, sú dospelí a už im hovoríme svine. lebo podľa mňa ľudia v tomto sú svine :-) a ja som tiež sviňa, keď si o tej pipenke, čo na mňa znechutene pozrie, poviem, že je p*ča a je sprostá. a tak :-)
OdpovedaťOdstrániťja si v takych pripadoch zanotim refren od jednej punkovej kapely: co sa stara p*ca stara :)))) ... smutne je ze sa to vacsinou musi tykat mojej rodiny :((
OdpovedaťOdstrániťludia su svine, boli svine a vzdy svine budu. vyzivaju sa v tom ze mozu ublizovat, nenavidiet, nicit (samozrejme cest vynimkam) a aj preto ich nemam rad....
a nemyslim si ze si svina ked si o niekom kto ta odsudzuje pomyslis ze je to piiiiiiiiiiip, je to len urcita forma obrany podla mna. ja pravidelne tetam co idu na mne oci nechat a pohorsuju sa nahlas hovorim ze na veceru zerem male deti a obetujem panny cernobohovi. niektorym to dojde a niektori sa urazia a drzkuju este viac :))
ja mám na to průpovídku "komu se nelíbí, ať mi prdel políbí" :-)
OdpovedaťOdstrániťno ano, ja nie som taká ostrá, ale zvyknem nosiť na krku svoje Thorovo kladivo (vyzerá ako obrátený kríž) a jednej katolíckej kolegyni som vážne narušila psychickú rovnováhu, keď som jej vysvetľovala, že som pohanský ateista, LOL! :-D
jedna znama ma zase naucila: nech sa pozrie ked take doma nema resp. nez zavidi ked take doma nema :)))
OdpovedaťOdstrániťjooooooooj take debaty som uz s kolegynou mal, ona nejako nemoze pochopit ako vobec niekto kto neveri v boha moze zit, existovat, fungovat :))
ale s thorovym kladivom si davaj majzla aby ta ti tolerantni pankaci a antifa nestlkli ako nacka. aj ked mi to trha srdce, musim priznat ze vacsina prislusnikov tejto subkultury a roznych antifa hnuti je rovnako netolerantna a agresivna ako nasi vyholeni neonazi spoluobcania a preto si treba davat pozor. ja nosim na krku triqetru, ktora by tiez splnala podmienky oznacenia za nacka, ale mam vyhodu ze je to menej znamy keltsky uzol a ze si do mna netrufne len tak niekto skocit :D
ja predpokladám (a po tvojom varovaní asi aj dúfam), že islandské thorovo kladivo je tiež veľmi málo známe. metalisti nosia bežne to dánske.
OdpovedaťOdstrániťtak teraz si ma dostala, dobrovolne priznavam ze som nevedel ze je viac verzii ... nemas po ruke fotecku alebo tak nejak?
OdpovedaťOdstrániťväčšina tých, ktoré uvidíš na prvej stránke google obrázkov, keď si dáš vyhľadať "thor's hammer", sú dánskeho typu (podľa vykopávok). nicméně, takto vyzerá islandská vykopávka thorovho kladiva, prezývaná tiež "vlčí kríž" http://www.treasuredfinds.com/Product-Pictures/Thors-Hammer-Wolfscross-Pewter-Amulet-1015a.png
OdpovedaťOdstrániťapropos, ja mám presne toto thorovo kladivo http://www.drakkaria.cz/sperky/stribrne-sperky/sperky---repliky-import/thorovo-kladivo---vlci-kriz-stribro-(925)-55-g.html
OdpovedaťOdstrániťNadherne privesky - mne sa hentie veci vzdy neskutocne pacili.
OdpovedaťOdstrániťJa mam na krku obrazok Panenky Marie :lol: darcek k 18-tym narodeninam od otca ne-krestana :))) a z krku ho nedam ani pri kupani...:) ale jedine, co sa ma ludia pri pohlade nan pytaju je "To je starozitnost, ze?" alebo "To je prave zlato?"
hm. Pritom "zlata" je tam fakt iba kusok. Pre mna to ma skor tu darcekovu hodnotu, kedze su len dva a otec ma druhy. Ale vidno, ze povacsina ludi ma obchodneho ducha :)))
Iba raz sa mi stalo, ze sa ma niekto spytal "Katolik alebo evanjelik?" Nezmohla som sa na odpoved. Iba na pohlad typu "Wtf???"
no tak to je naozaj poriadny rozdiel, s tym tvojim sa nemusis nicoho bat. to by totiz vyzadovalo rozsirovanie obzorov a to nas mali nenavidiaci neurobia, oni maju len naprogramovane ze nordicka mytologia su nackovia a hotovo. a uz sa ani nedivim diskusiam s kolegynou lebo to fuckt vyzera ako kriz naopak...
OdpovedaťOdstrániťkurna ale uz by si mohla vediet ze mne nemozes posielat linky na stranky ako drakkaria lebo si tam zase nieco kupim :D
keby si mi chcel urobiť radosť, kúp mi do zbierky toto http://www.drakkaria.cz/sperky/stribrne-sperky/sperky---repliky-import/islandsti-vlci-naramek-stribro-(925)-30-g.html
OdpovedaťOdstrániťmeniny mam v auguste, dakujem :)
OdpovedaťOdstrániťvidíš, geronimo, to máš za to, že sa tu zamiešavaš so ženskými :-D
OdpovedaťOdstrániťdamy esteze nie ste vobec narocne ... Jennka predsa by si nenosila rovnaky naramok ako ma ina zenska ... a Anet ty si si pytala nejaky otvarak ci co tak tu teraz nemlz so naramkom :D ... ale kurna ceny maju poriadne, esteze to nemam teraz cas skumat a aj tak tam nemaju to co by som chcel teraz :D
OdpovedaťOdstrániťmne vobec nebude vadit nosit nieco rovnake ako Anet :))))
OdpovedaťOdstrániťjasné, ja ani neviem, kde ona býva! a bol to môj nápad! ja prvá! :-D
OdpovedaťOdstrániťa nechcela som otvárač, ale Titonica... a toho už mám - dostala som :-)
damn a ja som myslel ze ta prekvapim :)))
OdpovedaťOdstrániť