Google+ Riddick's Realm: Jeff VanderMeer: Veniss Underground

15 marca 2012

Jeff VanderMeer: Veniss Underground


Tento román mladého amerického spisovateľa patrí k smerom new weird a urban fantasy, už niekoľko rokov veľmi úspešným subžánrom sci-fi a fantasy, a podobne ako diela Chinu Miévilla, Iana R. MacLeoda a ďalších používa mesto nielen na vytvorenie atmosféry, ale aj ako dôležitú súčasť deja.

Veniss Underground je temnou mestskou fantasy a nesie aj znaky biopunku.



Veniss je jedna z megapolí na Zemi vzdialenej budúcnosti, moloch požieraný znečistením i gangovou paranojou, kde na povrchu žijú ľudia rôznych ekonomických vrstiev, zatiaľ čo tridsať úrovní podzemia je naplnených bezprízornou spodinou, chudákmi predávajúcimi časti vlastných tiel do Orgánovej banky, znetvorenými existenciami i nepotrebnými robotníkmi. Bytosti, ktoré nikdy nevideli slnko sa tu rodia, prežívajú i umierajú, to všetko bez cieľa, zmyslu či uspokojenia iných ako základných potrieb.
Naopak tí, čo majú peniaze alebo vedomosti, dokážu poraziť stárnutie i smrť, nahradiť unavené orgány, vymeniť nevzhľadné časti tiel...

Do príbehu uvedú čitateľa traja hlavní hýbatelia deja:
Nicholas, neúspešný holoumelec a stroskotanec, ktorému konečnú ranu v kariére zasadí násilné prepadnutie v jeho ateliéri a zároveň krádež vybavenia.
Nicola
, jeho biologické dvojča, virtuálna programátorka s usporiadaným samotárskym životom, majúca s Nicholasom silné citové prepojenie a milujúca svojho brata.
Sidrach
, Nicolin bývalý partner, ktorý pred desiatimi rokmi v lotérii vyhral právo na opustenie špinavého a zvráteného podzemia Venissu a dnes v rámci živobytia mlčky plní rozkazy všemocného Quina, záhadnej šedej eminencie celého mesta.

Quin je takzvaným umelcom života čiže bionierom, ako ich volajú. Znamená to, že dokáže z biologického materiálu tvoriť a oživovať ľudí či zvieratá, nové druhy bytostí alebo meniť existujúce. Quin je najúspešnejší i najmocnejší bionier, pretože ním vytvorení ganéšovia a surikaty, inteligentní dvojnohí pomocníci, sa rozšírili po celom Venisse a pracujú pre ľudí. Bez toho, aby nadriadení vedeli, že ich sluhovia majú len jediného pána - svojho stvoriteľa, ktorého poslúchnu na slovo.
A je za tým oveľa viac. Quin je symbol, Quin je vládca, Quin je mesto... mesto je Quin.

Hlavný dejový obrat nastáva, keď Nicola umiera rukou svojho slabošského brata, ktorý predtým zmizol z povrchu zemského, aby sa odrazu zjavil pri jej dverách s úmyslom zabiť jedinú bytosť, ktorá ho miluje a hľadá.
Sidrachovi je po prehliadke Nicolinho bytu i výsluchu surikata jasné, čo sa asi odohralo a ešte jasnejšie, že všetky nezodpovedané otázky vedú ku Quinovi.
On poslal Sidracha k obstarožnej aristokratke, aby videl Nicoline časti tela implantované znudenej boháčke, on podaroval Nicole bojový druh surikata, a poslal aj Nicholasa zabiť vlastnú sestru...

Sidrach naplno precíti pretrvávajúcu lásku k Nicole i pulzujúcu nenávisť voči Quinovej dokonale premyslenej zákernosti. Vydáva sa na púť do podzemia Venissu - zachrániť Nicolu, ktorá možno ešte žije niekde v útrobách Orgánovej banky, a vykonať pomstu nevinnej obete na jej vrahoch. Bude to ťažké, bolestivé a podľa niektorých aj nemožné.

♦ ♦ ♦

České vydanie knihy obsahuje okrem samotného románu doslov, ktorý je vlastne vysvetlením identity a životným príbehom Quina, najmocnejšej a najmysterióznejšej z hlavných postáv. Plus ďalších šesť poviedok z prostredia venisskej budúcnosti (okrem jednej boli všetky napísané skôr než román).
Román v spojení s poviedkami je uspokojujúci celok a geniálny ťah vydavateľa. Pretože bez nich je samotný Veniss Underground síce pestrou, no nedokončenou olejomaľbou.
Chronologicky zoradené poviedky čitateľovi odhalia minulosť i budúcnosť samotných miest, ale aj púštnej krajiny v ich okolí, kde ľudia žijú v oázach. Časy pred vzburou ľudí proti unimentalu, akejsi centrálnej sieti riadiacej duše živé i mŕtve, časy Quinovho vplyvu aj úpadok Venissu po ovládnutí jeho krutými surikatmi, ktorí zmasakrujú obyvateľstvo a bioinžinierstvom trestajú každého človeka, ktorý sa im pripletie do cesty. S veľkou obľubou vkladajú stále vnímajúce ľudské hlavy do tiel takzvaných mäsopsov. Táto vízia zároveň poskytuje smutný pohľad na budúcnosť, ktorá čakala Veniss po Sidrachovom príbehu...

Nielen z románu, ale aj zo skorších poviedok je očividné, že Veniss má v hlave Jeffa VanderMeera solídne a prepracované základy i detaily. Čím to teda je, že okrem mnohých menších nápadov, ktoré spracoval v kratších útvaroch, mu nenapadla žiadna komplexnejšia látka? Mnohovrstevný román, bohatý na postavy i dej. Od vydania knihy ubehlo šesť rokov a vyzerá to tak, že k Venissu sa už nevrátil.
Nahradil ho iným mestom, Ambergisom, ktorému venoval zbierku City of Saints and Madmen a romány Shriek: the afterword a Finch. Napriek skvelým hodnoteniam a pozbieraným cenám sa mi podľa opisu nezdajú byť širšie koncipované než Veniss Underground a VanderMeer asi bude vždy lepším poviedkárom ako románopiscom. Spolu s manželkou Ann sa etabluje aj ako editor, v Laser-books im vyšla antológia New weird - trochu divná fantastika.

Veniss Underground obohacuje skôr pozadie. Dej je pomerne priamočiary, a viac ako príbehom je snáď podobenstvom o láske a pomste. O cite, pri ktorom v rozhodujúcich chvíľach nezáleží, či je opätovaný. Hlavný hrdina ho cíti a popri neutíchajúcej láske je konfrontovaný aj s veľkou bolesťou, keď zistí, že jeho milovanej bytosti bolo neprávom ublížené, a tak sa vydáva na púť za jej záchranou a pomstou.
Rovnako spisovateľský štýl Jeffa VanderMeera je miestami veľmi emotívny až snový. Keď neposúva dej, často sa vkráda postavám do duší a opisuje ich spomienky i zážitky prostredníctvom vnemov a najvnútornejších pochodov. Niekedy sugestívne, inokedy ťažko zrozumiteľné.

Pre fanúšikov SFaF i kyberpunku určite výborná kniha. Ja som bola spokojná, ale k výšinám, do ktorých kritici autora umiestňujú, ma nedostala. Mojím favoritom stále zostáva China Miéville a jeho trilógia z Bas-lagu. Temnú mestskú fantasy obľubujem. No aj keď mesto je tu povýšené na, či až za úroveň mýtu, molocha, u Jeffa VanderMeera som sa o ňom dozvedela, vycítila oveľa menej ako u Miévilla. V mozaike chýba veľa kamienkov. Iste, Veniss Underground je výrazne kratší román než aké píše Miéville a oveľa menej sa v ňom aj odohrá, s oveľa menej postavami... Na poli new weirdu to bol jeden zo slabších zážitkov.

Poznámka:
Anotácia knihy hovorí: "Nadřazenou kastou Venissu jsou tzv. umělci života, lidé se schopnostmi jakýmkoli způsobem upravit genom člověka. Toto povolání je chápáno nejen jako řemeslo, ale rovněž jako svébytná forma umění. Jeden z hrdinů příběhu je právě takovým umělcem, dlužno dodat nepříliš úspěšným. Jeho kariéra se ocitne na pokraji zhroucení poté, co mu jsou odcizeny potřebné nástroje. Snaha vyřešit zoufalou situaci ho zavede do nejnižších podlaží bizarního města. Jeho osud dá do pohybu sled událostí, který vyústí v riskantní výpravu do jámy pekelné, obývané těmi nejpodivnějšími výtvory bez známek ztraceného lidství."
No už pri čítaní románu som mala dojem, že anotácia je vedľa ako dejovo, tak aj ideovo. Nemala som pocit, že by umelci života boli nadradenou kastou. Quin bol možno nadradený, pretože svoje impérium dokonale riadil a poťahoval mnohými nitkami. No celkovo je umenie vo Venisse budúcnosti rovnako širokospektrálne a asi rovnako dôležité ako tu v súčasnosti - reklamy, masmédiá, umelecké diela a výstavy... rozdiel je len v "živom" umení, ktoré je schopné tvoriť nové bytosti a v ňom je Quin jednoznačne špičkou i monopolným podnikateľom. Ostatní umelci sú proste umelci. Rovnako sa z anotácie zdá, akoby hlavným "putujúcim" hrdinom bol Nicholas a nie Sidrach. Nicholas síce cestu do podzemia tiež zažil, ale napísať do anotácie jeho vedľajší príbeh je trochu zavádzajúce.
To len na okraj :-)




 Jeff VanderMeer: Veniss Underground (Laser-books, 2006)




pôvodná recenzia vyšla v roku 2007



Súvisiace:
Trochu divné kusy 1+2
China Miéville: Trilógia z Bas-Lagu
China Miéville: Město & Město
China Miéville: Un Lun Dun
Ian R. MacLeod: Světlověk

2 komentáre:

  1. Hm, téma vyzerá dobre, ale zaujímalo by ma aj Tvoje hodnotenie, pokiaľ ide o autorov štýl písania...
    S tým mám osobne vždy problém, lebo väčšina kníh písaných v anglickom jazyku ma odradí väčšinou z dôvodu, že aj keď hýria zaujímavými nápadmi, prejav je úbohý, na úrovni akéhosi budúceho filmového scenára...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Sorry, že nie v odpovedi, ale dnes sa mi akosi nedá kliknúť na "odpovedať" ($%"#&!!!). No, k štýlu som sa vyjadrovala tam, kde som písala, že sa dosť ponára do myšlienok svojich postáv, až to bolo pre mňa občas nezrozumiteľné. Celkovo sa dá povedať, že okrem deja som si z tých "lyrických" častí veľa nevychutnala. Skôr ma zaujímal ten dej, lebo tie výlety do psyché išli dosť mimo mňa.
    Ak je čitateľ s autorom na jednej vlne, tak akosi rozumie a preciťuje aj jeho lyriku, ale ak nie, tak to proste nejde. No a tu mi to nešlo :-)

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).