China Miéville: Město & Město

"Čtyřiadvacetiletá pětadvacetiletá žena. Celkově poměrně zdravá, až na to, že je po smrti. Čas úmrtí někdy kolem půlnoci předvčerejší noci, plus minus, samozřejmě. Příčina smrti bodné rány v hrudi. Celkem čtyři, přičemž jedna jí propíchla srdce."

Článok obsahuje spoilery, ale dúfam, že len také, ktoré vás ku knihe prilákajú.



V meste Besźel bola zavraždená mladá žena, prípadu sa ujíma Oddelenie mimoriadnych zločinov. Inšpektor Tyador Borlú nepozná jej totožnosť a vypátrať ju nebude jednoduché. Pravdepodobne to nie je prostitútka, no nikto nenahlásil jej zmiznutie. Po hŕstke falošných stôp sa priamo Borlúovi ozve človek, ktorý ju poznal. Ozubené kolieska vedúce k rozlúšteniu záhady sa pomaly, ale isto dávajú do pohybu.

Zdá sa, že inkriminovaná slečna pochádzala z akademických kruhov a napriek zdanlivej neškodnosti sa jej podarilo naštvať zopár nebezpečných ľudí a nacionalistických záujmových skupín. Každý rozumný človek vie, že takéto zlozvyky môžu byť zdraviu škodlivé.
Vyšetrovanie postupuje sťažka a ukáže sa, že to má ďalší háčik.
Neznáma bola zavraždená v cudzom meste a dovezená do Besźelu. Vrahovia tým spáchali trans-g, porušili zákon povýšený nad všetky zákony, bez dovolenia prekročili vnútromestskú a zároveň medzinárodnú hranicu, preto má byť prípad presunutý z jurisdikcie policzai do rúk vyššej moci. Doslovne.

Moc Trans-g je neobmedzená, nespochybniteľná a nepodlieha žiadnym orgánom ani kontrole. Trans-g sa nevolá telefónom, ale invokuje. Trans-g sa zaoberá všetkými zločinmi trans-g, čiže nelegálneho prekročenia hraníc oddeľujúcich mestské štáty Besźel a Ul Qoma...

Mesto & mesto & trans-g

Besźel a Ul Qoma zdieľajú spoločné územie niekde blízko západného pobrežia Čierneho mora. Aspoň na to poukazujú politické zväzky Ul Qomy i zmes balkánskych a slovanských znakov v názvosloví Besźelu. Ale sú to dva oddelené svety, samostatné mestské štáty. Stoja na jednom mieste, no prelínajú sa. Líšia sa mentalitou, zriadením, ekonomickou situáciou, jazykom, písmom, dokonca i módou a architektúrou. A predsa ich obyvatelia žijú vedľa seba, míňajú sa na uliciach, ale v inej krajine.
Chodia okolo seba, no nesmú sa rozprávať. Nesmú sa ani vidieť...

Každý besźelčan aj ulqomčan sa od detstva učí ľudí, autá aj budovy toho druhého mesta nevidieť. Každý zahraničný návštevník prejde špeciálnym prípravným kurzom, aby sa naučil vnímať vo svojom okolí iba jednu realitu. Tú, do ktorej oficiálne patrí. Preukázanie akejkoľvek reakcie na druhé mesto je zakázané! Obyvatelia oboch miest sú s týmto faktom uzrozumení a dobre trénovaní. Rozoznávajú oblasti a ulice, ktoré patria iba jednému mestu, iné sa prelínajú, a nájdu sa aj časti, ktorých vlastníctvo je sporné a kam sa nikto neodváži vstúpiť, takzvané dissensi.
Všeobecne sa predpokladá, že Besźel a Ul Qoma boli v dávnych dobách jedným mestom. Kým sa nejakých tisíc rokov dozadu rozdelili. A odrazu boli mestá dve, na jednom mieste.

Vedomé i nevedomé prekročenie hraníc Besźelu či Ul Qomy je kvalifikované ako trans-g a prísne potrestané. V skutočnosti väčšinu obvinených z trans-g už nikto nikdy nevidel. Vo chvíli, keď vezme zákon do svojich rúk Trans-g, žiadne iné zákony neplatia.

Ako v každej spoločnosti podriadenej nezmyselným pravidlám, aj tu existuje podzemie. Hnutia, ktoré presadzujú myšlienky, že žiadne rozdelenie neexistuje a mestá sú jedno. Niektorí si želajú ich zjednotenie, iní uprednostňujú autoritu toho svojho mesta. Unifikátori, zjednotitelia a silní patrioti.
Toto sa však považuje za vážnu herézu, oficiálnymi miestami nechcenú revolúciu proti ustálenému statusu. Rebeli nie sú vítaní v Besźeli ani v Ul Qome. No existujú, potajomky alebo ilegálne. Práve tieto záujmové skupiny sú podozrivými číslo jedna v kauze vraždy mladej ženy.

Mesto & mesto

Mnoho informácií, ktoré sa z myšlienok Tyadora Borlúa dozvieme, naznačujú, že Besźel má demokratickú vládu, Ul Qoma je niečo ako Sovietsky zväz 80. rokov - diktatúra jednej strany pestujúca kult osobnosti a práve zavádzajúca glasnostrojku. Tieto vlastnosti sa odrážajú aj na správaní ľudí.
Navonok pôsobí Ul Qoma ako bohatší brat, alebo sú v ňom len menšie sociálne rozdiely. Jej architektúra je honosnejšia, farby živšie. Tento obraz môžete prvoplánovo pripísať idealistickému marxizmu autora, ale ja by som ho nepodceňovala. Rovnako to môže byť odkaz na falošný imidž, akým sú diktatúry typické. Nakoniec je to Tyador Borlú, policajt z demokratického Besźelu, ktorý vyzbiera skoro všetky body za sympatie. Jeho partner z Ul Qomy, Qussim Dhatt, je drsnejší detektív a ulqomská milícia očividne suverénnejšia a hrubšia, keď ide o presadzovanie spravodlivosti. No pokiaľ ide o charizmu, môžu si dvaja hlavní hrdinovia podať ruky.

Situáciu miest symbolicky i vtipne vyjadruje operačný systém Windows. Dhatt od diktatúrou živenej milície má novšiu verziu ako Borlú z trhovo orientovanej ekonomiky, ale v Trans-g majú ešte niečo iné. Počítač tam vyzerá ako z doby kamennej a operačný systém sa na nič nepodobá, zato pripojenie k internetu je rýchle ako blesk.

Mesto & mesto & mesto

Mesto a mesto žijú vedľa seba, v sebe, spolu aj keď oddelene. No niektorí ľudia veria, že na území dvoch rozštiepených miest žije ešte tretie. Tajomné Orciny.
Orciny je súčasťou folklóru podobne ako stále ešte neurčený čas, kedy sa Besźel a Ul Qoma rozštiepili, a ako k tomu vlastne došlo. Niektorí považujú Orciny za mýtus, iní veria, že existuje, niektorí si myslia, že Trans-g a Orciny sú jedno a to isté.
Folklór má rád strašidelné historky, preto je Orciny aj obávané. Ak sa odvážite hovoriť potichu medzi priateľmi o zjednotení miest, neodvážite sa hovoriť o Orciny.
Orciny je tabu.
Práve vďaka svojej kontroverzii a mystickému oparu zohrá v príbehu zásadnú úlohu.

Fakty & fikcia

Ale čo je na tom komické a tragické zároveň? Racionálne zmýšľajúci človek môže ľahko dôjsť k záveru, že okrem záhadných alchymisticko-steampunkových vykopávok nachádzaných v oblasti archeologického výskumu v Ul Qome, je všetko ostatné len výmysel. Že žiadna mágia sa s najväčšou pravdepodobnosťou nekoná a všetci tí prenasledovaní unifikátori majú vlastne pravdu. Celý ten cirkus okolo rozdelenia a trans-g je iba ideológia, demagógia, ilúzia či proste obyčajné klamstvo udržiavané tisícročnou tradíciou.

Je to len odlišnosť kultúr - odievania, jazyka a gest - čo besźelanov a ulqomanov rozdeľuje? I keď určitú rolu zohráva aj intuícia či celoživotný tréning, podľa týchto znakov sa vlastne rozoznávajú. Keby sa rozdiely zmazali, nikto by už nedokázal povedať, čo je Besźel a čo Ul Qoma.
Čaro Miévilla je aj v tom, že dáva čitateľovi slobodu v rozhodovaní. Môžete si sami vybrať, ktorou teóriou si existenciu prelínajúcich sa miest vysvetlíte.

Za hranicami románu to môže byť aj metafora k súčasnému životu vo veľkých mestách, ktorý sa stal natoľko anonymným, až skĺzava k ignorancii. Kedysi sa vravelo, že v New Yorku môžu vedľa vás zastreliť človeka, ale nikto sa nezastaví, neohliadne, nepomôže. Dnes to platí takmer všade. Žijeme v oddelených svetoch, tvárime sa, akoby sme boli v inom meste, keď sa okolo dejú nepríjemné veci. Zámerne ich nevidíme, a ani k tomu nie je potrebná mágia či fantastika.

New weird & noir

Ak máte radi klasické detektívky, toto je klasická detektívka pre nové storočie. Spája v sebe prvky viacerých žánrov i podžánrov. Je mestskou fantasy, konšpiračným trilerom i noirovou detektívkou a neomylne, i keď nenápadne na seba upozorňuje steampunk. Akurát že Chinovi už ku šťastiu nestačilo mystérium jedného mesta, tak si napísal rovno dve :-)

V osobnom poďakovaní inšpiračným zdrojom nájdete Raymonda Chandlera i Franza Kafku. Město & město sa označuje aj za poctu drsnej škole detektívky, no rovnako v ňom pocítite kúsok kafkovskej paranoje. Samozrejme nechýba typicky miévillovský politický presah. Ale nechcite odo mňa prosím, aby som lúštila jeho odkaz - napriek tomu, že knihu som si užívala najmä po stránke atmosféry, deja a postáv, mocenským intrigám v zákulisí som úplne nerozumela.

Knižní hrdinovia nie sú rozpisovaní príliš do hĺbky, v centre pozornosti je zločin, jeho vyšetrovanie a pozadie. No stačí to na to, aby sme si o nich utvorili dostatočne celistvú predstavu a nemuseli sa prplať v ich súkromných životoch. Pri práci koniec-koncov nie sú dôležité. Tak sa napríklad o Borlúovej šikovnej kolegyni Lizbete Corwiovej nedozvieme ani to, či je zadaná. Nie je to podstatné, jej profil i všetkých ostatných dostatočne vystihuje ich správanie v intenciách príbehu.
Takto to mám rada. Povedať všetko čo sa povedať má a vynechať zbytočnosti. Pri Miévillovi musíte premýšľať i domýšľať, a to je dobre. Dokonca ani rozprávanie v prvej osobe tu vôbec nie je otravné a plné balastu - na rozdiel od mnohých iných románov, kde sa zdá, akoby ho autori využívali len na dosiahnutie stanoveného počtu strán, a oblažujú čitateľa opismi každého nepatrného poryvu hrdinovej duše. Tyador Borlú je vecný a triezvy človek, i keď veľmi vnímavý, a taký je aj jeho opis udalostí.

Audiokniha

Po prečítaní českého prekladu knihy (už tradične vynikajúca práca dvorného Miévillovho prekladateľa Milana Žáčka) som si dopriala ešte audioknihu v originále. Skvelý zážitok a opakované osvieženie všetkých detailov. Drobný rozdiel bol v tom, že ja som pri knihe čítala Bešel a predčítač si vybral Bežel. Predstavenie románu autorom potvrdzuje, že môj výber bol lepší :-) Rovnako výslovnosť Tyador, nie Tajador, ako je to v audioknihe. 
To boli jediné rušivé momenty audioknihy od Random House Audio načítanej Johnom Lee. Darmo je to veterán audiokníh, o cudzích jazykoch okrem angličtiny asi veľa nevie. Okrem Beželu a Tajadora z toho vznikla aj takáto smiešna skomolenina:

"So, you were in Berlin? Do you speak german, then?"
"I used to," I said. "Ajn bišen."

Pre lepšie porozumenie spravím analógiu na slovenčinu, aby vynikla pointa:
"Bol si v Bratislave? Takže vieš po slovensky?"
"Vedel som," povedal som. "Tjožku."

Takto nejako to dopadne, keď Angličan hovorí po nemecky :-)

China Miéville: Město & město (Laser books, 2009)







Súvisiace:

China Miéville: trilógia z Bas-Lagu
China Miéville: Un Lun Dun
China Miéville: Pátrání po Jackovi a jiné příběhy
antológia New weird - Trochu divné kusy 1 a 2
Jeff VanderMeer: Veniss Underground
Ian R. MacLeod: Světlověk
Sergej Lukjanenko: Nočná hliadka, kniha & film