Google+ Riddick's Realm: Dialógy o fantastike 9 - Martin Králik

29 apríla 2009

Dialógy o fantastike 9 - Martin Králik

Spomedzi aktívnych ľudí na poli slovenskej fantastiky by som ho zaradila do kategórie "zrelé víno". Nie je starý, zďaleka ešte nie je ani v strednom veku - no zdá sa, že vďaka neustálej aktivite a vymýšľaniu toho stihol preveľa...

Zbožňujem historky z tej éry, keď internet bol ešte v plienkach, ale zapálení chalani hrávali Dračák, sem-tam sa prichomejtli ako komparz na nakrúcanie nejakého fantasy filmu, užívali si relatívne bezstarostné "mládí" a hľadali si podobne fantáziou "postihnutých" kamarátov - fantastika mala svoju špecifickú atmosféru, ktorú zachytíte aj dnes, no v dusnom prostredí medzi 8 tisíc ľuďmi na Comics Salóne ju často prehluší vrava.

Preto som skúsila Martina navliecť aj do spomínania na staré časy. Na to, aby ukojil moju zvedavosť, je naozaj príliš mladý ;-) No porozprával mi aj o sú
časnej stredoeurópskej fantastike, o vydávaní časopisov, kníh, poľských literárnych hviezdach a všeličom inom.



Dialóg o fantastike deviaty:
Riddick vs. Roger

Schválne, vie aj mladšia generácia, odkiaľ pochádza jeho prezývka Roger?
Napoviem:
Martin Králik „Roger“ zakladal sci-fi klub Quasi, časopis Fantázia, fanzin Istrozin, v súčasnosti sa venuje publicistike, redaktorstvu, mladomanželke... a keď musí, aj práci, za ktorú ho platia ;-)

Ale poďme už na to rozprávanie:

Martin, ty si v slovenskom fandome vlastne ako dlho? Počula som ťa často spomínať na staré časy, keď po internete nebolo ani chýru ani slychu, zato fungovali sci-fi kluby, vydávali sa cyklostylované fanziny... Môžeš mi trochu načrtnúť vývoj fantastiky v tomto odbobí a hlavne jeho atmosféru?
Ja zase až taký starý fan nie som :-) Z rozprávania staršich fanov viem, že kluby vtedy slúžili hlavne na vymieňanie si poľských prekladov amerických kníh, prípravu fanzinov, plných amerických poviedok (tie zas bývali prekladané z maďarčiny či nemčiny) a pozeranie pašovaných videokaziet. Popri tom vznikali súťaže (Cena Karla Čapka či Cena o najlepšiu fantasy) a organizovali sa cony ako Parcon či Istrocon. Dodnes z týchto aktivít pretrvali vlastne len tie posledné spomínané.
Ja som sa ku klubovému životu dostal až v roku 1996, no môj prvý "con" - Reussova Revúca, bol nezabudnuteľný. My ako vtedy neznámi sme spali v chatke, ktorá bola strašne do kopca. Pamätám si, že v noci tam bol problém sa dostať. No tam sme sa spoznali prvými "celebritami" - Sašou Pavelkovou, Peťom Šulejom, Carolou Biedermanovou, celým Slovenským Syndikátom Autorov Fantastiky. Od prvých dvoch sme tam vybavili poviedky do nultej Fantázie.

A keď sme zašli tak ďaleko, prihoď ešte čosi z detstva, ako si sa k tej obľube fantastiky vlastne dostal...
Začínal som tak, ako v tom období asi každé decko – mayovkami a verneovkami. Tam som s dobrodružnou literatúrou aj prestal (teda vlastne s každou, zhruba v trinástich ma namiesto čítania uchvátila hudba). Vrátil som sa k nej až niekedy začiatkom roka 1996 (čiže o desať rokov neskôr, keď už "tak ďaleko" zachádzame), keď sa mi v nejakom kníhkupectve dostal do rúk časopis Ikarie. Súčasne som sa zapísal do petržalskej knižnice, kde tých lesklých obálok s raketami a mečmi bolo plno. Keď som potom znova v tom kníhkupectve hľadal novú Ikarii, bola vypredaná, no okoloidúci ma poslal do Centrál pasáže, kde je vraj obchod s tajomným názvom "Brloh" a tam jej majú dosť. Potom už nebolo návratu :-)

Všimla som si, že keď máš príležitosť, rád sa pochváliš svojimi zakladateľskými zásluhami. Tak sa priznaj takto verejne, čo si to pomáhal založiť, štartovať a spúšťať? :-)
Ja sa nechválim, ja len konštatujem :-) Nasledujúce konštatovania ale budú ale asi znieť dosť samoľúbo. O tom, ako sme sa prostredníctvom fanzinov stretli, o zakladaní Fantázie a mojom pláne, ako oživiť našu fantastiku, tu hovoril už Ivan Aľakša. Mal som vtedy šťastie v Brlohu pracovať a tak som každého, koho časopis zaujal, posielal na redakčné rady, ktoré vtedy bývali v utorok v Tulipáne (česť jeho pamiatke). Takto postupne vznikol okolo časopisu okruh ľudí, ktorí sú tam viac-menej dodnes, no už netvoria chrbtovú kosť. V tej dobe som pripravoval ešte jednu zaujímavú vec, po dlhšom čase pravidelnú reláciu o sci-fi v rádiách (a asi úplne prvú v komerčných) – Matrix na Ragtime.
Z Brlohu som sa potom presunul do vydavateľstva Ep
os, kde som spoluzakladal ich edíciu beletrie a časopis Kométa. Ten kvôli úplne nekoncepčnému zámeru, keď sa doňho malo dostať všetko od krížoviek po román na pokračovanie, od sci-fi cez detektívky až po poľovnícke príbehy, potichu zmenil trikrát formát a skončil.
Nasledoval koncept
Večerov slovenskej fantastiky, usporadúvaných na Istroconoch a v priestoroch PEN Klubu, a literárna súťaž Raketa, pre ktorú som vymyslel dnešný dvojkolový princíp jej nasledovníčky, Ceny Fantázie. Vtedy (okolo roku 2002) na tom bola slovenská fantastika už veľmi dobre, ročne jej vychádzalo aj desať kníh, dokonca v slovenčine :-) Zdalo sa, že prišiel čas na prerazenie von. Nie do Čiech, tam už boli naše hviezdy Saša Pavelková a Ďuro Červenák dostatočne známe. Využil som preto svoju znalosť poľštiny a cez historicky prvý poľsk
ý elektronický časopis Fahrenheit, ktorý má priamu väzbu na ich najväčšie vydavateľstvo fantastiky Fabrika Slów, skúsil preraziť na sever.
Nedopadlo to slávne, naši autori zostali v kúte, aj keď päť kníh tam vďaka tejto iniciatíve vyšlo.
No a potom začali vážne problémy s Fantáziou, ktoré vyvrcholili v roku 2007 jej hibernáciou. Ako vieme, z tej sa prebrala značne zmutovaná.

Jeden z prvých Večerov fantastiky, s Alexandrou Pavelkovou a Štefanom Konkolom.
Vtedy si oznámil návrat k fanzinom...
Áno, vyzeralo to vtedy ako logický krok. Vrátil som sa tam, kde som začínal, ku klubu Quasi a jeho Istrozinu. Klub sme s dvoma jeho bývalými členmi Milošom Ferkom a Bohumilom "Hromovladom" Stožickým obnovili, Istrozin som ale chcel dostať do modernej podoby. Hlavná zmena musela nastať v distribúcii, pár kusov v kníhkupectve nemalo zmysel. Logicky tak vznikol e-mag v vo formáte PDF, ktorý sa dnes má celkom dobre (počet stiahnutí ostatného čísla sa blíži k dvom stovkám po necelých dvoch mesiacoch, 24-ka je pred dokončením). Fanzin navyše netlačí ťarcha termínov - čo sa ale občas ukáže ako nevýhoda.



Čo taký fanzin obsahuje a ako vlastne vzniká?
Fanzin zvyčajne obsahuje poviedky, články a zaujímavosti zo života klubu. To posledné my dosť obmedzujeme, zameriavame sa na funkciu Istrozinu ako literárneho "časopisu" - z tohto dôvodu sme ho v čase, keď to s Fantáziou vyzeralo najhoršie, obnovili.
Zvyčajne najskôr treba získať tri
poviedky, z ktorých aspoň jedna by mala byť ťahák – či už od známeho spisovateľa, alebo niečo, čo tu často čítať nie je možné (v pripravovanom čísle 24 to má napr. byť poľský horor).

S autorom ťaháku alebo inou osobnosťou sa potom dohodnem na rozhovore. Doplním články, správičky zo svetovej a našej SF, nakoniec píšem uvodník. Súčasne so mnou pracuje na Istrozine v Košiach Bety. Dáva svojim známym ilustrátorom ilustrovať poviedky, hľadá nejaké super maľby pre galériu a obálku. Keď máme tak 90 percent obsahu, príde prvé zalomenie. Z toho je jasné, čo ešte potrebujeme. Zvyčajne tak o dva týždne je Istrozin hotový. Pravdaže, ako fanzin máme výhodu, že nemusíme zúfať, ak niekoho z nás život pritlačí a nemôže sa Istrozinu venovať. 


Obsahovo teda konkurujete (síce v menšom formáte) normálnym tlačeným časopisom, ktoré sa kupujú za peniaze. Istrozin je však voľne dostupný na stiahnutie. Spravili ste v spolupráci s OZ Mastodont honorovanú poviedkovú súťaž na tému Mestská fantasy, pre číslo 23 ste získali Jozefa Žarnaya, Dušana D. Fabiana aj kanadského prozaika Coryho Doctorowa. Robia to všetci pre pekné oči? Stojí to za tú námahu? Ako sa vám to vracia?


Stojí nám to za námahu. Ono je to vlastne návrat
k tomu môjmu pôvodnému plánu. Dnes na Slovensku nemáme časopis, zameraný na science-fiction a fantasy (šéfredaktor Fantázie to v jednom z úvodníkov napísal sám). A tak sa ho aspoň takto snažíme suplovať. Máme z toho dobrý pocit, že aspoň niečo tu, okrem knižných antológií, z fantastiky vychádza.


Vráťme sa ešte k tvojej práci na "nepopkulúrnej" Fantázii. Spomínaš na tieto časy s nostalgiou ako na "zlaté", alebo ideš ďalej a už sa tým nezaoberáš?
Boli to zlaté časy. No žiadna fantastika zo spomienok nevyžije. Samozrejme, redaktorská práca, spolupráca s výtvarníkmi, prekladateľmi či zahraničnými autormi prináša mnoho inšpiratívneho, čo napr. teraz využívam pri Istrozine.



Okrem Istrozinu máš však aj rubriku v časopise Fantázia, vlastný blog s názvom Rogerland, redaktorsky sa teda narobíš dosť... popri práci. Ako to stíhaš?
No, blogu sa už venujem veľmi málo, občas aj mám nápad, čo tam dať, no nejak sa mi k tomu nechce sadnúť.
Okrem Istrozinu je mojou srdcovkou rubrika "Rogerland – fantastika na sieti" vo Fantázii. Snažím sa tým do nej dostať zaujímavosti z našej aj svetovej SF, no moderným spôsobom, takým, ktorý sa do nej najviac hodí. Stíham to tak, ako všetci ostatní – keď hrozí uzávierka Fantázie, tie dve hodinky si nájdem. Správičky do rubriky však zbieram priebežne.
Pokiaľ ide o formu fantastiky, predpokladám, že tvojou najväčšou láskou zostáva literatúra. Čo si na nej najviac ceníš?
Samozrejme jej možnosti. Aj keď sa filmy stále predlžujú a vzniká stále viac filmových ság či fantastických seriálov, stále sa dá do tej knižky, na pár sto stránok, zmestiť omnoho viac príbehu, myslienok či detailov, ktoré rozprúdia fantáziu. Práve to, čo nie je otvorene predstavené zmyslovým orgánom ("tu máš, na, pozri sa") je tým, čo literatúru vždy povýši nad vizuálne umenie. A ďalšia prednosť - tak ako fantastika prečnieva nad inými žánrami umenia tým, že umožňuje dostať hrdinov do situácií, ktoré v našom svete nie sú možné a tak lepšie prejaviť ľudský charakter, tak v jej rámci prečnieva písané slovo vďaka šírke, na ktorej to umožňuje vykonať.
Martin sa k fantastike ako takej zaujímavo vyjadril aj v mojom staršom článku Prečo fantastika? (konkrétne v jeho druhej časti), kde som spovedala viaceré osobnosti SFaF scény o ich vzťahu k tomuto žánru či životnému štýlu.



Ale odnedávna si zažratý aj do seriálov - momentálne najvychytenejšej popkultúrnej záležitosti. Prečo ťa to tak baví?
Môže za to Battlestar Galactica, táto jej nová podoba samozrejme. Tento seriál vo mne vyvolal ten známy "pocit úžasu", ktorý od dobrej fantastiky čakáme. Navyše ma naučil "namotať" sa na seriál a každotýždenne očakávať novú epizódu. Postupne som tak objavil nový svet televíznych sezón, kde platia určité zákonitosti, ktorých skúmanie je pre mňa zatiaľ veľmi zaujímavé. Tak som sa dostal k množstvu zaujímavých príbehov. Z tohto pohľadu je pre mňa napr. táto sezóna oveľa zaujímavejšia ako predošlé. 



Pretože bola niečo extra? :-)
Áno, podľa mňa bola. Začalo päť seriálov zo všetkých žánrov fantastiky, ktoré dostali ďalšiu sezónu. Pre fanúšikov science-fiction to je prequel kultovej Battlestar Galacticy Caprica. Pilotná časť, ktorá vychádza na DVD je taká kvalitná, že mi ani nebude ľúto prípadného (a pravdepodobného) nepokračovania seriálu Dollhouse.
Fantasy tento rok zastupovali tri seriály, každý úplne iný. Mne sa najviac páči anglický Merlin, síce teenagerovské, no veľmi príjemné spracovanie najznámejšej anglickej legendy. Výborný je aj fantasy/horor/trochu sci-fi guláš Sanctuary o mi
este, kde sa uchovávajú príšerky – nepodarky evolúcie. Tretím do partie je seriál podľa ságy "Meč pravdy", Legend of the Seeker – trochu veľa amerického pátosu, no výborné triky a akčné scény. Horor zastupuje prekvapenie sezóny, upírčina True Blood, ktorá už stihla získať nejaké tie ocenenia ako najlepší nový seriál. A to nás budúci rok čakajú ešte sci-fi Flash Forward a seriál, ktorý točí HBO podľa výbornej fantasy ságy G. R. R. Martina "Pieseň ľadu a ohňa".

Ľudia pohybujúci sa v oblasti fantastiky ťa mohli vidieť aj pri sprevádzaní poľských hostí, napríklad Andrzeja Sapkowského alebo Andrzeja Pilipiuka. Kde si sa naučil tak dobre po poľsky a čo ťa vlastne k Poľsku viaže?
K poľštine som sa dostal ako to príslovečné slepé kura k zrnu. Mamu poslali na lektorát do Katowíc, kde na tamojšej fakulte slavistiky učila slovenčinu. Ja som akurát skončil strednú školu, váhal som medzi žurnalistikou a právom, keď som dostal ponuku ísť za ňou. Tak som zrazu sedel na poľskom internáte a snažil sa po rusky dohovoriť so spolužiakmi. Oni na mňa tiež po rusky a z rovnakého dôvodu – cudzia slovanská reč sa im zdala oveľa bližšia ruštine. Časom sme samozrejme prišli na to, že naše jazyky sa podobajú dosť a žiadneho "prostredníka" nepotrebujeme.
Po návrate na Slovensko som pokračoval v poľštine na Filozofickej fakulte UK, kde som aj promoval. Zďaleka som netušil, že sa mi tá reč raz zíde pri mojom hobby. Ale už pri prvých číslach Fantázie to jasné bolo – do jednotky som preložil poviedku Miroslawy Sedzikowskej, v ďalšom čísle je rozhovor s
Orsonom Scottom Cardom, ktorý som robil na Polcone
v Katowiciach. Keď sa obnovoval Istrocon a Sapkowski bol jasný hosť, jasné bolo aj to, kto ho bude sprevádzať. Teraz sme si na Istrocone celkom dobre o tých zážitkoch spred deviatich rokov pokecali :-) Andrzeja Pilipiuka som zase dostal na prvý Slavcon vďaka spolupráci s Fahrenheitom a Fabrykou Slów. Aj to bol veľmi zaujímavý víkend.

Nemôžeš hodiť do ringu nejakú pikošku, prípadne niečo zaujímavé o týchto osobnostiach? Ktorý z nich ti najviac "padol do rany"?
Keď oni sa tie osobnosti chvália pikoškami sami. O Sapkowskom všetci vieme, že píše aj kvôli svojej manželke, ktorá mu toho však doma veľa nedovolí. Pilipiuk zasa na besede veľmi zaujímavo rozprával o manželkách a milenkách pôvodného autora pána Tragáčika Zbigniewa Nienackého, ktoré stretával, keď chcel získať právo pokračovať v sérii.
Obaja títo páni mi sadli, no každý iným spôsobom. Sapkowski je hviezda a tak sa aj správa. Pilipiuk je grafoman, no ináč veľmi skromný a príjemný chlapík.

Ešte ti s tým Sapkowskim nedám pokoj - ako sa správa hviezda? :-)
Andrzeja tu už videli tisíce ľudí, takže vedia, že je veľmi náladová. Občas je to príjemný starý dedko, ktorý hádže zaujímavé historky a vtipy. Občas, keď ho niečo vytočí, je to poľský šľachtic a začne sa biť do pŕs. Úlohou sprevádzajúceho je, aby to potom nejako zvládol.



A zvládal si to dobre? Dá sa vôbec cudzí človek, dupľovane hviezda, prehovoriť na skľudnenie vášní, keď už prihára?


Myslím, že zvládal. Tak, ako sa dá ísť v takej situácii na všetky hviezdy - vychvaľovať ich a mastiť ego ;-)
Vpravo Martin Králik, vľavo Ivan Aľakša, v strede Andrzej Sapkowski a jeho ego ;-)
A máš trochu aj prehľad o poľskom knižnom trhu? Mne sa stále zdá, že Poliaci sci-fi a fantasy milujú a podporujú, majú aj stabilné základy vlastnej tvorby... a dokonca vydávajú aj našich autorov...
Prehľad o ich trhu celkom mám, aj keď už nie taký ako pred pár rokmi. Keď sa však pýtaš všeobecne, Poliaci a Česi sú národy, ktoré sú svetlými výnimkami v celosvetovom trende recesie fantastickej literatúry - dobre, aj v Amerike je kníh stále viac, no čoraz viac donedávna hviezdnych autorov sa musí uspokojiť s malými rodinnými vydavateľstvami. Časopisy zanikajú, poprípade im stále klesá náklad.
V Poľsku a v Česku však vychádza pôvodných diel stále viac a autori ako Sapkowski a Pilipiuk, resp. Kulhánek a Červenák, predávajú obrovské kvantá knižiek.
Stále viac autorov môže z písania vyžiť. No pokiaľ ide o vydávanie autorov navzájom – nebudem rozprávať o tom, čo sa deje Poliakom na našom či českom trhu, lebo s tým žiadne osobné skúsenosti nemám. No tých spomínaných päť kníh, ktoré cezo mňa v Poľsku vyšli, dopadlo z pohľadu vzťahu autor – vydavateľ fakt zle. Najviac to kričí na románe mladého, no úspešného slovenského autora, ktorému román nielenže bez súhlasu rozdelili, ale dodnes nezaplatili. Po takýchto skúsenostiach už u nás o knihu vo Fabryke Slów veľa autorov nestojí.

Hovoríš o poľskom a českom trhu. Ten slovenský je však na tom ešte horšie... Čo si napríklad myslíš o negatívnych reakciách niektorých ľudí na to, že naši úspešní fantasy autori vydávajú svoje knihy v Česku a v češtine?
Hm, tu si môžeme ako príklad zobrať toho istého autora. Snažili sme sa spomínaný debut dostať do niektorého zo siedmych slovenských vydavateľstiev. Odpovede? "Vydáme, ak zaplatiš 50 tisíc", "Vydáme, ak to prepíšeš do kópie Dana Browna", a podobne. Po takýchto reakciách potom prišla ponuka z Čiech, kde sa črtala kvalitná distribúcia, dobrá reklama a s tým súvisiaci zárobok, primeraný roku či dvom písania. Kniha sa dobre predávala, bola nominovaná na ocenenia. Nech sa zamyslia všetci tí, ktorí tvrdia, že vydávať po česky je zapredanosť, dajú si ruku na srdce a položia si otázku: Radšej by tú knihu nevydali?
Navyše, slovenská podoba potom vyšla ako prvý román na pokračovanie vo Fantázii.




A čo kvalita slovenskej fantastiky?


Slovenská fantastika má dnes svoj zlatý vek, nikdy tu nevychádzalo toľko poviedok a románov našich autorov – aj keď časť z nich je v češtine. Spisovatelia ako Ďuro Červenák, Alexandra Pavelková, či Dušan D. Fabian sú už skutočné hviezdy so zárukou, že všetko čo napíšu, sa slušne predá (a spĺňajú aj ďalšiu podmienku spisovateľskej hviezdy – na internete nájdeš pirátske kópie ich kníh).
Každý rok sa navyše cez súťaže ako
Cena Fantázie, literárna súťaž Istroconu, naše klubové Poviedky za tisícku (najnovšia sa už volá Poviedka za 33 a je na tému space opera) a ďalšie objavuje množstvo nových zaujímavých autorov. Posledným takým objavom je Lívia Hlavačková.
Aj s touto mladou šikovnou dámou som už robila rozhovor. Prečítajte si. 




Skúšal si aj sám písať. Čo to bolo a s akým úspechom?
No určite by som to úspechom nenazýval. Skončil som raz s jednou erotickou fantasy vo finále Ceny Gustáva Reussa, no pár ďalších pokusov boli väčšinou omyly. Možno časom to na mňa príde. A keď nie - nemusí zase každý písať.

Mám z teba dojem, že si taký rozbitý atóm :-) Neustále potrebuješ niečo nové vymýšľať, na niečom pracovať, jednoducho hýbať sa... Takže kam sa plánuješ hýbať v budúcnosti?
No momentálne zakladám niečo, v čom nie som práve doma – rodinu :-)
Pokiaľ ide o fantastiku, stále rozmýšľam o nejakej forme, ktorá by dokázala osloviť moderného človeka v dnešnej uponáhľanej dobe. Bol to tuším Stephen King, ktorý ma v svojej biblii "O písaní" upozornil na
fenomén audiokníh. Cez hudbu som sa potom dostal k podcastom a postupne zistil, v akých rozmanitých oblastiach fungujú. V jednom z mojich prehľadov fantastiky na nete, ktoré pripravujem pre Fantáziu, som urobil prehľad podcastov o sci-fi a fantasy. U nás však ešte nič podobného nebolo. A tak, ak bude dosť času a chuti, rád by som to rozbehol. Momentálne chýba "iba" technika.




Pridáš mi ešte nejaké najobľúbenejšie diela z fantastiky (literatúra, film) a predstavu príjemne stráveného večera?
Z knižiek sú to poviedky a romány Sapkowského o zaklínačovi Geraltovi a Ciri. Všetci, čo ma poznajú, vedia, že som nekritickým obdivovateľom trilógie Petra Jacksona Pán prsteňov, v horných poličkách mám ešte muzikály Vlasy a Moulin Rouge, temné Sin City či pomalú, no príťažlivú Road to Perdition.
Predstava príjemného večera je pozrieť si sitcomy How i Met Your Mother alebo The Big Bang Theory s manželkou, potom pozrieť ešte nejaký temnejší seriál, trochu popísať na facebooku a zaľahnúť. Podozrivo tam chýba čerstvý vzduch, že? :-)


Martin, ďakujem veľmi pekne za rozhovor.

 -----------------
Súvisiace články:
Dialóg o fantastike desiaty - Ivan Pullman
prvých 8 dialógov o fantastike na starom blogu - Juraj Malíček, Alexandra Pavelková, Ivan Aľakša, Lívia Hlavačková, Juraj Maxon, Marek Eliáš, Katarína Jurdáková, Juraj Červenák

2 komentáre:

  1. Som sice outsider, ale uz dlho ma prepadava otazka o tom vydavani slovenskych autorov v Cesku. A to takato: "Ako moze vobec niekto (nechcem radsej povedat, ze nejaky @!^%#^!$) kritizovat slovenskych autorov za to, ze sa nechaju vydat v Cechach za slusnych podmienok, ked ich na Slovensku nechce vydat nikto, s vynimkou podmienok neprijatelnych?" Ten niekto by sa mal nad svojou logikou poriadne zamysliet.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. presne si na to kápol. a napriek logike, ktorá je mne, tebe a mnohým ďalším jasná, sa vždy nájdu hlasy, ktoré logiku a racio nahrádzajú chorobným nacionalizmom, či čo to vlastne je.

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte ANONYMNE a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).