Karen Armstrong: Dejiny mýtov

Dejiny mýtov nie sú ani tak dejinami mýtov, ako skôr esejou o postavení a funkcii mýtu v dejinách.




Autorka najskôr čitateľov prevedie paleolitickými náleziskami, jaskynnými maľbami a prvopočiatkami vzniku mýtov, keď viera v moc prírody bola plná rešpektu voči nej.
S príchodom poľnohospodárstva začali vznikať prvé príbehy a personifikácia prírodných síl v podobe bohov. S rozvojom miest stúplo pohodlie i sebaistota ľudí a s rozvojom vedy a filozofie v starovekom Grécku začal boj medzi logom a mythom - medzi racionálnym a transcendentným.
Po úpadku antiky prišiel na rad ako odpoveď na ľudské potreby monoteizmus a s ním potláčanie ostatnej starej mytológie. Jednobožstvo prevzalo žezlo univerzálnej viery a pretrvalo dodnes - prešlo však výraznými zmenami, ktoré do inej roviny posunuli jeho náplň i poslanie.

Z tohto zhrnutia jasne vyplýva, že celá monografia je venovaná prevažne európskej oblasti a Blízkemu východu. Autorka sa krátko venuje starovekej Číne a zároveň stručne objasní, v čom sa líšia duchovné smery Indie a Ďalekého východu, kde spojenie ľudí s mýtami neprešlo až takými výraznými zmenami, prípadne sa uberalo trochu inou cestou.

Moje hodnotenie knihy ako takej je rozporuplné. Jednak som z viacerých dôvodov postrádala kvantá informácií, ktoré by ma zaujímali. No nemôžem poprieť, že ako celok ma Dejiny mýtov poučili o mnohých veciach. Striedavo vo mne vyvolávali rozladenie nad prehnane vysokým jazykom, keďže som zástanca metódy jednoduchého vysvetľovania zložitých vecí, a to som od tohto diela pôvodne aj čakala.
A striedavo ma informácie, ktoré som čítala šteklili a lákali - chcela som vedieť viac... a hneď. No nestalo sa. Mala som pocit, že autorka sa donekonečna piple v psychoanalytickom bahne svojich úvah a keď má chuť, spomenie medzitým čosi naozaj fascinujúce.
Na jednej strane vo svojich úvahách opakovane rozoberá a pripomína rovnaké závery akoby čitateľ bol hlupák, na strane druhej poznatky, ktoré ona nadobudla dlhodobým štúdiom a skúmaním sumarizuje so samozrejmosťou vedátora, ktorý vám síce povie, že Zem je guľatá, ale už nepovie, ako na to prišiel.
Používa nespočetné množstvo cudzích slov, ktoré sa mi už ani nechcelo hľadať v slovníku.
Až na miesta, kde Armstrongová vyrozpráva pár mytologických príbehov alebo hovorí konkrétnejšie a predstavuje ľudí ako živé bytosti, nie masu králikov z laboratória, ma kniha viac uspávala než zaujímala.

Z týchto dôvodov nepokladám Dejiny mýtov za vhodný študijný materiál pre nižšiu ako vysokú školu.
Takisto ich neodporúčam silne nábožensky založeným ľuďom, ktorí neuznávajú Darwinove teórie. Karen Armstrong nevystupuje proti náboženstvu, naopak obhajuje potrebu duchovna, mytologična v živote. Náboženstvá ako také a už vôbec ich zavrhovanie nie sú predmetom jej pojednaní. Len na viacerých miestach textu vysvetľuje význam viery a mýtov, ktoré sa časom menili a inak boli spoločnosťou vnímané...

Napríklad uvádza, že teórie kozmogónie v dávnych dobách neboli chápané doslovne, ale kresťanov v novovekej Európe čítajúcich Bibliu ako faktografiu Darwinova práca O pôvode druhov zmiatla a rozčúlila. Aj to ilustruje zmenu v chápaní mýtov v priebehu tisícročí a úzko súvisí s ich dnešným ponímaním.

Karen Armstrong nikomu vieru v akéhokoľvek boha nevyvracia ani neznechucuje. Rovnako ako Darwin nechcel nikoho uraziť, len rozobrať určitú tému z vedecko-historického hľadiska. Jej triezvy rozbor jednoducho naznačuje, že kto si chce zachovať svoje náboženské ilúzie, nech radšej neštuduje ako počas dejín ľudstva vznikali a prelínali sa kozmogonické, teogonické i teologické teórie a ako sa vyvíjala spoločnosť i pomer racionálna a mytologična v nej. Mohol by dospieť k pochopeniu, že všetky náboženstvá sú výmyslom človeka a existencia Boha je nedokázateľná ak nie priam neistá ;-)

A pointa? Mýty stvorili pravekí ľudia, aby im pomáhali vyrovnať sa so smrťou a prijali ju ako konečnú nevyhnutnosť. Podľa potrieb spoločenstva sa predmet mýtov menil z prírodných síl na bohov, stelesňujúcich tieto sily, na bohov s ľudskými vlastnosťami, bohov dokonalých, či na jediného všemocného boha zastrešujúceho všetko. Aký paradox, že dnešný civilizovaný svet skončil rozdvojením medzi absenciou mýtu a dogmatickým monoteizmom.
Na konci knihy sa autorka vracia k tejto téme a vysvetľuje prečo súčasná absolútna demytologizácia západnej kultúry prináša so sebou na jednej strane beznádej a na druhej neschopnosť človeka zmieriť sa s nevyhnutným či "žiť s neprijateľným" - a tým prežiť svoj život akosi plnšie a ľudskejšie.

P.S.: Dejiny mýtov sú akýmsi predhovorom či pilotným dielom projektu "Canongate Myth Series", ktorých časť vyšla aj v slovenčine vo vydavateľstve Slovart. Venovala som sa už knihe Penelopiáda od Margaret Atwoodovej, a mám kúpené ešte dve či tri ďalšie, na ktoré časom tiež príde rad.

Karen Armstrong: Dejiny mýtov (vyd. Slovart, 2005)

recenzia vyšla pôvodne v roku 2006

Súvisiace:
Margaret Atwoodová: Penelopiáda
S mágiou storočiami (1. časť) Čarodejníci, čarodejnice a čarodejníčatá, S mágiou storočiami (2. časť) Alchymisti a stredovek, S mágiou storočiami (3. časť) Obrodenie mágie, S mágiou storočiami (4. časť) Moderná mágia a Aleister Crowley
Hon na čarodejnice, 1. časť , Hon na čarodejnice, 2. časť
Robert Holdstock: Les mytág
Walter M. Miller jr.: Chvalozpěv na Leibowitze
Robert A. Heinlein: Cizinec v cizí zemi
Robert A. Heinlein: Job aneb komedie spravedlnosti