Správičky

...zo sveta za zrkadlom? Ale nie, nebudem vymýšľať trápne poetické prirovnania. Jednoducho - čo nové stretlo mňa a slovenskú fantastiku... v poslednom čase.

Hmm, tak chronologicky by to mal byť najprv Slavcon 2009. Neviem, či je to blogovými prázdninami, ktoré som si udelila po odchode zo Sme blogov, ale tento rok som sa s myšlienkou napísať o Slavcone správu s fotkami naozaj len zľahka pohrávala. S ohľadom na moju fotografickú lenivosť, s rokmi sa stupňujúcu, čoraz slabšiu účasť na prednáškach (s rokmi sa stupňujúcu) a zakrňujúci mozog (to viete, tridsiatka na krku), som vopred vedela, že zápisník pribalený do ruksaku bol len výkrikom prehnane optimistickej naivity do prázdna.

Ale nedá mi aspoň takto biedne si nesplniť povinnosť - posledný Slavcon bol ako obvykle skvelý - a bohužiaľ posledný nielen preto, že nedávno skončil... nezúčastnila som sa prednášky organizátorov, kde ohlásili ukončenie svojich aktivít a tak som sa to dozvedela až z tohto článku. Aj naň som linku dostala, nie že by som ho hľadala... Tá zásadná informácia je až na konci predposledného odstavca.

Podobne ako autor chápem rozhodnutie organizátorov a je mi jasné, že organizovanie conov je extrémne vyčerpávajúca aktivita, pri ktorej sa navyše človek musí motivovať tak akosi sám... Zakapanie Slavconu je už druhým prípadom (predtým pôvodný Istrocon), kedy po niekoľkých ročníkoch zodpovedným osobám jednoducho dôjde dych - a ja sa im vôbec nečudujem.

Na rozdiel od optimistov som však realista a predpokladám, že anjel spásy, ktorý by prevzal Slavcon v dostatočnom predstihu, aby sa uskutočnil ďalší ročník, neexistuje. Tolkienisti nevládzu, vypľúvajú dušu v cieľovej rovinke, mega-sponzori sa na takéto podujatie vykašlú, tam kde my vidíme potenciál, oni vidia iba potenciálnu finančnú stratu a profesionál Win, ktorý k "svojmu" conu už raz prifáril Istrocon, má dosť vlastných festivalov...

Takže je mi to nesmierne ľúto, ale jedno úžasné (a posledné 4 roky moje najobľúbenejšie) podujatie je v prdeli... A možno definitívne :-(

***

Keď už spomínam ten Smeblog tak často (holt, tie väzby sa naraz pretrhať nedajú), potešilo ma, že štafetu informovania o fantastických festivaloch na tomto serveri navštevovanom prevažne "bežnými" ľuďmi, prebrala Zuska Stožická. Napísala o Slavcone 2009 milý článoček, v ktorom som nostalgicky pozorovala niekdajšie vlastné osvetové snahy... a potom pridala post scriptum, šokujúco venované mne a môjmu odchodu zo Sme. Prekvapilo ma to a som Zuske veľmi vďačná za prejavenú solidaritu a pochopenie.

P.S.: Dúfam, že to nejaký krivák neskôr nevyužije ako dôvod neudelenia VIP Zuske, ako sa o to pokúšal už u inej blogerky. No ani v tom prípade niet čo ľutovať, skúsenosti ukazujú, že "tituly" na tomto serveri majú občas málo spoločné s kvalitou...tú si musí nájsť každý sám.

***

Niečo končí a niečo začína... (bodaj by to tak dopadlo aj so Slavconom). Po tom, čo som dala "sbohem a šáteček" Smeblogu, povedala som si, že je na čase sa zase niekam posunúť.

Kým som zbierala odvahu a nápady (oboje neprichádzalo) na prihlásenie sa ako síce nie hviezdny, ale už aspoň trochu skúsený publicista pre časopis Fantázia, predbehol ma sám šéfredaktor a dal mi šancu. Milujem Červeného trpaslíka, takže som bola vhodný kandidát na zhodnotenie jeho najnovšej sezóny.
Akú bude mať text úroveň, dozvieme sa z toho najsledujúceho čísla, ktoré bude čoskoro na pultoch (tých správnych) stánkov a obchodov. Buďte tolerantní, predsa len, tá aura jediného slovenského fantastického periodika biednemu pisálkovi ako ja podlomí kolená ;-)
***
Na záver pripomenutie podujatia síce nie primárne fantastického, ale určite dosť bláznivého a recesistického, aby sme ho za takmer fantastiku považovať mohli. V mojom rodisku Šali sa minulý piatok, teda 1. mája, konali retro oslavy Sviatku práce :-)
Bez osobnej účasti, no aspoň telefonicky som získala obšírny referát a zabavila sa sprostredkovane: Michail Gorbačov aj so svojou slávnou mapou na plešinke, Valentina Tereškovová prednášajúca o emancipácii žien v naturalizovanej ruštine, pionieri, mávatká, transparenty, široké kravaty a dederonové košele... skandovanie, spev, príhovory, bozkávanie a objímanie.
To všetko si v Šali užil vraj obrovský dav ľudí a nedokonalé zachytenie atmosféry prostredníctvom fotografií sa dá vidieť v tomto fotočlánku.
***
Posledný dodatok: ako som bola upozornená, Elf, o ktorom som krvopotne vyprodukovala niečo ako mikro-recenziu na knihu Jonathan Strange a pan Norrell v angličtine, v skutočnosti vôbec nie je Elf. Teda vraj v originále nie je Elf, v slovenskom preklade nie je Elf... ale v českom áno.
Hlavne, že som si vygooglila ako ho v originále autorka nazvala. Super irónia. V obave zo spoilerov som si radšej žiadne iné informácie nevšímala.
A tak ČO vlastne je "Gentleman s vlasy jako chmýří bodláčí" podľa originálu, to sa dúfam dozviem čoskoro, v prehrávači už mám nafutrovanú anglickú audioknihu.
Takže poprosím všetkých príslušníkov inej ako českej národnosti, radšej ten článok nečítajte. Ale páči sa mi, preč ho nedám ;-)