No vážne!
Už zase.
Tentoraz od Humna.
Začala som chodiť na Humno, keď oni začali písať o najhorších blogeroch na SME. Bola to zábava a aj keď mám dojem, že po cca roku písania tohto mesačníka Adam Batrflaj stráca šťavu, stále je to celkom slušná sranda.
Keď som pred týždňom zbadala, že mali súťaž o kúlové gumové kačičky do vane, založenú na tom, kto čo napíše, zavetrila som šancu. Síce premárnenú, ale rozhodne väčšiu ako v iných súťažiach, kde sa len zapíšete a dúfate, že vás raz niekto/niečo vyžrebuje.
Ale s vyhrávaním v súťažiach mám vážny problém. Nech to skúšam akokoľvek, nedarí sa. A presne to som napísala aj Humnu, ako argument, prečo by som mala plyšového mikróba vyhrať práve JA.
"Chcem mikróba, chcem mikróba, chcem mikróba!
Viete hlavne prečo? Lebo by som konečne rada videla, že nemám také
smolné meno, ako to vyzerá. Pravidelne skúšam rôzne súťaže na
internete, ale nikdy nevyhrám a myslím si, že je to kvôli môjmu menu!
Tá kombinácia nie úplne bežného krstného mena a dlhého priezviska,
ktoré navyše ľudia tak radi komolia (vrrr!), to je SMOLA priam
vikingského významu!
Buď ma nejako neakceptujú tie automatické žrebovacie systémy (možno im
náš domáci počítač po sieti poslal správu, že sme na "válečnej
stezke"), alebo žrebujúci ľudia moje meno radšej preskočia... alebo
jednoducho nemám tie správne konexie?"
Ešte som tam mala vetu, "No len si to prečítajte: Aneta Čižmáriková. Dali by ste mi niečo vyhrať? Asi nie" - ale tú som vymazala, aby som si ešte psychologicky neznížila šance.
V konečnom dôsledku to bolo úplne fuk :-)
Humno svojím výberom výhercov potvrdilo môj predpoklad! Moje meno mi nosí smolu a ich ani nenapadlo sa nado mnou zľutovať a prelomiť ju. Shit!
K argumentu o mene som pridala ešte výber mikróbov a ďalšie dôvody ohľadom ich výberu. Myslím, že neboli zlé, taká zmeska ľahkého vtipu a emotívnych kydov. Určite to nebolo oveľa horšie ako najlepšie výherné maily a lepšie ako tie najslabšie ;-)
Výsledok však zostáva. Vyhrala som veľký voňavý prd.
Trochu útechy mi poskytuje podozrenie, že podľa výherných položiek (2x svrab, 2x chlamýdia, 2x biela krvinka) bola ponuka sponzora obmedzená a ja som s požiadavkou na knihomoľa, morské svetielko prípadne život z Marsu stretila mimo terča...
Uvažujem, čo nabudúce. Ak má Humno s Kompótom dohodu a budú ďalšie súťaže, zapojím sa? Skúsim znovu svoje šťastie? Budem gradovať dokazovanie smolného mena, skúsim použiť imaginárne šušlavé dietky alebo popíšem scénku, ako môj pes štekal, keď som mu ukázala práve ten tovar z Kompótu, ktorý chcem vyhrať? Uvidíme ;-)
Alebo si počkám, kým bude k dispozícii šanca na výhru toho fasa trička s nápisom PURE NASTEA BITCH. To by som vážne chcela!
Argumenty, ktoré vymýšľam už teraz, si však nechám pre seba - čo keby toto niekto z Humna čítal a vopred sa rozhodol, že mi nedajú vyhrať NIKDY NIČ?
Achjo, ani by ma to neprekvapilo...
17 júla 2009
7 komentárov:
Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)
UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov problémy. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
svadba meno riesi :) . teda aspon priezvisko :)
OdpovedaťOdstrániťTo som nebola ja :) Lebo si myslim, ze svadba sice riesi meno, ale smolu nie :( mi
OdpovedaťOdstrániťto bol Roger, priznal sa bez mučenia :-)
OdpovedaťOdstrániťJe zenaty? :)mi
OdpovedaťOdstrániťgumové kačičky do vane? CHCEM!
OdpovedaťOdstrániťNič si z toho nerob. Ja tiež nikdy nič nevyhrám. A to mám meno krátke, len desať písmen meno aj priezvisko spolu. Menom to nebude.
OdpovedaťOdstrániťJennka, surfni si ten Kompót. a potom im povedz, že som ťa ja poslala, nech aj mne dáku hodia do schránky ;-)
OdpovedaťOdstrániťHyena, máme to holt ťažké. To si človek potom povie, že keď nevyhrám ani takéto blbiny, načo by som ešte vrážal prachy do Športky?
Historka k dobru - môj nebohý dedo vsádzal možno 40 rokov tie isté čísla, lebo podľa nejakých tých pravdepodobnostných výpočtov by raz padnúť mohli - a nechytil ten blbý jackpot nikdy! Vtedy sa to ešte volalo prvá cena :-)