Google+ Riddick's Realm: Čo majú spoločné P.G. Wodehouse a Galaktický hrdina Bill?

12 mája 2009

Čo majú spoločné P.G. Wodehouse a Galaktický hrdina Bill?

Okrem toho, že som oboch dočítala včera, nie veľa... Ale niečo predsa.
Práve to spoločné "dorazenie" oboch jednohubiek mi dalo príležitosť napísať o nich spolu. Omnoho viac za tým nehľadajte ;-)


Obaja menovaní - spisovateľ Pelham Grenville Wodehouse aj postava Billa, galaktického hrdinu, produkujú zábavu.
Povedzme si na rovinu, že odlišnú, ale predsa zábavu.

O Wodehousovi Wikipedia píše, že je "Jeden z nejoblíbenějších anglických humoristů, mistr jazykové komiky a situačních gagů," (v slovenčine heslo nemá, pche) čo je absolútne presné. Povedala by som, že čeština má na to ešte jeden krásny výraz - taškařice. Vhodný slovenský ekvivalent by možno poznal Ďuro Červenák, mne bohužiaľ nenapadá.
P.G.-ho jazyková komika sa prejavuje hlavne v trefných popisoch i dialógoch, aké by mu mohli závidieť mnohí dnešní scenáristi sitcomov. A z jeho situačného humoru v rafinovane vystavaných príbehoch plných nevinne veselých intríg by aj dnes vznikali komédie, ktoré by zatienili väčšinu hollywoodskej produkcie počas roka.
Občas mám dojem, že mozog P.G. Wodehousa fungoval podobne, ako ten A.C. Doyla alebo Agathy Christie. Vymyslieť kľučky, zápletky a rozuzlenia rodinných, romantických i spoločenských situácií hroziacich katastrofou, to je počin hodný majstra. Vrcholom Wodehousovej kombinatoriky sú pre mňa osobne romány so sluhom Jeevesom. Ako výstižne napovedá názov jedného z príbehov, "Leave it to Jeeves", na tohto nenápadného génia môžete nechať naozaj všetko. Je obrovská škoda, že je u nás pomerne neznámy.
Ctiteľom slávneho českého Saturnina len pripomínam, že on bol inšpirovaný Jeevesom, nie naopak ;-)

A čo ten Galaktický hrdina Bill?

Kto pozná aspoň jedného z tu spomínaných pánov, už asi chápe, že v nasledujúcich odsekoch bude menej superlatívov, preto vopred upozorňujem, že týmto porovnaním nechcem pána Wodehousa uraziť.

Galaktický hrdina Bill je totiž totálna oddychovka. A čo sa budem... kľudne môžem použiť aj svoj slangový výraz, stupidina. Až taká, že intelektuálnu hĺbku, dokonale premyslené scénky alebo nebodaj logiku uňho nehľadajte. Ale vie to byť sranda.
Nuž, aj také musí niekto čítať ;-)
Billa si vymyslel známy sci-fi spisovateľ Harry Harrison, ktorý dokáže vyprodukovať aj oveľa lepšie romány a konkrétne Stroj času zn. Hollywood som žrala... ale ani taký Galaktický hrdina Bill alebo Ocelová krysa nie je na zahodenie, ak chcete vypnúť. Poriadne zresetovať.
Inak to ani nejde pri galaktickom hrdinovi, ktorý by bol najradšej všetkým možným, len nie hrdinom, mnohé časti tela už má vylepšené a nahradené (ako keď mu namiesto ľavej ruky prišili omylom ďalšiu pravú, čo mu zo sentimentu odkázal jeho černošský kamarát), miluje alkohol, vojenskú zaháľku a svoj život. Rozhodne by ho nerád obetoval na samovražedných misiách, ktoré mu vždy nedopatrením prischnú.
Tento konkrétny Bill, čiže dobrodružstvo Na planetě upířích zombií, je podľa mnou odpozorovaných znakov brutálnou paródiou na Votrelca. Myslím, že som tam videla narážky aj na iné popkultúrne artefakty, ale vážne si teraz nespomeniem... s Billom a jeho kamošmi sa dá hlava vygumovať tak dokonale, že čoskoro po dočítaní sa vygumuje aj spomienka na knihu :-)

No presne takáto plánovite braková literatúra sa občas hodí každému z nás. Netreba ju čítať stále, to by asi jednému liezlo na mozog, prípadne by to čosi vypovedalo o jeho obsahu... ale keď sa človek snaží šrotiť všetko možné, napríklad náročné na premýšľanie alebo emócie, galaktický hrdina Bill príde na pomoc.
Je to taká sprostosť, až si pri nej uvedomíte, aké je skvelé vrátiť sa potom k naozaj kvalitnému čítaniu.

Wodehousove knihy aj Billove dobrodružstvá majú však ešte jeden spoločný znak - sú vydávané v relatívne milosrdnom objeme, kedy ma asi v troch štvrtinách knihy začnú unavovať, ale nejako to doklepem :-)
Tak ako ma u Billa časom rozčuľujú hlúpe dialógy a ešte hlúpejšie správanie postáv (na ktorom by som sa asi mala smiať, lenže to mi až tak dlho nevydrží), tak ma Wodehousov vycibrený štylizovaný jazyk a hlavne farbisté metafory začnú unavovať.
Nič v zlom, pán Wodehouse, ale keď sa na zámku Blandings už po štyridsiaty krát všetko zamotá, cítim sa skoro ako pri tom Billovi, ktorý nie-a-nie odletieť z tej prekliatej komunikačnej základne plnej žravých mimozemšťanov...
Napriek drobným výhradám sa však vždy po čase k obidvom spisovateľom rada vrátim :-)

P.S.: o zážitku s Harrisonovým románom Místo, místo, více místa, som napísala recenziu

Súvisiace:
Harry Harrison: Kladivo a kříž
Harry Harrison - autor
Ľahká dobrodružná fantasy, 0% tuku

3 komentáre:

  1. teda, možno je to absurdné písať komentár k článku, ktorý vznikol už pred dvomi rokmi, ale neodpustím si povedať, že som nesmierne rada, že tu niekto pozná Wodehousea ako autora... okrem teba, Anet, poznám len jediného človeka, ktorý ho číta... toho ďalšieho som k Pelhamovi priviedla ja :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. nie je problém napísať komentár k hociktorému článku, lebo mne vždy príde upozornenie :-)
    ja ani neviem, ako som sa k Wodehousovi dostala, asi keď som pátrala po britských humoristoch. no a PG je samozrejme legenda, mnoho ľudí ani nevie, že Saturnin je inšpirovaný jeho Jeevesom. Zdeněk Jirotka to pokiaľ viem aj priznal.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. viem, že kniha je kniha, ale sfilmovaný Saturnin je výborný :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).