Google+ Riddick's Realm: China Miéville: Pátrání po Jakeovi a jiné příbehy

03 februára 2012

China Miéville: Pátrání po Jakeovi a jiné příbehy


Tak ako hrdinovia jeho románu Jizva chceli z planetárnej trhliny ťažiť pravdepodobnosť, tak China Miéville denne ťaží nespočetné pravdepodobnosti z okolitého života i svojho vnútorného sveta a často mení realitu na fantastiku len prostredníctvom jemných zásahov do jej štruktúry...



Zbierka Pátrání po Jakeovi a jiné příbehy obsahuje 14 poviedok, z ktorých väčšinu vám chcem priblížiť v tejto recenzii. Miéville tak ako vo svojich románoch opäť dokazuje skvelú schopnosť empatie a nazerania do všetkých zákutí duše. Každý jeho hrdina je odlišný a napriek obmedzenému priestoru môže čitateľ na pozadí postavy vnímať celý jej charakterový profil, životné skúsenosti, psychologické poryvy a pohnútky. Niekedy viac očarí forma než jedinečnosť nápadu, napríklad v Míčkovne, ale my čitatelia vieme, že u dobrého spisovateľa sa ráta aj samotná rozkoš z čítania.


Miévillov prínos do literatúry nespočíva iba v miešaní žánrov science fiction, fantasy a hororu. Okrem kvalitnej psychologickej drobnokresby postáv a spisovateľskej zručnosti vyniká aj originálnou predstavivosťou.
Fascinujú ma jeho poviedky zasadené do skutočnosti takmer tej našej. V niektorých svojich dielach vytvára svety úplne nové, fantazijné. Inokedy vezme súčasnosť, o kúsok ju posunie a naservíruje čitateľovi jej inú, znepokojivú verziu. Je to fantastický realizmus? Realistická fantastika? V každom prípade vyvolávajú práve tieto poviedky čudný pocit... možnosti.

Napríklad... čo ak by koniec sveta neprišiel náhle, v podobe nejakej ničivej katastrofy, ale postupne, nenápadne? Tak, že by o sebe dával vedieť len pomocou šiesteho zmyslu, zvláštnym pocitom zmeny okolia, vnímania... miznutím ľudí bez stopy...
S takouto alternatívnou verziou apokalypsy sa pohráva poviedka Pátrání po Jakeovi, navyše len v náznakoch a zo subjektívneho pohľadu. Priateľ hľadajúci priateľa a čoraz viac ochromovaný novým strašidelným prostredím. Je to len predstava, vnútorný svet paranoidného introverta? Čo ak nie?
A predsa, nielen preto, že sme vo svete fantasy, je zo znepokojivej spovede vystrašeného človeka jasné, že nejde len o ilúziu, ale skutočnosť spejúcu k zániku.

Základy sú určite najsmutnejším autorovým dielom. Nie pre svoj záver - šokujúci, dojímavý, zúfalý, no pretože smútok nimi prestupuje rovnako ako hlavným hrdinom. Vzhľadom na obsah poviedky som bola veľmi prekvapená, keď som sa k nej vrátila a uvedomila si, že zaberá v knihe iba 9 strán. Je taká silná, že vzbudzuje aj dojem objemnosti. Na malom priestore dokáže hypnotizovať i zatriasť toľkými spôsobmi... naposledy zistením, že je napísaná na podklade historických reálií.

Míčkovna je duchárska poviedka s majstrovsky vybudovanou atmosférou, filmovo sugestívnou, hustou ako čierna káva. Čitateľ je neviditeľným svedkom udalostí odohrávajúcich sa akoby v bezprostrednom okolí. A ani pocit bezpečia z pozície "za knihou" nezabráni mrazeniu.
Aj týmto mini-opusom Miéville ukazuje, že k napísaniu kvalitnej poviedky stačí hoci jednoduchá zápletka na pozadí živej obrazotvornosti a vierohodných postáv, strach z neznámeho, malá záhada, moment prekvapenia.

Zaujímavou konšpiračnou teóriou je aj poviedka o tom, ako sa China Miéville osobne dostal k dokumentom o tajnej britskej spoločnosti skúmajúcej náhodne sa objavujúce a miznúce... ulice.
Znie to humorne? Naopak, Hlášení o jistých událostech v Londýně, konkrétne o uliciach žijúcich vlastným životom a materializujúcich sa kde a kedy sa im zachce, je vážnou témou, ktorej skupina zainteresovaných venuje všetkú energiu i čas. Najmä ak tie ulice robia ďalšie čudné veci. A tak ako vo všetkých Miévillových dielach, pokiaľ pristúpite na jeho hru, jeho svet získa veľmi reálne kontúry a vtiahne vás do seba.


Familiára som čítala už dávnejšie ako samostatnú poviedku v časopise. Reprezentuje tradičné jadro new weirdovskej fantastiky. Dokonca si myslím, že v poviedkovej tvorbe je jedným z pilierov žánru.

Jednotlivosti rozprávajú mysteriózny príbeh ženy, ktorá sa cez škrupinu vecí, čo nás obklopujú, naučila vidieť detaily tvoriace druhú rovinu skutočnosti... a uvidela niečo, čo ju prinútilo schovať sa pred svetom a zostať navždy uväznenou v štyroch stenách svojho bytu.

Pokým v knihách je China dokonale seriózny, v poviedkach si našiel priestor aj na zmenu tónu a trochu si požartoval. Heslo z lékařské encyklopedie si vyberá genézu neliečiteľnej mozgovej choroby po prvýkrát zaznamenanej v 18. storočí. Prenáša ju vyslovenie jedného špecifického slova vyvolávajúce vznik akýchsi červov požierajúcich mozgové tkanivo, čo následne spôsobuje postupujúcu demenciu a skon. Text je o to zábavnejší, že sa tvári smrteľne vážne.

Jemne zlomyseľným zmyslom pre humor sa vyznačuje aj Prostředník - psychologická satira o tom, ako sa všetci chceme cítiť potrební a dôležití. Možno aj o tom, že niekedy je zdravšie nechcieť byť príliš dôležitý, o kladení otázok bez odpovedí, o mestskej paranoji... Hlavná postava, Morley, v nepravidelných intervaloch a veľmi netradičnou cestou dostáva zásielky, ktoré má za úlohu doručiť ďalej. Nevie kto mu ich posiela, nevie prečo a už vôbec netuší ako ich dotyčná záhadná osoba či skupina dokáže vždy "zakomponovať" do tých potravín, ktoré si on kúpi. Vonkoncom sa už nevie rozhodnúť, či je obsah balíčkov globálne zásadný, alebo ide len o hlúpu hru.

Pozvoľný začiatok poviedky Odlišná nebe hreje pri srdci láskavým profilom vitálneho sedemdesiatnika, pokračuje tušením záhady, ktorá prerastie v objav a napokon hrozbu - o to mrazivejšiu, že jej nositeľmi sú kruté malé deti. Príbeh znepokojuje na všetkých frontách a neponechá čitateľa nezainteresovaným.

Poznáme to už dnes - čoraz viac značiek i produktov sa hrdí ikonkami ®, ™ alebo © ... sú registrované, obchodné alebo má na ne niekto autorské práva. Jednoducho, sú chránené pred neuváženým používaním a zneužívaním obyčajnými ľuďmi či nebodaj prospechármi. Vždy sa to dá nejako obísť (veď "značkového" oblečenia sú plné trhy), len to musíte urobiť šikovne, prípadne na druhej strane zemegule. Mám rada odľahčené vízie budúcnosti ponúkajúce predstavu našej spoločnosti, ktorá sa v určitom smere (alebo viacerých) pobrala extrémnym smerom a ako to v takom prípade dopadá - presne o niečom podobnom je satirická poviedka Šťastné a veselé. Naostreným štetcom maľuje západnú civilizáciu, v ktorej bežný človek nemôže oslavovať normálne Vianoce, aby neporušil autorské práva spoločností vlastniacich všetko od Vianoc™, Biskupského chlebíčka™, cez Vianočný stromček™ až po Imelo™. Navyše spomínané firmy si svoje duševné vlastníctvo bránia zubami-nechtami a za priestupky sa chodí do väzenia. Nebol by to však China Miéville a jeho idealistická ľavicová orientácia, keby v tomto futuristickom podobenstve chýbal boj za ľudské práva - hoci aj tie vianočné™ :-) Napokon, možno je autor svojím spôsobom vizionár, lebo súčasná situácia 8 rokov po napísaní poviedky s globálnym bojom za slobodný internet je veľmi podobná.

Kto čítal niektorý z románov o Bas-Lagu, určite nezabudol na Jacka Půlmotlidbičku - legendárneho pretvora, zbojníka Nového Krobuzonu. Práve o ňom je poviedka Jack, výpoveď človeka, ktorý v Jackovom osude zohral malú, ale veľmi zaujímavú rolu.


Krátka novela Amalgám je typickou ukážkou autorových schopností i obľúbených reálií a klasickým príslušníkom new weirdu. Veď ide o spisovateľov milovaný Londýn blízkej budúcnosti, sužovaný neprirodzenými bytosťami. Skalného fanúšika neprekvapí, ale stále ešte zaujme detailne prepracované pozadie príbehu a okolností. Postkatastroficky preriedení Londýnčania prežívajú pod nadvládou svojich bývalých odrazov. Všetky odrazy na lesklých predmetoch, vodných plochách a zrkadlách totiž neboli odrazmi, ale imágami - živými entitami z iného sveta či dimenzie. Až kým sa im nepodarilo prelomiť hranicu medzi svetmi, rozbiť zrkadlá a vstúpiť do nášho sveta...

Chinu Miévilla i samotný smer new weird som vždy odporúčala len ľuďom, ktorí už majú s fantasy literatúrou nejaké skúsenosti. Stále platí, že kto chce čítať takéto diela, mal by už vedieť prijímať zákonitosti fantastickej literatúry a stotožnovať sa s ich pravidlami. No ak chcete začať s týmto podžánrom, aby ste si spestrili repertoár alebo vás z nejakého dôvodu láka viac než žánrová klasika, zbierka Pátrání po Jakeovi a jiné příběhy je ideálnou vstupnou bránou do sveta new weird.

Ešte pripomínam, že nech som v článku prezradila o zápletkách poviedok čokoľvek, v knihe čaká na každého oveľa viac. Ani jedna recenzia či kritika nenahradí čítanie, hlavne v prípade skvelej knihy, akou táto zbierka bezpochyby je.

Maľby sú dielom popredného britského ilustrátora Edwarda Millera, dvorného maliara knižných obálok o.i. pre českú edíciu New weird vydavateľstva Laser-Books.






 China Miéville: Pátrání po Jakeovi a jiné příběhy (Laser-books, 2006)


recenzia vyšla pôvodne v roku 2007



Súvisiace:
China Miéville: Trilógia z Bas-Lagu
China Miéville: Město & Město
China Miéville: Un Lun Dun
zbierka new weird poviedok Trochu divné kusy 1+2
Susanna Clarková: Dámy z Grace Adieu a jiné povídky
Sergej Lukjanenko: Nočná hliadka
Ian R. MacLeod: Světlověk

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte ANONYMNE a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).