Harry Harrison

Nedávno som sa pustila do "vikingskej trilógie" Harryho Harrisona s názvom Kladivo a kříž a opäť som si pripomenula, aký je to dobrý spisovateľ. No zároveň ho považujem za (nezaslúžene) nenápadnú stálicu sci-fi literatúry.



Iste, ak patríte medzi veteránov fantastiky, určite ho poznáte, nemohli ste ho obísť. Viete, že jeho diela vám poskytnú remeselnú kvalitu, dobrodružné vyžitie a solídnu intelektuálnu úroveň alebo odľahčený situačný humor.
U nás je známy pre svoje trojdielne ságy s tematikou alternatívnej minulosti: Hvězdy a pruhy, Ráj, Kladivo a kříž; akčnou sci-fi sériou Planety smrti, rovnako ako odpočinkovými jednohubkami na pokračovanie: Ocelová krysa a Galaktický hrdina Bill. K tomu pridajme samostatné knihy a poviedky, z nich som čítala zbierku Ocelové vize a veľmi zábavný príbeh o cestovaní v čase Stroj času zn. Hollywood. Málokto si asi všimol, že svojho času kultový film Soylent green je vlastne adaptáciou jeho depresívnej antiutopickej vízie Místo, místo, více místa! S tým rozdielom, že v knihe nikto nevykrikoval "Soylent green is people!" :-)

No ak sa v oblasti sci-fi počítate medzi zelenáčov, možno ste o HH doteraz nepočuli. Čo je možno škoda, ale už nebude, lebo ste to práve napravili ;-) Keď sa hovorí o velikánoch, obvykle padajú mená ako Heinlein, Bradbury, Asimov... Zástupy ostatných kvalitných autorov stoja skromne v ich tieni.
Keby sme si globálny fandom predstavili ako pracovný kolektív, kde spisovatelia sú nadriadení a my čitatelia radoví zamestnanci, tak Harry Harrison by bol vyšší manažment, ale pri jeho poctivosti a veselosti by ste si ho ani nevšimli. Heinlein, Bradbury a Asimov by patrili k úzkemu kruhu megahviezd top manažmentu, ktorý líže smotanu aj za iných. Nie že by si to nezaslúžili.

Ale aj taký Harrison si zaslúži pozornosť i ocenenie za dobre odvedenú prácu a pekné výsledky. Ak sa stručne pozrieme na jeho spisovateľskú kariéru, zistíme, že debutoval v roku 1951, odvtedy vydal desiatky kníh (ani sa mi ich nechce počítať, pri románoch som na Wikipedii skončila na čísle 62) a slušná časť z nich vyšla v českom jazyku. Na Huga a Locus bol síce iba nominovaný (viackrát), no v roku 2009 dostal titul Veľmajstra (Damon Knight Memorial Grand Master Award). Asi mal smolu, že nikdy nenapísal nejaké ťažko filozofické dielo :-)

Ako človek je to svetobežník, otvorený a bezprostredný, má obrovský zmysel pre humor a rád sa stretáva s fanúšikmi. V roku 2001 zavítal aj na bratislavský Istrocon, spolu s manželkou. Čarovný párik "dôchodcov" si všetci obľúbili.

Mám s ním dokonca fotografiu, ktorá je veľmi smiešna, lebo kým ja sa tvárim ako typicky trápny lovec celebrít, Harry vystrúhal grimasu plnú tragikomickej hrôzy. Najprv som ju nevedela nájsť, ale pošťastilo sa a z hlbín času sa objavila :-)
Som veľmi rada, že ho ako spisovateľa poznám a aj keď som z jeho rozsiahlej tvorby prečítala zatiaľ iba zlomok, teším sa, že mám zvyšok života na jej spoznávanie a lúskanie.

Mimochodom, onedlho mu vyjde První planeta smrti v špeciálnej edícii Mistrovská díla science fiction vo vydavateľstve Laser-books.

Na záver dodám, že podobných nenápadných autorov, ktorí sú kvalitní a fanúšikmi žánru síce milovaní ale mimo komunity takmer neznámi, sú celé tucty. Nie je na tom nič zlé, len sa oplatí ich pripomenúť. Napríklad Roberta Sheckleyho, Henryho Kuttnera, Christophera Moorea... Čo pomerne často aj robím, keď píšem o ich knihách :-)  

A ktorí sú tí vaši?

portrétik je odtiaľto

P.S:
Harry Harrison sa narodil 12. marca 1925 a päť mesiacov po vydaní tohto článku, 15.8.2012, zomrel. Dožil sa krásnych 87 rokov a bol plodným autorom, na ktorého budú spomínať milióny čitateľov.

Súvisiace:

Harry Harrison: Kladivo a kříž
stránka Harryho Harrisona
výborné info o autorovi aj knihách v češtine
medailónik Roberta Rankina