Dialógy o fantastike 10 - Ivan Pullman

Ivana Pullmana by som s chuťou nazvala šedou eminenciou súčasného fandomového diania, aj keď nie v doslovnom významne tohto prirovnania. Nemyslím si, že ho z pozadia šéfuje, to nie. Ale jeho podiel na mnohých aktivitách je nemalý a predsa nenápadný.
Napriek tomu, že mnohým fantazistom jeho meno nemusí byť známe, podieľa sa na príprave časopisu Fantázia aj rovnomenného portálu, porotcuje a spoluorganizuje Cenu Fantázie, pridal si k tomu (ne)pravidelné interview so slovenskými prekladateľmi fantastiky, súťaž Keď si vymýšľam, recenzovanie kníh...

A pretože je taký univerzálny, porozprávame sa o fantastike všeobecne, knihách, ich vydávaní, o tom, prečo muži milujú Homera Simpsona... a ohovoríme Ďura Červenáka aj fandom.
Verte, že to bude nanajvýš zaujímavý rozhovor plný vzácnych informácií zo zákulisia, mno, všeličoho ;-)

Dialóg o fantastike desiaty:
Riddick vs. Ivan Pullman

Ivan Pullman sa narodil v roku 1979 a vyrástol na počítačoch a knihách. K fantastike bol priklincovaný otcom, ktorý už nedokázal zniesť slabú slovnú zásobu a tak mu šmaril do náruče zbierku poviedok od Stephena Kinga. Langolieri sú doteraz jeho nočnou morou.
Dnes ho pre zmenu viac "berie" horor v literárnej forme (nie filmovej), po ňom sci-fi a klasická fantasy až nakoniec.
Pokiaľ som mohla odpozorovať, svojej láske fantastike venuje všetok voľný čas, ktorý mu zostane popri práci, manželke a dvoch malých dcérkach. Zároveň je teda dôkazom, že sa to dá.

Ivan, napriek tomu, že takmer denne komunikujeme online a pitveme fantastiku a fandom zo všetkých strán (neprezrádzam niečo?;-), priznám sa, že už aj strácam prehľad o tom, do čoho všetkého si zamontovaný a ako konkrétne. Môžeš nám to zrekapitulovať?
Stručne povedané do ničoho a zároveň do takmer všetkého. V prvom rade som asi zamontovaný do tajných štruktúr časopisu Fantázia (tajne preto, lebo nemám pozíciu, aj keď už asi rok to stojí na mne, aby som si ju pomenoval), kde som takým dievčaťom pre všetko (ale na zmenu pohlavia sa naozaj nechystám). Hlavnou úlohou je dokopávanie Ivana a občas aj Juraja k dodržiavaniu termínov a teda ak Fantázia mešká, tak zlyhávam hlavne ja, lebo som málo kopal (ale fakt, musel som začať pracovať na zlepšení fyzickej kondície). Ďalšou podstatnou vecou, ktorá mi tak nejak asi aj prirodzene prischla je literárna časť, najmä hľadanie vhodných poviedok a zháňanie recenzných výtlačkov a ich následná distribúcia medzi recenzentov.
Keďže už dávny cieľ Fantázie bol podpora slovenskej fantastickej obce, tak nejako sa tu okrajovo vyskytujem aj ja. V súčasnosti je toho síce kus pomenej, ale už si vek žiada aj čas na regeneráciu, tak som za to aj povďačný. Ale aby som aj konkretizoval - aktuálna téma je blížiaci sa Istrocon a s ním príprava Fantáziastanu, ktorý sa tohto roku podstatne rozrastie a prinesie aj okrem samotnej prezentácie časopisu a vecí, čo nás bavia aj samostatnú programovú líniu.
Dalo by sa povedať, že Ivan Aľakša spolu s Henkou Galgóciovou vypočuli prosby hlavného organizátora a pokúsia sa do súčasnej podoby festivalu vniesť trošku nostalgickej atmosféry vytvorením miesta, kde sa čas spomalí. No a keďže Ivan má práce viac ako dosť (teda, kto nemá?), tak som sa nejako ocitol na zozname troch spolutvorcov tohto priestoru. Peknú reklamu na Icon si robím, nie? Celé by som to asi ale v súčasnej dobe generalizoval tak, že ak má v niečom v súčasnosti prsty časopis Fantázia, tak je viac ako isté, že moja osoba do toho bola zapletená tiež.
Na koniec asi to pre mňa najzaujímavejšie - Cena Fantázie. Síce nie je mojím pravým dieťaťom (zakladal ju pod názvom Raketa Martin Králik), neskôr, zhodou rôznych náhod a nezhôd skončila z veľkej časti na mne. Dalo by sa povedať, že mám záujem a pestujem si literárnu súťaž, pričom mám nateraz chápavého a ochotného donora, ktorý jej cenu z veľkej časti dotuje. Som rád, že sa mi Ivanovi Aľakšovi podarilo vsugerovať, že špeciálna soška a zborník zo súťaže je vlastne jeho vlastný skvelý nápad :-)

Reklama sem, reklama tam - dáš aj nejaký konkrétnejší teaser? Na čo nalákaš návštevníkov Istroconu práve do Fantázia-stanu? (teda okrem mojich dvoch geniálnych prednášok;-)
Ty budeš mať až dve prednášky? To sú mi veci, odídem na dovolenku a takéto zaujímavosti sa tu dejú :-) Ale konkrétne ešte asi nie, keď že do Iconu ešte mesiac a veľa vecí je v štádiu rokovaní. Teda, vraj tam budem mať live vydanie "Tak som to preložil", ukážu sa nejakí známi autori a bude hlavne úplne fajn.


Nadviažem na ďalšiu tému - poviedok pre Cenu Fantázie si už teda prečítal slušnú kopu. To ťa tak strašne baví, alebo čo v tom je?
(Ľuďom neznalých pomerov vo fantastike pripomínam, že peniaze to nie sú)
No, slušná kopa sena má vyššiu hodnotu ako kopa poviedok z Ceny Fantázie :-) Ale fakt je ten, že tých poviedok, ktoré som prečítal veľa nebolo. Keď to zrekapitulujem, tak ostatné dva ročníky som prečítal všetky prijaté poviedky, predchádzajúce dva ročníky takmer všetky kvôli príprave zborníka a predtým to bolo už len pár okrem finálových. Teda, v prvom ročníku aj svoje dve, ktoré neskončili posledné a to bolo pre mňa asi najlepšie možné ocenenie.
A či ma to baví? No, baví ma Cena ako taká, keďže stále je tu možnosť, že sa objavia noví autori, ktorí sa tak môžu spropagovať a vlastne napĺňajú dôvod, pre ktorý pri Cene ešte stojím a prečo každý rok premýšľam, koho pozvať do poroty, komu dať namaľovať obálku zborníka, nájsť si dôvod na odpratanie rodinky k starým rodičom, aby som mohol poviedky prečítať a ďalšie drobnôstky, ktoré k tomu patria. A teda, posledné ročníky ukazujú, že sa ten môj cieľ darí plniť, veď minimálne je nutné spomenúť dvojicu autorov - Jozef Karika, Lívia Hlavačková - ktorá má silný potenciál tešiť svojich čitateľov cez vlastnú knižnú produkciu.

Takto Riddick a dvaja Ivanovia v roku 2007 krstili zborník Ceny Fantázie.

Tento rok ťa bolo vidieť chvíľku aj vo verejnoprávnej televízii, keď si odovzdával ocenenia na súťaži Keď si vymýšľam, určenej pre žiakov základných a stredných škôl. Aj tam ťa dokopali rovnaké pohnútky?
Pohnútky áno, dá sa povedať že takmer totožné - získať prehľad o tom, akí autori sa nám rodia. Miesto v porote som takpovediac zdedil po Janovi Žižkovi, ktorý sa už ďalej nestíhal venovať porotcovaniu. Takže teraz mám možnosť prečítať si tých poviedok viac, ako tie, ktoré vychádzajú v zborníku z tejto súťaže. Keďže súťaž sledujem už niekoľko rokov, tak môžem povedať, že kvalita prác má stúpajúcu tendenciu, čo je dobré nielen pre fantastiku, ale pre slovenskú literatúru ako takú.

Keď sa už točíme okolo tých poviedok, skúšal si ty sám niekedy písať?
Ako som spomenul, zúčastnil som sa s mojimi dvoma prvotinami prvého ročníka Ceny Fantázie. Okrem toho to už boli len také cvičenia, pričom jedno také cvičenie skončilo spoluprácou s Mischom Jedinákom a celkom podarenou mikropoviedkou Genetické úpravy. Ale ja si radšej čítam, prípadne dokopávam autorov k tomu, aby konečne napísali nejaký ten román, aby som mal čo čítať.

Ehm, dokopávaš... čo to vtáčiky na mojej novej streche čvirikali, že Ivan Pullman má zásluhy na tom, že Mischo Jedinák niektoré svoje veľdiela napísal? A čo Michal Spáda, od ktorého stále túžime vidieť aj pokračovanie jeho finálovej Violy? Koho všetkého ty dokopávaš k práci, prosím ťa? A hodí sa na to najlepšie označenie manažér, motivátor alebo buzerant?
Ja skôr dúfam, že Mischo svoje veľdiela ešte len napíše. Ale už je načase možno prezradiť, že po dôkladnom zvážení faktov sa Mischo konečne odhodláva k napísaniu svojho prvého románu a tak mi neostáva už nič iné, ako dúfať, že sa doň pustí čím skôr, aby som si najneskôr na Vianoce mohol prečítať prvú verziu.
Čo sa týka románu od Miša Spádu, tak tam čitateľov asi sklamem, ale Mišo potrebuje na tvorenie čas a tak je zrejmé, že román bude skôr, ako sa dožijeme dôchodku, ale len zhodou náhod sa ho dočkám skôr ako o rok.
A tým by sa asi výpočet osôb, ktoré istým spôsobom motivujem k písaniu (ono, aj motivácia v štýle už aby som to napísal, nech mi dá ten Pullman aspoň týždeň pokoj, je občas fungujúca :)) končí. V súčastnosti nevidím u nás ďalšieho autora, ktorý by mohol prispieť kvalitným textom a je ho potrebné dokopávať. Ostatným to ide celkom samo, možno je to aj tým, že majú strach, aby som si ich náhodou nezobral na mušku :)

Takže buzerujúci motivátor?
Hm, radšej "občas otravný motivátor".

A čo portál Fantazia.sk? Povieš mi trochu o tom, čo tam robíš?
Ja som neštudoval preto, aby som robil, maximálne pracoval. Na stránke Fantázie pôsobím ako jeden z redaktorov, ktorý občas nahodí nejaký článok, anketu, oznam, občas niečo opraví a upraví, proste klasická redakčná práca.

Takže si väčšinou neviditeľný... ale potom si vymyslíš napr. projekt rozhovorov so slovenskými prekladateľmi SFaF kníh s názvom "Tak som to preložil"... bol to tvoj nápad? Sám si si ho zrealizoval od A po Z? Môžeš nám tých respondentov vymenovať a ku každému pridať jednu vetičku zo zákulisia?
Vetičku zo zákulisia pridám hneď na úvod, keďže nič nebežné mi na um neprichodí. Je to už takmer novinárska práca, kde je potrebné si zistiť základné informácie o prekladateľovi a prekladanom titule a potom sa zapotiť pri vymýšľaní otázok.
Nápad vznikol asi náhodne, aj keď už dlhšie som pociťoval určité vákuum ohľadom informácií u nás vydávaných prekladových titulov a prekladatelia sú asi tým najvhodnejším partnerom na spropagovanie zaujímavých titulov.
Zatiaľ sa mi podarilo vyspovedať štyroch prekladateľov, ale na september mám v rôznych fázach príprav rozpracovaných ďalších dvoch prekladateľov.
A keď už menovať, tak prekladateľka Twilight ságy Lucia Halová, všestranný talent Michal Jedinák, upírsky zábavný a často s Honzom Kantůrkom porovnávaný Vlado Gális a nakoniec britský humor v podaní D. Adamsa, ktorý nám priniesol Patrick Frank.

Máš aj ďalší interesantný koníček. Všimla som si, že do posledných čísiel časopisu Fantázia prispievaš krátkymi recenziami skutočných sci-fi stariniek - navyše slovenských (tu, s.6). Čo ťa k tomu vedie? Ako vypátraš, že existujú a ako ich potom zháňaš?
Priznám sa, neviem, čo ma k tomu vedie, ale možno fakt, že niektoré tie dielka sú viac ako aktuálne aj v dnešnej dobe a často veľmi vtipné. Osobne ale po nich nepátram, na to už naozaj nemám čas, ale mám určité ciele do dôchodku, ako poriadne prekopať dielo Jána Kresánka Ladčana, ktorý je v slovenskej fantastike takmer neznámy, ale v skutočnosti svojou kvalitou textov a námetom predbehol na konci 40-tych rokov diela, ktoré u nás vychádzali o tri-štyri desaťročia neskôr. Takže si vypomáham hlavne dvoma knižnými publikáciami, ktoré o histórii slovenskej fantastiky vyšli.
Zháňanie je zložité, keďže knihy, hlavne zo začiatku 20-teho storočia nevychádzali vo veľkých nákladoch a následne sa veľmi neuchovávali. Takže raz za čas si prechádzam ponuky internetových, ale aj kamenných antikvariátov a som rád, ak sa mi niečo podarí ukoristiť.

Pre môj druhý blog si mi nedávno poslal obrázky svojej zbierky vzácnych známok rodinky Simpsonovcov. Tých teraz necháme tak, lebo v príspevku je informácií dosť. Ale čo tvoje ďalšie sci-fi, fantasy a popkultúrne slabôstky?
Veľa ich nie je aj preto, že som na ne ešte primladý :-) Ale hlavne, sú to knihy (áno, aj tie patria do popkultúry). Ostatného je naozaj pomenej a keď už niečo, tak je to často smerované na Homera Simpsona. Dôvody sú myslím všetkým oteckom u nás známe a ostatní to aj tak nepochopia.

Keďže mám doma podobného milovníka upoteného pivára Homera, a niekoľko ďalších poznám, buď tej lásky a skús mi to ako nechápavej žene vysvetliť ;-)
Tak to je zložité a pre ženy naozaj nepochopiteľné, ale my muži, čo sme trošku rodinne založení, to naozaj nemáme ľahké. Náš každodenný rituál začína skorým vstávaním, naložením do auta a rozvozom detí do školských zariadení a manželky do práce. Potom nasleduje dlhá a namáhavá činnosť, ktorej úlohou je zabezpečiť dosť financií na splatenie hypotéky a ďalších účtov, dosť voľných financií, aby deti neboli medzi spolužiakmi na posmech, manželka v práci vyzerala na úrovni a ešte aj dovolenka sa patrí... Po tak náročnom dni po príchode domov sme zavalení problemami v domácnosti, ktoré nepočkajú, takže jediné, čo má pre nás ešte nejakú cenu, je sadnúť si pred telku a relaxovať. A tu sa dostávame k Homerovi. Nebyť tohto nášho vzoru, skončili by sme v depresiách, že sme neschopní, lebo vlastne zlyhávame, ale Homer nám ukazuje, že nech sme akokoľvek neschopní, smoliari, občas vytesňovaní na okraj spoločnosti, stále je tam niečo, čo nám má a musí zlepšiť náladu, lebo je to náš život, neposlušné, ale naše deti, ufrfľaná a nespokojná, ale pritom milujúca manželka. Ďakujeme, Homer :)

Kruci ty si obetavý otec a manžel... Ale predsa sa mi zdá tvoj pohľad dosť jednostranný - ženy s rodinou sú na tom rovnako, ak nie horšie (lebo v čase, keď vy už sedíte pred tou telkou, ony ešte upratujú, kúpu a ukladajú deti do postele). A my ženy si máme za príklad brať koho? Marge Simpsonovú, ktorá je taká lojálna k rodine a manželovi, že keď sa z času na čas pokúsi o súkromnú aktivitu, vydolujú z toho scenáristi morálne ponaučenie o kajúcnom návrate ku sporáku?
Tak to pozor, ja som netvrdil, že ženy nič nerobia. To, že makajú musím predsa veľmi dobre vedieť, veď ich mám doma tri :-) A je na každom jedincovi, aby si vybral svoj vzor, príklad, idol...

Rada sa s fantasistami bavím o knihách a pri tebe mám ideálnu príležitosť. Tak skúsime rovno k súčasným trendom - čo si myslíš o mega-úspešných ságach rýchlopečených bestselleristov?
V súčasnosti je moderný trend zhadzovať komerčne úspešné knižné tituly, lebo vraj nie su príliš hodnotné. Ale je to viac ako choré. Koľko kritických hlasov sa objavovalo celosvetovo, keď vyšli prvé knihy o Harrym Potterovi? A končilo to slávou na to, ako J.K. Rowlingová pritiahla deti k čítaniu. Teraz tieto trendy jasne pociťuje Súmračná sága Stephenie Meyerovej. Vraj je to plytké, prečervenané (Ivan tým myslí presladené, pozn. red.). Ale fakt, že autorke šlo práve o to, nikoho nezaujíma. Ani to, že jej cieľ, osloviť EMO a Gothic generáciu vyšiel a deti po Potterovi siahajú po ďalšom titule. A to je to, čo má umlčať odporcov, lebo je šanca, že nejaké to percento tých čitateľov si neskôr prečíta aj "hodnotnejšie" diela.
Keď to mám ale zrhnúť, tak rovnako ako D. Steelová sa zacielila na skupinu čitateliek, tak sa R.A. Knaak, či M. Heitz v súčasnosti zacieľujú na čitateľa, ktorý volá po knihe, ktorá mu po náročnom dni ponúkne relax bez premýšľania. Ale svoj úspech nemôžu autori stavať len na tom, že napíšú romantický príbeh, príbeh, kde krv tečie potokom a akcia nekončí. To, čo pár autorov stavia nad ostatných je ich remeselná zručnosť, ktorá zaručuje, že kniha plynie, nezasekáva sa, čitateľ pri nej nezvracia. Ono, ľahké je niečo odmietnuť, ako knihu vziať a potom aj priznať, že síce to nie je môj obľúbený žáner, ale isté literárne kvality to spĺňa.

Aha, takže generácia, ktorá v detstve hltala Rowlingovú, dnes je vo veku adolescentov a prechádza na Meyerovú... a raz možno skončí pri Asimovovi či Tolkienovi... možno ;-) (a možno pri pive v krčme)
Dúfam, že nie. Treba si uvedomiť, že požiadavky nasledujúcich generácií sú iné, ako súčasných a tak sa skôr teším na novšie diela, ktoré budú schopné byť aktuálne aj po desaťročiach. Veď ani my sme neskončili u Shakespeara (našťastie :-).

V čom je teda zakopaný pes úspešného bestselleru? Prečo všetky trhy tlačia najnovší hit jedného autora, ale nespropagujú niečo podobné od domáceho?
Celkovo je ale jasný trend, že je možné čitateľovi ponúknuť len ten titul, o ktorom má cenu sa dozvedieť. A to je chyba našich domácich autorov fantastiky. Na rozdiel od mainstreamových ešte stále nechcú pochopiť, že nech napíšu akokoľvek kvalitné dielo, kým sa nepostarajú o publicitu, tak o nich nezakopne ani vydavateľ a ani čitateľ.
Vyhovárať sa na malý trh je prachsprostý nezmysel, čo dokazújú mnohí slovenskí autori. Otázka, či sa dá živiť len písaním románov je iná. Keď si vezmeme do úvahy trh anglofónny a fakt, že na tom trhu sa len písaním kníh uživí menej ako 10 autorov, tak náš trh, ktorý dokáže pár autorov uživiť, ukazuje, že je životashopný! Len treba viac snahy autorov sa uchytiť a každý deň pre to niečo robiť, lebo aj písanie je len zamestnanie a ničím sa nelíši od toho, ktoré vykonávame my, teda, z pohľadu každodennej driny.

Menej ako 10? Neverím! Menuj! ...Veď ich je celá kopa, ktorí nerobia nič iné, iba píšu... aspoň to teda tvrdia.
No, reálne ich je asi 6. Ostaní sa živia popri písaní kníh iným písaním, najmä do novín a magazínov. Nehovoriac o tom, že v USA je bežné dostať ako honorár väčšie množstvo výtlačkov, s ktorými autori prelozia celé štáty a na rôznych akciách ich predávajú. Ak má niekto záujem o autogram, tak si musí knihu kúpiť. Ono aj nedávno skončený festival Comic Con v San Diegu kolegom z českého vydavateľstva Crew otvoril oči a ukázal, že aj u nás veľké hviezdy sedia pri samostatných stoloch a sú ochotní sa s návštevníkmi rozprávať až keď si od nich niečo kúpia. U nás to bolo pekne viditeľné na Istrocone, keď Craig Parker dával autogram na len uňho zakúpenú podpiskartu, ktorú si ale on sám musel kúpiť od filmovej spoločnosti. Toto je tvrdý kapitalizmus a Slovensko v ňom nemá dôvod zaostávať, lebo vydavateľ má tiež svoje sny, ktoré chce realizovať a na to musí mať peniaze...
No hej, z Craiga som bola aj ja trochu v šoku, najmä keď som zistila, že tá podpiskarta stála 400 korún, ak si dobre spomínam. Ale ochotne sa podpísal na booklet k DVD Spoločenstva prsteňa :-) Nuž, kapitalizmus je sviňa a my Slováci si ťažko zvykáme, že ZA VŠETKO SA PLATÍ.

Ale čo fantastika? O tú nám tu predovšetkým ide. No jasné, máme tu žiarivý príklad - Ďuro Červenák. Disciplína spojená s talentom, remeslom a nápadmi. Lenže aj v jeho prípade to vyzerá tak, že dobrý slovenský autor fantastiky aj tak nakoniec skončí v českom vydavateľstve a u nás sa vydávajú sexuálni Matkinovia a červenoknižnicové Vasilkové...Kdežto slovenská fantastika končí prinajlepšom v maličkých vydavateľstvách, ktoré nemajú dosť financií na adekvátnu propagáciu. Ako z toho von?
Reálny stav vydávania fantastiky na Slovensku nie je taký žalostný a vlastne súvisí s predchádzajúcou odpoveďou. Je smutné, že autori sedia a čakajú. Vydavateľ pracuje len s textom, ak ho nemá, nemá s čím pracovať. Ono, Juraj Červenák má moje isté sympatie a držím mu palce so slovenským vydaním Rogana. Ale nemôžem sa ticho pozerať, ako si tým ničí príležitosť vyjsť tohto roku na trh s novinkou o protitureckom boji.
Jednoducho lepšie je preňho nič neriešiť ako využiť ponúknutú možnosť a zaslať rukopis. Príde mi viac ako smiešne, že radšej zostane utiahnutý v tieni fandomu a očakáva, že mu malé vydavateľstvo so slabou distribúciou a marketingom zabezpečí prísun nových čitateľov. Ako tvrdím, držím palce, ale realista vo mne plače, lebo premárnené šance sú zatiaľ stále súčasťou autorov fantastiky, ktorí majú potenciál osloviť masy, ktoré fantastiku u nás čítajú (nie, nehovorím o tých, čo napĺňajú kasy v Brlohoch, ale o tých, čo stále zaručujú dotlače Adamsa, Spakowského a pod....)
Ale ak mám jednoznačne odpovedať na tvoju otázku - manželia Molitoroví, Betka Palacková, Igor Holub, Štefan, Konkol, Márius Kopcsay, Peter Macsovszky, Michal Hvorecký sú len krátkou ukážkou, že aj domáci autori sa vedia presadiť vo väčších vydavateľstvách, pričom prekladovú časť nemá zmysel vymenúvavať, lebo tá každoročne rastie aj pre dospelého čitateľa (osobne sa teším na prvé slovenské vydanie Gaimana už čoskoro, ale ani Del Torro nevyzerá zle). Čiže nie je pravda, ktorá v istých kruhoch koluje, že veľké vydavateľstvá nemajú záujem o fantastiku. Ich záujem je cielený len na knihu, ktorej kvalita si zaslúži vydanie.

Aha, takže po Ďurovi konečne chmatlo väčšie slovenské vydavateľstvo (tipujem Slovart) a namiesto, aby im poskytol rovno kapitána Báthoryho, ktorý by určite zabodoval aj u nefantastického publika, ide do toho so starším Černokňažníkom, ktorého už tunajšia fantastická komunita má načítaného v češtine... To je ale nešťastné... a nemúdre, dodala by som.
No, tu sa ukázalo to, čo práve kritizujem. Ďuro o záujme Slovartu vedel a vie, ale neriešil to. Čakal, síce netuším na čo. Ale dočkal sa ponuky od Artis Omnis a keďže naši fandomoví autori viac čakajú ako konajú, tak keď nejaká ponuka došla, zobral ju. Je skôr na plač, keď toto vydanie sám považuje za skúšku, či reálne je vhodné vydávať fantastiku na Slovensku. Tú skúšku už spravili iní a celkom úspešne, len to by chcelo naozaj viac konania ako čakania a tak sa môže stať, že kniha, ktorá mohla útočiť na vysoké pozície slovenských knižných rebríčkov skončí opäť raz v len češtine.

Takže Artis Omnis? Maličké Artis Omnis, ktoré síce všade vychvaľujem za ich aktivitu v propagácii málo známych fantastických autorov, ale ktoré popudilo toľko ľudí zvrzanou obálkou k Fabianovmu Pestis Draconum... Ach, aké plytvanie potenciálom v prípade Červenáka.
No, vraj to bude aspoň v pevnej väzbe a s novou obálkou od Miša Ivana, ale načo taká výpravnosť, keď skončí v poličkách s fantastikou a ku potenciálnym kupcom otočená len chrbátom? Bez pyramídiek pri vstupe bude problém sa presadiť a pochybujem, že Artis Omnis toto dokáže zabezpečiť v pretlaku titulov väčších vydavateľstiev u nás.

Tak tak, biznis sa dnes robí trochu inak - ako vravíš, pyramídky v Panta Rhei, turné s čítačkou a autogramiádou po nákupných centrách, hosťovanie v Knižnej revue Dada Nagya...
Tí, ktorí majú reálny záujem vydávať knihy na Slovensku už prišli na to, čo treba robiť. Je na každom autorovi, aby si vstúpil do svedomia a zamyslel sa nad tým, či chce vydávať knihy pre čitateľov, alebo pre to, aby si mohol do bibliografie zapísať ďalší "úspech".

Pri tomto priamočiarom prirovnaní by sme trochu Ďurovi asi krivdili obvinením, že si robí zárezy na pažbu, ale keďže rodinka je už za dverami, asi si čoskoro uvedomí, že sú spôsoby, ako sa dá lepšie presadiť a zarobiť viac peniažkov. Bude ich potrebovať, ako ich potrebujeme všetci. A fanúšikovia ho zase budú môcť ohovárať, aký je komerčný, hehe. Nuž ale zlá reklama predsa neexistuje! ;-)
Priznám sa, že v tomto som dosť skeptický, lebo tu reálnu možnosť má a zatiaľ ju ignoruje... Ale tu to už ukáže čas, kam sa posunie Ďuro a kam ďalší slovenskí autori fantastiky. Možnosti sú, takže nám neostáva nič iné, len čakať, ako sa to vyvŕbi.

No, knižky a Ďura sme už vyobracali zvonka aj zvnútra - poďme teraz ohovárať fandom! :-D
A hneď na úvod musím čitateľov poinformovať, že my dvaja máme rozdielny názor na to, ako chápeme slovíčko "fandom". A keďže ty si tu interviewovaný (blé, jazykolam), osvetli prosím náš malý rozpor...
V prvom rade je potrebné rozlíšiť fandom a Fandom. Ak fandom funguje nezávisle ako skupina fanúšikov, tak Fandom by mal slúžiť na to, aby tieto skupinky formoval, pomáhal im profesne, nehovoriac o tom, že by mal navonok voči svetu fungovať ako združenie, ktoré je pre médiá a iné inštitúcie partnerom. To žiaľ u nás neplatí - Fandom je len fandom, ktorý sa občas hrá na Fandom. Ako, jedno stretnutie ročne slúži na stretnutie kamarátov, keďže aj tak nič nevyrieši a hlavne nič vyriešiť nechce. Je mi zle, keď vidím, ako sa poniektorí snažia hájiť záujmy Fandomu, ktoré ale nepoznajú, lebo v prvom rade by malo ísť o propagáciu fantastiky. Ak ale jediné ocenenie slovenského fandomu získa festival Slavcon (nič proti nemu, ale je to len stretnutie tých, ktorí vo fandome existujú), tak sa pýtam, kde sa stratila idea propagácie? Ak sa do druhého kola nedostane Comics-Salón/Istrocon, ktorý rozširuje fantastiku mimo už fandomom zasiahnutých ľudí, čiže napĺňa ciele Fandomu, ale je komerčný, tak tu asi niečo hnije...
Ale ja som rád, že sa ukázalo, že Fandom je u nás nepotrebný, že nakoniec je tu pár jedincov, ktorí dokážu fantastiku podporovať. Veď vďaka Winovi (Róbert Žittňan) a pár nadšencom máme festival, ktorý zaujíma širšiu verejnosť, vďaka Ivanovi Aľakšovi máme časopis, ktorý je pre médiá akceptovaným partnerom. A sú ďalší, ktorým ide o zábavu a šírenie toho, čo máme radi a nepotrebujú na to organizáciu, ktorá za posledných 10 rokov nič zapamätateľného nevykonala a žije len zo svojej minulosti.
Osobne si viem predstaviť, ako by Fandom mohol napomôcť rozvoju fantastiky. Ale chce to konať a nie sedieť a zapíjať gulášik pivkom. Tie možnosti tu sú a chýba práve inštitúcia, ktorá by to skoordinovala. ALe viem, lepšie je to pivko ako práca navyše...
Jasné, takže teraz už chápem, prečo hovoríš, že nemáme fandom. My máme fandom, ale nemáme Fandom... Ale zato ten gulášik bol eňo-ňuňo ;-)

Teda, ty režeš do živého. Keď si takto vo švungu, vieš z voleja nahodiť, čo ťa ešte na našom fandome zásadne štve?
Maximálna getovosť, uzavretie sa pred svetom a isté bránenie sa vstupu nových prvkov. Poznáme časy, keď hry boli zlé, seriály tiež, okrem kníh vlastne nič dobré nebolo. Pričom práve od fantastikou poznačených ľudí by som očakával pokrokovosť. V súčasnosti ma celkovo štve nadávanie na slovo popkultúra, pričom každý, čo na to slovo nadáva, popkultúrou žije. Ono, dnes sa to už inak ani nedá, keďže popkultúra je všade okolo nás a nevedomky si ju užívame pri čítaní Pratchetta, pozeraní Dr. Housa, nového filmu zo sveta Star Trek a pod...

Ktoré nové prvky máš na mysli? Napr. akceptovanie čoraz širšieho záberu fantastiky ako takej? Myslím neustále košatenie žánrov, pribúdanie fantastických prvkov v dielach, ktoré sú na prvý pohľad jasný mainstream... a tak?
Ťažko sa odpovedá na otázku s odpoveďou :-) Ale áno, ide o to, že sa mení pohľad na médiá, pričom knihy idú do ústrania, aj keď nemiznú. Žijeme v informačnej dobe, kde informácie na nás sálajú s rôznych druhov zariadení a tak sa aj fantastika musí prispôsobovať. Sú to veci, ktoré boli v mnohých sci-fi dielach aj predpokladané, tak prečo sa k nim obracať chrbtom? Ale aj kus konkrétnosti - treba si uvedomiť, že dnešná doba je o multimédiách, čiže nie jedno médium, ale viac médií tvoriace jeden celok. Už nie je takou zvláštnosťou, že pred filmom vyjde PC hra, komiks, knižné vydanie príbehu, samostatná webstránka s dynamickým obsahom. Toto sú fakty, v ktorých žijeme a je na nás, aby sme sa ich naučili využívať v náš prospech. Ísť proti nim znamená ísť proti sebe samým...

Takže tvoja pointa je v tom, že slovenský fandom túto druhovú symbiózu nechce prijať?
Asi nie, keď má rokov prijať súčasnú podobu CS/IC a aj proti novej podobe časpisu Fantázia, ktorý sa zameriava na všetky tieto aspekty, počuť skôr negatívne ohlasy, žiaľ nie konštruktívne, ale práve neochotné ísť s dobou.

A ak hneď nadviažem na seba aj na teba - sú nedostatky nášho pidi-fandomu fatálne = spojené s našou nemeniteľnou mentalitou, alebo vidíš svetlú budúcnosť v ďalších generáciách?
Pre Fandom fatálne, lebo nemá záujem o ďalšiu generáciu. Proste Fandom žije sebou, nové kluby vznikajú náhodne a ešte náhodnejšie sa dozvedajú o Fandome. Takže jediné, čo prežije je fandom a aj to vďaka dnešným možnostiam nebyť závislý len na tom, čo a ako sa deje u nás. A nejde ani tak o nemeniteľnú mentalitu ako určitú rezignáciu. Ak by bol problém s mentalitou ako takou, tak dnes sa ani spolu nerozprávame, lebo by nebolo o čom...

Dobre a ešte tú trápnu záverečnú otázku :-) Ako si Ivan Pullman predstavuje príjemne strávený večer?
Každý deň rôzne, vraj stereotyp zabíja kreativitu. Ale dosť často v kruhu rodiny, bez nutnosti myslieť na to, že už treba pripravovať ďalšie číslo Fantázie, blíži sa Istrocon a ďalších príjemných vecí, keď sú už za mnou :-)

Ivan, ďakujem za skvelý rozhovor.

-----------------
Súvisiace články:
Dialóg o fantastike deviaty - Martin Králik
prvých 8 dialógov o fantastike na starom blogu - Juraj Malíček, Alexandra Pavelková, Ivan Aľakša, Lívia Hlavačková, Juraj Maxon, Marek Eliáš, Katarína Jurdáková, Juraj Červenák