Bel Kaufmanová: Nahoru po schodišti dolů

"Učitelům se zapovídá jakékoliv vzájemné píchání!"

Šesťdesiate roky, New York, všeobecná stredná škola Calvina Coolidga, ktorú navštevujú deti zo sociálne slabších rodín, deti černochov, prisťahovalcov a robotníkov.
Plniť si učiteľské poslanie prichádza mladá, skutočnou praxou dosiaľ nepoznamenaná Sylvia Barrettová.
Už v prvý deň si naplno vychutnáva peklo amerického školstva a zisťuje, že nadľudské úsilie vyžaduje nielen upútanie pozornosti študentov, ale aj vypĺňanie nespočetných záznamov, kartoték, štatistík či riadenie sa nekončiacim prívalom odporúčaní z vedenia školy. Oboje sa zdá byť márnym zápasom s veternými mlynmi.

Pracovnú náplň mladej učiteľke zabezpečuje vyučovanie angličtiny v piatich triedach, denne s vyše dvesto žiakmi, k tomu triednicke hodiny, sťahovanie sa z triedy do triedy, dozorovanie na chodbách a v jedálni, porady učiteľského zboru, inšpekcie nadriadených...
To všetko korunuje nepretržitý prúd obežníkov, nariadení, opravných obežníkov a oznámení o zmenách nariadení, príkazov, zákazov a odkazov, pichacie hodiny pri príchode a odchode i nedostatok akýchkoľvek učebných pomôcok či stoličiek. Ešteže nájde studnicu dobrých rád a povzbudenia v kolegyni Bei Schachterovej, s ktorou si vymieňajú lístky cez vnútornú poštu.

V čase, ktorý idealistickej Sylvii zostáva na učenie, sa snaží zaujať študentov a vzdelať ich na poli literatúry a rodnej reči, pochopiť ich a zblížiť sa s nimi. Napríklad aj prostredníctvom schránky, kam jej môžu anonymne hádzať pripomienky. Veľmi rýchlo prichádza o ilúzie z vysokej školy. Klesá pod ťarchou stresu, únavy i zodpovednosti a denne bojuje so zúfalstvom, administratívnym molochom a vzdorovitými pubertiakmi. Čoskoro začne uvažovať o prestupe na univerzitu vo Willowdale, kde by mala menej práce, starších študentov a možnosť venovať sa svojmu milovanému Chaucerovi.

Pokým väčšina žiakov by sa dala označiť ako problémové prípady, či už z hľadiska študijných výsledkov alebo rodinných podmienok (no najčastejšie ich kombinácie), učiteľský zbor spolu s ostatným personálom tvorí pestrú vzorku osobnostných typov.

Sú bohatým zdrojom pobavenia: Riaditeľ Clarkson, ktorý sa zviditeľnuje iba klišovitými príhovormi pri významných príležitostiach. Podobne neviditeľný školník Grayson, odpovedajúci zo suterénu na všetky požiadavky výhradne vetou "Tu dolu nikto nie je".
Uštvaná stará vojna Mary Lewisová, ktorá s tichým utrpením nechá na seba nakladať stále nové povinnosti a slepo dodržiava i tie najnezmyselnejšie pravidlá. Mizantrop Fred Loomis, ktorý učí matematiku napriek tomu (alebo práve preto?), že mládež bytostne nenávidí.
Partiu exotov dopĺňa ironický básničkár Pavel Barringer a veselá stará dievka Henrietta Pastorfieldová, večne vymýšľajúca nové súťaže v duchu hesla "škola hrou" a v duchu vlastnej túžby byť študentom kamarátkou.
Školská zdravotná sestra je posadnutá zdravou výživou, výchovná poradkyňa zase najrôznejšími psychologickými posudkami a predstavou vlastnej dôležitosti. Knihovníčka sa správa, akoby viedla vatikánsky archív prvotlačí - za prísnych podmienok je ochotná vpustiť do svojho kráľovstva učiteľa, nie však žiakov!
A šedou eminenciou školy Calvina Coolidga je hospodársky správca James J. McHabe, autor väčšiny obežníkov spôsobujúcich viac chaosu než úžitku. Sylvia si ho podľa jeho obľúbeného podpisu "hosp. spr." premenuje na hospodina spravodlivého :-)

No ani medzi obeťami z druhej strany barikády nie je núdza o tragikomické postavičky. Rebel proti všetkým Joe Ferone, predčasne eroticky prebudená Linda Rosenová, či rasistickými predsudkami posadnutý Eddie Williams prispievajú svojím dielom k trápeniu profesorov a potešeniu čitateľov.

Našťastie Sylvia, jej kamaráti Bea, Pavel i autorka Bel Kaufmanová sú obdarení zmyslom pre suchý humor a tak Nahoru po schodišti dolů nie je len pútavým pohľadom do zákulisia profesie a príležitosťou na zamyslenie, ale aj príjemným, očarujúco láskavým a vtipným čítaním. Extrémne zábavné sú aj práce žiakov, plné pravopisných chýb a originálnych názorov.
Komiku príbehu dopĺňa citlivo vnímaná sociálna tematika a miestami neskrývaný smútok nad osudom detí doslova postihnutých prostredím, v ktorom žijú.

Trochu zvláštne pôsobí forma, akou je román napísaný. Nemá klasicky popísaný dej, o dianí v škole, žiakoch i učiteľoch sa dozvedáme z ukážok - slohových prác, spomínaných obežníkov a smerníc, pracovnej pošty, poznámok, lístočkov a v neposlednom rade listov, ktoré Sylvia Barrettová píše svojej bývalej spolužiačke.
Keď som prvý raz knihu listovala a videla text rozdelený na kratučké odseky, nesúvislé kúsky a odkazy, myslela som, že je to absolútny zmätok a či nebola chyba si ju kúpiť. Dnes si myslím pravý opak a táto knižka pojednávajúca veselým i dojímavým spôsobom o piatich mesiacoch v jednej obyčajnej škole je vzácnym relaxačným i poučným zážitkom.
Ak máte radi knihu Lea Rostena Pan Kaplan má stále třídu rád, určite si prečítajte aj túto.

Bel Kaufmanová je rusko-americká profesorka a spisovateľka. Narodila sa v Nemecku v roku 1911. Minulý rok v máji oslávila stovku a stále je to čiperná dáma! Čiastočne autobiografický román Nahoru po schodišti dolů (Up the Down Staircase, 1965) je jej najúspešnejším dielom. Aj keď napísala ešte niekoľko románov, zostala verná učiteľskej profesii. Okrem toho je čestnou predsedkyňou fakulty štúdií jidiš na Columbijskej univerzite v USA.

Bel Kaufmanová: Nahoru po schodišti dolů (vyd. Ivo Železný, 1997)

recenzia vyšla pôvodne v roku 2006

Súvisiace:

Leo Rosten: Pan Kaplan má stále třídu rád
David Lodge: Hostující profesoři
Leo Rosten: Jidiš pro radost
Frans G. Bengtsson: Zrzavý Orm
Paul Guterman & Joe Colohnatt: Vražda jako společenská událost