Google+ Riddick's Realm: Richard Gordon: Kapitánův stůl

16 februára 2012

Richard Gordon: Kapitánův stůl


"Teď vás opravdu musím požádat, abyste mě nechal pokračovat na můstek. Musím vydat rozkazy. Mimo jiné i ty, které se budou týkat vaší kajuty a vašich vajec."




Námorný kapitán William Ebbs pracuje pre spoločnosť Pole Star od svojich šestnástich rokov a v ranej mladosti robil všetko preto, aby sa mu splnil sen – veliť zaoceánskej lodi s množstvom cestujúcich a náležitou dávkou prestíže k tomu.

Avšak poctivosť a skromnosť nie sú v skutočnom živote ani v anglickej humoristickej tvorbe tou správnou cestou k povýšeniu, a tak namiesto vysnívanej pozície na mostíku luxusného parníku strávil dvadsaťpäť rokov služby na nákladnej lodi Martin Luther.
V zrelom veku slanými vetrami ošľahaného morského vlka (v prípade Ebbsa navyše zoceleného večnými ťahanicami o výdavky na opravy oveľa zrelšieho Martina Luthera) nečakane dostane príležitosť na dosiahnutie vytúženého cieľa.

Do kancelárie si ho pozve samotný "boh" spoločnosti Pole Star, na slovo vzatý šéf Angus McWhirrey a namiesto očakávaného prepustenia mu ponúkne šancu. Kapitán Buckle z osobnej lodi Charlemagne dostal infarkt a do práce sa v najbližšom čase nevráti, ak sa vôbec vráti. Parník má z Londýna do austrálskeho Sydney vyplávať o tri dni a kapitána Buckla nemá kto nahradiť.
Ebbs dostane Charlemagne na starosti – na jednu cestu, alebo na zvyšok kariéry – všetko záleží na tom, ako si poradí so svojou úlohou...

A to nebude vôbec jednoduché. Ešte pred začiatkom plavby sa dozvie, že okrem šiestich kňazov (podľa námorníckych povier už jeden nosí nešťastie) bude mať na palube aj osobného McWhirreyho priateľa a akcionára spoločnosti Pole Star, brigadíra Brostera – ktorý je však skromný a neočakáva iné jednanie, než sa poskytuje bežným pasažierom (haha!).
Do osudnej plavby Ebbs nemal ani potuchy, čo všetko zahŕňajú povinnosti kapitána zaoceánskej lodi určenej hlavne pre pobavenie zákazníkov. Okrem prioritnej nutnosti získania si rešpektu posádky (a samozrejme riadenia lodi), musí kapitán večerať pri stole s vybranými hosťami, usporiadať kapitánsky večierok, zúčastňovať sa na spoločenských udalostiach vrátane detských besiedok, osobne počúvať sťažnosti pasažierov a riešiť najrôznejšie problémy. Zážitky ťažko znesiteľné aj pre extroverta, ktorým Ebbs rozhodne nie je.

Nedisciplinovaná posádka na čele s arogantným a vypočítavým prvým dôstojníkom Shawe-Wilsonom a chamtivým hospodárom Prittlewellom mu ustavične dáva najavo, že za kapitána Buckla bolo všetko inak a oni si na to zvykli.
Pasažieri sa po týždni plavby začnú navzájom neznášať, kapitán je sexuálne vydieraný postaršou koketou a konflikty vrcholia v povestnom Červenom mori, kde vďaka horúčave každému povoľujú nervy. Kňazi po sebe hádžu raňajky a z brigadíra Brostera sa vykľuje najpríšernejší a najnafúkanejší chlap pod slnkom, ktorý si svoje "jednanie s bežným pasažierom" predstavuje ako obsluhu japonského cisára.
Táto banda neukáznených a sebeckých ľudí mu neustále pripravuje horúce chvíle, ktoré sa snaží viac-menej úspešne zvládnuť. V každodennom boji nielen o záchranu vlastnej kariéry, ale aj o zdravý rozum získava kapitán cenné skúsenosti. Zoceľuje svoje jemnocitné, úprimné srdce a učí sa manévrovať v búrlivých vodách spoločenských aj pracovných vzťahov.
Jedinou jeho oporou je komorník Burtweed, bez ktorého by sa Ebbs asi nervovo zrútil ešte pred prekonaním Suezského prieplavu. Burtweed je neoceniteľným žriedlom dobrých rád a láskavého zaobchádzania, ktoré je balzamom na skúšanú Ebbsovu dušu.

Keď parník vpláva do miernejšieho podnebia, nálada sa zlepší a ľudia sa opäť začnú správať slušne, to ale neznamená, že by sa skončili problémy. Vynoria sa nové - no kapitán už nie je úplný zelenáč a namiesto toho, aby sa nechal unášať prúdom, pozbiera sily a začne plávať. So získavaním sebaistoty získava aj lepšiu kontrolu nad sebou samým. Neradno však zabúdať, že dav ľudí je nevypočítateľný a na mori neplatia zákony súše...

Richard Gordon v knihe Kapitánov stôl namiešal výborný kokteil suchého a situačného humoru, ktorý určite uspokojí aj tých najnáročnejších stúpencov klasickej anglickej humoristickej literatúry. Pozvoľné tempo knihy a výletnú atmosféru vynikajúco dopĺňajú svižné a šťavnaté dialógy. Neočakávané zvraty vyvolávajú v čitateľovi výbuchy smiechu a zároveň garantujú, že s touto knihou sa od začiatku do konca nebudete nudiť.

V Bratislavskej predajni kníh ju momentálne majú :-)





Richard Gordon: Kapitánův stůl (Volvox Globator, 2000)

recenzia vyšla pôvodne v roku 2006





Súvisiace:
čokoľvek z rubriky humor ;-)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).