Google+ Riddick's Realm: Knižná väzba - tvrdá alebo mäkká?

19 januára 2011

Knižná väzba - tvrdá alebo mäkká?


Zamyslenie založené opäť viac na dedukcii a intuícii, než skutočnej fundovanosti autorky :-) Bohužiaľ, v knižnom vydavateľstve nikdy nepracovala a kým motyky nestrieľajú, asi ani nebude.
Napriek tomu sa pýta: Prečo vychádzajú knihy na Slovensku prevažne viazané? V čom je lepšia brožúra a v čom klasická kniha? Záleží len na obsahu alebo aj na obale?

A čo VY na to?



Niť verzus lepidlo

Nad problematikou vzťahu čitateľov a vydavateľov k brožovanej väzbe som sa zamýšľala už mnohokrát a rozoberala v duchu, ako je to u nás a v zahraničí. Opäť mi ju pripomenul román Priechod.
V recenzii som pochválila vydavateľstvo Ikar za odvahu priniesť na náš maličký trh síce bestseller s reklamou, ale vedeckofantastický, hrubý a poriadne drahý. Aj keď upíri stále letia, zaplatiť za knihu 20€ nie je sranda.
V takej cenovej hladine Slovák vydá peniaze skôr za obrázkovú encyklopédiu na kriedovom papieri, než za beletriu (navyše od neznámeho autora). Akosi sa nám tie výpravné knihy zdajú hodnotnejšie, i keď ich excelentná úprava často nezodpovedá informačnej hodnote - ale o to tu dnes nejde.
Potom som zavítala e-shop Eurobooks, známe slovenské kníhkupectvo špecializované na cudzojazyčnú literatúru. A hľa, tam na mňa z noviniek vykukol Priechod v originále - za 8,50 €.
Prečo taký rozdiel, keď britský výtlačok museli aj doviezť? Časť odpovede tvorí rozdiel medzi viazanou a brožovanou knihou. Cena za paperback je v zahraničí výrazne nižšia než za hardback. Ostatne tvrdú väzbu považuje anglofónny svet za niečo ako zberateľskú záležitosť, pričom paperbacky sú vecou rýchlej spotreby. V tom sa naše kultúry líšia. K tomu sa ešte vrátim.

Odbočenie - história mäkkej väzby v skratke

Pokým tvrdú knižnú väzbu poznáme od čias prvých inkunábulí, tá dnešná mäkká bola vynájdená pre masovú spotrebu až v tridsiatych rokoch 20. storočia. Briti to odkukali od Nemcov, Američania sa chytili o chvíľu neskôr. Začalo to reedíciami známych diel, u ktorých sa predpokladal široký a stabilný záujem.

Sympatické je, že v tom istom roku 1935, keď Penguin Books naštartovali úspech paperbackov, v Československej republike začali vychádzať zošitové Romány do kapsy (formát A4), z ktorých názvu neskôr vznikol okrídlený termín rodokaps, používaný dodnes a označujúci jednak zošitové vydania, jednak dobrodružnú a inú brakovú literatúru vhodnú na rýchle čítanie. Rodokapsy rôznych žánrov sa po revolúcii vrátili prostredníctvom zošitov od vydavateľstva Ivo Železný, a každá žena minimálne počula o Lovestorkách a Harlekýnoch. No nestačilo to, aby sa u nás mäkká väzba naozaj udomácnila.

prvých desať "penguinov"
Paperbacky mali od začiatku za cieľ predávať viac muziky za menej peňazí. Namiesto balenia do tvrdých dosák a šitej väzby používali kartónový papier a lepidlo. Mäkké knižky boli o niečo menšie než tie klasické a ujali sa ako vreckové romány, pričom ozajstný boom zaznamenali počas druhej svetovej vojny, kedy bol život aj mimo fronty mizerný a pospolitý ľud si krátil cestu do práce a z práce čítaním brožovaných románov za pár šupiek.
Medzi touto dávnou minulosťou a súčasnosťou mäkká väzba získala osobitné postavenie a mnoho nielen dobrodružných jednohubiek, ale aj bestsellerov vychádza najprv ako paperback. Až keď sa titul ukáže ako ziskový a rentabilný, vychádza viazaná publikácia, ktorá stojí viac peňazí. Mäkká väzba si jednoducho musí na tvrdú zarobiť a skutočné hity sa jej dočkajú asi po roku (tak ako filmy idú na DVD až keď obídu kiná). Logika napovedá, že tento výtlačok si už kúpia iba ľudia, ktorí ho chcú mať vyložený na polici. A teda ho už čítali a páčil sa im, alebo sú proste bohatší a vyššia cena im neprekáža. Dalo by sa z toho vyvodiť, že v západnej kultúre sú klasické knihy pre "elitu"?
UPDATE:
 Ukázalo sa, že tu boli moje informácie či uzávery nesprávne - v súčasnosti to funguje presne naopak. Vydá sa hardback a ten musí zarobiť na paperback... Čiže tí bohatší musia najprv vykúpiť dostatok nákladu, aby mohol po roku vyjsť paperback pre "chudobnejšie" masy. Vydanie paperbacku sa pre spisovateľa stáva udalosťou, lebo to znamená, že už prvé tvrdé vydanie jeho knihy malo úspech :-)

Návrat na hlavnú koľaj - Slovensko naše

U nás sme potom elita všetci. Absolútna väčšina knižnej produkcie vyjde v tvrdej väzbe. Slovenský čitateľ je asi rozmaznaný uplynulými desaťročiami, keď bolo v plánovanom hospodárstve dosť peňazí na všetko a knižky vychádzali v solídnom prevedení. Papier už taký solídny asi nebol, lebo tie staré, čo máme doma, sú vnútri krehké, zožltnuté ako noviny a páchnu.
Vo všeobecnosti platí, že mäkká väzba rovná sa nižšia cena aj nižšia kvalita. Mnohí si to bohužiaľ prekladajú aj do roviny abstraktnej a fixujú si paperbacky ako nosič pre literatúru nekvalitnú, podradnú, brakovú... nehodnú ich záujmu. Radi s úškrnom poukazujú na tradíciu mäkkých väzieb s pestrými ilustráciami na obálkach ako na špecialitu vedecko-fantastickej literatúry, a teda niečoho natoľko vzdialeného od reálneho sveta, že nemá význam s tým strácať čas. Že je to tragický omyl, ich nepresvedčím, ale nebudem sa ani namáhať. Každý čítame, čo sa nám páči - no obálka knihy alebo jej väzba je síce súčasťou, ale nie podstatou výpovednej hodnoty diela.
Inak povedané, obálka i väzba môže predávať a pritiahnuť záujem, ale nebude sa čítať :-)

aj takto môže vyzerať paperback
No trúfam si povedať, že aj v záležitosti kvality výroby nastala nová doba. Za "starých čias" boli naše knihy prešívané niťou, dosky boli olepené farbeným plátnom, reliéfne potlačené a prekryté obalom. Naopak na paperbacky sa používal tenší papier a biedna vrstva nemožného lepidla, s ktorým bol po jednom použití z knihy šalát. Z obálky sa nezriedka odlepovala fólia (pamätáte edíciu Retro?).
Dnes je všetko inak.
Tvrdá väzba už dávno nie je čo bývala - dosky sa oblepujú namiesto plátna matným papierom a šitý chrbát nahrádza lepidlo. Väčšina takýchto kníh už nezostane ležať otvorená na stole, keď ju roztvoríte, čo býva jeden z argumentov v prospech klasiky.
Naopak, na lesklých obaloch paperbackov pekne vynikajú ilustrácie a nové tavné lepidlá sú kvalitatívne úplne inde - knihy sa už nerozpadávajú, a ak zaobchádzate so svojím výtlačkom slušne, nemusíte ani len prelomiť chrbát a kniha po prečítaní stále vyzerá ako nová.

Čítať alebo vlastniť?

Pravda, je tu ešte jeden aspekt, pre ktorý priemerný Slovák uprednostní viazanú knihu, a ktorým sa odlišuje od priemerného Američana. Životnosť, pretrvanie. Upíname sa k podvedomému pocitu, že čo sme raz získali, má nám vydržať naveky. Pochopiteľne to nie je všeobecne platný vzorec. Čitatelia sme rôzni, jedni si svoje poklady opatrujú a sú na ne precitlivelí, iní majú najradšej, keď je kniha ošúchaná, pokrčená, obitá. Jej stav svedčí o intenzite jej používania.
No v porovnaní s inými kultúrami snáď môžem škatuľkovať, že náš národ si knihy tak akosi váži, radšej ich odkladá a nevyhadzuje. Chce si ich pekne odložiť do poličky. "Západní imperialisti" boli naopak vychovaní, aby si lacnú knihu kúpili, prečítali a potom ju hodili do koša alebo nechali len tak niekde ležať na lavičke. Pre mnohých z nás je to možno neakceptovateľné, ale nesmieme im to zazlievať. Jednoducho sú naučení, že zážitok je v hlave a nosič nie je dôležitý. Kniha je spotrebný tovar, nie dedičný artefakt.
Koniec-koncov aj ten papier vydrží len niekoľko desaťročí. Niekedy nemusí ani toľko, pretože nová generácia prečíta len zlomok toho, čo čítala tá predchádzajúca. Mne sa nechce púšťať do Selmy Lagerlöfovej a moje deti možno nebude zaujímať nejaký Tim Powers.
Toto uvedomenie by pomohlo najortodoxnejším odporcom brožovanej väzby, aby si uvedomili, že knihy sú dôležité síce pre každého inak, ale naozaj nemusia (a ani nebudú) po tridsiatich rokoch vyzerať ako nové, a už vôbec sa nebudú dediť cez štyri pokolenia.

Quo vadis knižná väzba?

Otázka znie - môžeme si dovoliť byť elitou? A naozaj to potrebujeme?

sú horšie ako viazané?
Anglický zdroj informácií tvrdí, že na viazané knihy sa používa kvalitnejší "non-acid" papier, ktorý dlhšie vydrží. Áno, ak si kúpite lacný zahraničný paperback, asi bude mať žlté stránky a možno aj jemne rozpité písmo. Anglofónne krajiny totiž rozlišujú medzi dvoma typmi paperbackov.
No zdá sa mi, že tie naše i české brožované knihy sú na tom lepšie. Tvoria akýsi medzistupeň (trade paperback) medzi najlacnejším vreckovým románom a viazanou knihou. Toto je smer, ktorým by sa dalo pokračovať.

Náš miniatúrny trh nemá samozrejme priestor na americký štýl dvojitého publikovania, no je otázne, ako dlho bude mať dostatok kupujúcich pre čoraz drahšie knihy. Svet sa mení a my v ňom. Ale šťastie praje pripraveným, ako onehdy pred sedemdesiatimi rokmi dokázali Penguin Books.

Iste, je tu aj problém prekladu a nákladu. Za preklad treba tiež zaplatiť, a každý trochu zasvätenejší človek vám povie, že je sakramentský finančný rozdiel vo vydaní piatich tisíc výtlačkov a tridsiatich tisíc a viac. Cena výrobku klesá úmerne tomu ako stúpa počet vyprodukovaných kusov.
Z toho jasne vyplýva, že slovenské knihy budú vždy drahšie než anglické, nemecké atď. Určite však zostáva trochu priestoru na optimalizáciu. Na "Západe" platí, že viazané knihy prinášajú nižší predaj a vyšší zisk, brožované naopak - možno sa naši vydavatelia naozaj spoliehajú na toto pravidlo a zatiaľ im to stačí. Lenže, je to v našich podmienkach udržateľný stav? Ceny surovín, spotrebovanej energie, výrobných procesov, práce, dopravy a tak ďalej, neustále rastú. Samozrejme že budú rásť aj ceny kníh a pomaly klesať predaj, čo nevyhnutne povedie k zníženiu ziskov vydavateľstiev i obchodníkov... a my čitatelia budeme prichádzať o viac titulov...

Nuž a keby sa ušetrili financie na knižnej väzbe, snáď by sa našlo zopár drobných na zabezpečenie lepšej redakčnej práce. Výhrady čitateľov voči skopaným prekladom (= nekvalitnej redakčnej práci) sa množia ako huby po daždi. Keď už o tom nahlas hovorí aj Knižná revue na titulnej strane (č. 2/2011, PDF), je to naozaj problém. To len na okraj ;-)

Ľudia sa permanentne sťažujú na vysoké ceny kníh, vydavatelia a obchodníci sa len usmievajú, že vraj pred Vianocami sa ich aj tak predajú tony. Áno, to svedčí o tom, že slovenský národ chce kupovať knihy. Má ich rád... V tejto záležitosti som optimista - myslím, že je tu spôsob ako z toho vyťažiť a nie domáceho čitateľa sabotovať. Nie(len) z chamtivosti vzišli po generácie fungujúce vydavateľstvá, preto nemusí byť nevyhnutne dôležité okamžite zarobiť, ale používať rozum. Vychovať si zákazníkov, ktorí budú kupovať dnes, zajtra, aj v budúcnosti...
Ak vyrástli na klasike, stačí ich len trošku popchnúť a privyknúť. Minulosťou zhýčkaný čitateľ mieni, no trhová ekonomika mení. Treba ísť príkladom a ukázať, že sa to dá aj inak, že brožovaná väzba nemusí byť iba záležitosťou vysokoškolských skrípt, nízkonákladových zbierok alebo sci-fi a fantasy. Že to nie je hanba ani znak bezcennosti a nekvality či chudobného vydavateľstva. Všetci slávni spisovatelia vychádzajú za kanálom alebo za oceánom v paperbackoch, pritom ich zastrešujú gigantické vydavateľské domy. Verte že im to nevadí. V porovnaní s vnútornou hodnotou diela obálka a väzba predsa nič neznamená.

Evitabox
Niektorí už na to prišli a začali s (pre)výchovou. Pozrite sa len na vydavateľstvo Evitapress. Milované i nenávidené romániky pre ženy si získali tisíce fanúšikov, ktorým je srdečne jedno, že čítajú brožované knižočky. Stavím sa, že by ich dokonca obhajovali, pretože si obľúbili značku so všetkým, čo k nej patrí.
Začalo to pár ľudí pred pár rokmi, všetky tituly vychádzali v mäkkej väzbe, cena bola nízka a pozrite sa: okrem toho, že minulý rok ponúkala k svojim publikáciám diár a osobitný box, čo sú praktiky, ktoré u nás nevidíte, dnes si Evita Urbaníková môže dovoliť vsadiť na americký štýl a vydať populárne knihy ako hardback - s okázalým titulkom "Luxusné vydanie v tvrdej väzbe!"
Len dodám, že to luxusné vydanie stojí stále iba 10 eur, a má 480 strán. Ostatné paperbacky stoja od 5 do 8 euro a najdrahšia kniha na celom e-shope 13 € (hardback). V bežnom slovenskom kníhkupectve na trinástich eurách ceny začínajú.

Pani Urbaníková použila osvedčený recept a vyšlo jej to. Nepoznám čísla, ale tipnem si, že zarobí viac ako Ikar na svojej červenej knižnici. Pribudla totiž ďalšia devíza - americké a nemecké autorky sladkých romancí sa po dvadsiatich rokoch čitateľkám objedli, a tak sa preorientovali na domácu produkciu s bližšou mentalitou i reálnejším obsahom. Na rozbehnutý vlak naskočil Ikar so svojím projektom Mám talent, kde vychádzajú tiež útle paperbacky na rýchlu konzumáciu. Slovenský knižný trh už potreboval nábor sviežich autorov a tento druh literatúry ide momentálne na dračku.

Zostáva len počkať, kam sa to vyvinie. Či sa príležitosti chytia ďalšie vydavateľské domy a začnú tlačiť paperbacky. Zo začiatku povedzme detektívok, populárnych trilerov alebo tej červenej knižnice. Verím, že existuje cesta, ako cenu kníh skresať alebo udržať na istej úrovni, a sprístupniť literatúru širším masám. Hoci aj tú rýchloobrátkovú, hlavne aby sa čítala. Bohužiaľ, v tom našom malom turbokapitalizme sa rozhľadu, sčítanosti a vzdelanosti obyvateľstva nepripisuje veľká dôležitosť, ale je to škoda. Lebo hlúpy národ síce ľahšie poslúcha politikov, ale zato... je proste hlúpy.

Milí vydavatelia, neskúsite porozmýšľať, či by vydávanie lacnejších kníh nebolo nakoniec obojstranne výhodnejšie?
Kto s tým prvý príde, bude kráľ. Aj keď Evitu z trónu tak ľahko nezosadí ;-)


P.S. Ak ste sa dočítali až sem, prepáčte mi tú dĺžku, proste mi to trochu prerástlo cez hlavu.

P.P.S. Na českom trhu sú paperbacky oveľa rozšírenejšie, najznámejšie sú z vydavateľstiev Levné knihy či BBart, no pokúsila som sa načrtnúť hlavne slovenskú situáciu ako ju vnímam ja. Dúfam, že nie som zase úplne mimo, lebo ma dobijete ;-)

P.P.P.S. Nebite ma!

Súvisiace:

33 komentárov:

  1. Nebudeme Ta bit. Mne sa ten članok paci...kopa zaujimavych postrehov a informacii. I like it. Okrem toho je to skutocne dobra tema pre vydavatelov. Myslim, ze by sa minali aj paperbacky. Ja by som si isto kupovala a potom posielala dalej, alebo knihobeznikovala. Pretoze by mi nebolo luto ako teraz, ked vsetky sanujem v skrini pre...dalsie generacie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nemyslim si, ze to bol dlhy clanok, ale tu chvalu Evity budem este nejaky cas rozdychavat :D

    Moja mati ma raz dostala svojskym vylozenim pojmu paperback ked sa ma spytala, ze kedy tie knihy konecne vyhodim resp. dam do zberu. Ved to predsa maju v nazve: paper back :D

    Ja sa priznam, ze patrim k tym, ktory paperback priraduju hlavne k SFaF. Pre mna to k tomu tak nejako patri a uprednostnujem paperbacky pred tvrdou vazbou. Drzkoval som ked som zistil, ze Eragon je v originale paperback ale Fragment ho vydal ako hardback. Tak isto sa mi nepaci novy Cervenak. Na druhu stranu knizky od Agathy Christie si viem predstavit len v peknej ciernej tvrdej vazba tak ako vychadzaju teraz :)). Ale suhlasim s tym, ze tvrda vazba je nieco extra a preto by sa nou malo setrit a ak mam moznost vybrat si, tak si kupim paperback a po tvrdej vazbe siahnem v speci pripadoch ako napr. limitovani cislovani Marinaci aj s autogramom od autora...

    A este by som jednu poznamocku pre vydavatelov pridal: kurna robte tie knihy od jedneho autora rovnake nech v tom neni taky bordel v policke. ja viem, ze pred vami to vydaval mozno niekto iny, ale predsa nie sme male deti aby sme trucovali.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. no ja teda jednoznacne uprednostnujem tvrdu vazbu a s novym cervenakom som maximalne spokojna.
    stale mam pocit, ze paperbacky sa rychlejsie spotrebuju a mne je to potom luto. podla mna maju knihy vydrzat zopar generacii a paperbackom v tomto nejak velmi neverim.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. no mne sa paci tak trochu ta opotrebovanost a ze je vidno, ze kniha bola citana. jasne ze pri citani davam na nu pozor a snazim sa neposkodit, ale nejake tie stopy citania tam je vidno a to je fajn :))

    K hardbackom este musim napisat ze ma neskutocne irituje ten papierovy prebal, ktory sa dost casto pouziva. Jasne, ze pri citani ho davam prec aby sa neposkodil, ale aj tak je takmer nemozne zachovat ho v povodnom stave a vzdy sa niekde dokrci alebo natrhne (nehovoriac o tom, ze prevazanie mu dost vadi). napodiv toto vo mne neevokuje to co pouzivany paperback, ale vadi mi to...

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Anorwen - no ale veď aj paperback vydrží toľko generácií, koľko vydrží papier. Rozdiel je iba v tom vrchnom obale :-) Žltý papier v najlacnejších zahraničných paperbackoch som opísala, ale tie naše sú na tom lepšie.
    Z praktického hľadiska je to podľa mňa zarovno. V článku som to nespomínala, ale ako dieťa som u babky našla zošitový román starý možno 40-50 rokov, taká dobrodružná jednohubka formátu A6. Po tej dlhej dobe bola stále čitateľná... a papier vyzeral tak isto, ako vyzerá na viazanej knihe starej pol storočia :-)
    IMHO je to viac o pocitoch a preferenciách a reakcie ľudí tu (i na facebooku) mi potvrdzujú, že som v tejto konzervatívnej spoločnosti asi príliš pokroková :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Geronimo - vidíš, mne sa napr. tie papierové obaly aj obchytávajú, pretože tie súčasné hardbacky majú taký nepríjemný suchý papier, z ktorého mi chlpy vstávajú, ak ho mám chytať! Takže si musím nechať na knihe aj kriedový obal, prípadne ju zabaliť do iného :-/
    AK by som chcela zachovať kultúru hardbackov, tak potom kvalitné plátenné alebo aspoň tie pololesklé (viď nový Červenák). Tie v súčasnosti najrozšírenejšie mi spôsobujú husiu kožu.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. a najlepsie v kozi balene :D ... noveho cervenaka neviem posudit lebo z neho som ten papierovy prebal este nedaval dole, ale skusim kuknut :D ... ja som sa strasne smial ked som videl ceske vydanie pratchetta v pevnej vazbe (tusim vychadzaju dva alebo tri romany v jednej knihe) ktora je cervena a vyzera to ako leninove spisy :))

    Inak suhlasim s tebou, paperback vydrzi tolko co hardback ked sa k nemu clovek slusne sprava a na druhu stranu ked chyti hardback do ruky nejake prasa tak sa ta kniha nedozije ani prvych vianoc...

    A pokrokova si az prilis, ved len taki heretici ako ty (a este par tuprispievajucich) mozu mat taky pozitivny vztah k e-bookom a audiobookom a vobec na hranicu s tebou...

    OdpovedaťOdstrániť
  8. no ja najradsej tvrdu vazbu s lesklym povrchom bez papierovej obalky a so stuztickovou zalozkou.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. no stuztickova zalozka je dalsia taka vec, ktora dobre vyzera kym je knizka nova v policke knihkupectva ale potom by som ju najradsej vydrapil lebo sa uz neda tak pekne zalozit spat a furt sa vytahuje a planda kade tade :D ... a ked ma kniha leskly povrch a obrazok rovno na doskach tak uz vobec nevidim rozdiel voci paperbacku, sak je to presne to iste (a stuzticky aj tak nebyvaju casto) :)))

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Ja tiež nie som moc stužtičková :-D Aj tak ich nikdy nepoužívam, radšej mám dlhé papierové záložky, ktoré dobre zapasujú.

    OdpovedaťOdstrániť
  11. rozdiel voci paperbacku je v tvrdosti. pre mna to znamena, ze ked si idem posediet k lekarovi a nesiem si knihu v ruksaku, nemusi ma trapit, ze sa mi pokrkve.
    a k stuzticke - ked tam je, pouzijem. ked nie, vzdy som hnila davat si tam externu zalozku a potom listujem ako pisisvor, ze kde som minule skoncila.

    OdpovedaťOdstrániť
  12. takze nieco typu kindle to vsetko vyriesi a uz nebude treba hard backy :P :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
  13. dakujem, ja som rozhodne papierista :)

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Paperback vs tvrdá väzba bola aj pre mňa vždy veľká filozofická otázka. Obe majú svoje čaro, výhody aj nevýhody. Ale pravdupovediac sa momentálne viac prikláňam k paperbackom a to z jednoduchého dôvodu: cena.
    A to hlavne cena anglických paperbackov, ktoré sa naozaj dajú zohnať za veľmi rozumnú cenu. A ak má človek šťastie a natrafí na kus, ktorý je trocha poškodený (milimeter štvorcový lepidla zaschnutý niekde na väzbe, zle orezaná strana), tak nie je problém za 5 eur získať 500 stranovú knihu.
    Ale niektoré knihy si ako paperback naozaj neviem predstaviť, napríklad Pána prsteňov. Proste by mi to nesedelo :D
    ad opotrebanie kníh: Do istej miery opotrebovania, mi to nevadí, skôr naopak, dáva to knihe tú správnu patinu (príkladom uvediem 700 stranový komplet poviedok o Conanovi od Howarda, kebyže tá kniha nie je taká opotrebovaná a nemá zažltnutý papier a väzba sa neodplepuje, asi by nemala až také čaro). Ale iba po istú hranicu. A rtou hranicou je vypadávanie strán. To už sa nedá zniesť. To sa však stáva skôr pri starých knižničných paperbackoch, pri žiadnom novom sa mi to ešte nestalo, takže technológia asi postúpila ^^

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Veľmi dobrý článok, mnoho vecí som nevedela, takže som sa aj niečo nové naučila. :-)
    Keď som sa rozhliadla po mojej knižnici, tak som zistila, že mám knihy asi tak pol na pol. Ale v podstate paperbackové knihy mám výlučne české, ak nejakú knihu veľmi chcem, nezáleží mi na tom, v akej je väzbe.Ale zase, keby bola kniha , ktorú kupujem aj paperback aj tvrdá väzba , uprednosntím tvrdú väzbu. Neviem, možno je to už sila zvyku, sme tak naučení.
    Z paperbackov, ktoré mám sa mi nerozpadla zatiaľ ani jedna, s knihami zaobchádzam ako s mojimi deťmi. :-))
    Stužtičky lezú na nervy aj mne, papierové záložky mi väčšinou vytiahnu deti, minule mi syn dokonca jednu zjedol. :-)
    Takže prevažne sa snažím zapamätať stranu, kde som skončila.
    Tvoj článok ma ešte podnietil k tomu, že som išla preskúmať staršie knihy, ktoré mám a zistila som jednu vec : naozaj smrdia. Fakt.
    Najstaršiu knihu , ktorú mám sú Prostonárodné povesti od Dobšinského v plátennej väzbe z roku 1943, väzba vyzerá super, ale ten zápach je sila.
    S tými evitovkami si ma zabila, po počiatočnom šoku som si uvedomila, že je to fakt dobrý biznis. Ale konkrétne toto je typ kníh, ktoré obchádzam oblúkom. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  16. Dobrý článok a priklánam sa k zvyšovaniu počtu paperbackov na slovensku aj ked viazané knihy majú tiež niečo do seba. Každopádne momentálne bývam v britanií a tak vyzerá aj moja knižnica - samé paperbacks.

    Ešte poznámočka, z toho čo si napísala by to mohlo vyzerať tak že v zahraničí vychádzajú len samé paperbacks, to nie je pravda, takmer každá kniha v súčastnosti je najprv vydaná ako hardback a ak si na seba zarobí a je popularna tak ju znova vydajú vo forme paperbacku aby si ju mohlo dovoliť aj širšie publikum. Možno toto je niečo čo by chceli docieliť aj slovenské vydavatelstvá ...len sa tie knihy moc nepredávajú :D

    OdpovedaťOdstrániť
  17. Sodoma-Gomora, takže Briti to teraz robia naopak? :-D Pravidlá ziskovosti síce hovoria niečo iné, ale asi nejaký dôvod majú a sype to. Len aj filozofia sa už zmenila - najprv si nakúpi elita a plebs si musí počkať :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  18. No nechcel som ti do toho kecat este viac ako doteraz, ale tak je to aj v US. Pripadne vychadzaju naraz. A pravidla ziskovosti hovoria, ze najskor predavam drahsi produkt - ti, ktori si to NAOZAJ chcu precitat, tak si to kupia aj drahsie. A potom predavam lacnejsi - vsetkym. ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  19. Zaujímavé, wikipedia tvrdila opak a ja to mám tiež tak zafixované. Nuž, každý sa môžme mýliť :-) Ovšem v článku to už musím nechať :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  20. Výborný článok! Bolo by fajn, keby aj u nás vychádzali tituly dvojmo, aj v tvrdej, aj mäkkej väzbe. Najmä, keby bol rozdiel v cene. Je kopec kníh, ktoré by som si chcela iba prečítať (a v knižniciach ich nemajú), ale cena ma odrádza...
    Inak, mne sa tie stužtičky veľmi páčia. Aj plátená, aj kožená väzba. Lesklé obálky nemusím, ale obrázky na nich sú krajšie, to nepopieram. Inak, videli ste obálky kníh povedzme Jane Austenovej? Ten papierový prebal má niečo do seba, je akokeby plastický a tie kvety vystupujú. :)
    BTW, po prezretí knižnice som zistila, že prevažujú hardbacky. Ale scifíčka a fantasy mám najmä v mäkkej väzbe.

    OdpovedaťOdstrániť
  21. @mea: plasticke obaly sa daju urobit aj na paperbackoch, vid seria o Anite Blakovej od Laurel K. Hamilton... obavam sa ale, ze by nas malicky trh dvojake vydanie naraz neutiahol...

    OdpovedaťOdstrániť
  22. Anet, skvelý článok (a aj komentáre), človek sa toho vcelku dosť dozvie. Mne osobne je jedno, v akom obale si kúpim knihu, oba majú svoje čaro a oba sa mi páčia, no dôležitejší je obsah, nie obal... ja som taký divný človek, mňa tie farebné alebo lákavé obálky, ktoré majú akože nalákať čitateľov skôr odstrašujú a až po skutočne kvalitnej pochvalnej recenzii som ochotná si takúto knihu kúpiť. Čiže nie.

    Doma to mám pol na pol, a 99% Pratchettov mám v mäkkej väzbe, ktorá musím uznať je oveľa praktickejšia ako tvrdá a oveľa viac mi vyhovuje, a jedného Pratchetta mám v tvrdej väzbe, ktorého mi kúpil priateľ po tom, ako som dlho nevedela zohnať Colour of Magic - tak v tejto knihe je aj Colour of Magic a tuším Light Fantastic... no a konkrétne túto knihu som nikdy z domu nevytiahla a čítala ju zásadne iba v posteli, lebo, jednoducho, tvrdá väzba.

    A Geronimo, Eragona mám v originále s tou peknou mäkkou väzbou, muhahaha :)) a takisto Eldesta.

    A moju svätyňu všetkých kníh, Posledného jednorožca, mám v mäkkom obale a vôbec mi to nevadí. Je to pre mňa kniha kníh kvôli obsahu, čiže aj keby na obale bola Pamela Anderson s falusom medzi očami, bolo by mi to jedno :)

    Chápem, že väčšinou asi predáva obal, no pre mňa je obal to posledné, na čom záleží. To, na čom skutočne záleží je preklad (v prípade zahraničnej literatúry), kvalitná edičná práca, a hlavne, kvalitný obsah. Keď všetko toto chýba, som schopná aj knihu s najkrajšou obálkou na svete od zlosti spáliť. A to hovorím ako knihofilka, ktorá považuje takéto správaniu ku knihám za hriech ;)

    Na knihu sa totiž nepotrebujem pozerať, na to sú tu obrazy alebo iné umelecké diela. Knihu potrebujem čítať.

    OdpovedaťOdstrániť
  23. "aj keby na obale bola Pamela Anderson s falusom medzi očami" - tykoňo!!! ROFL! tak toto je najgulervúcejší príspevok, čo tu padol :-DDD
    ja mám tiež napr. Janu Eyrovú síce v tvrdej väzbe, ale ide o porevolučné vydanie s portrétom peknej dievčiny v modernej bielej blúzke - čiže trochu mimózne - ale dôležité je, že práve toto bola kniha, ktorú som vtedy zhltla ako malinu :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  24. ja si nikdy knihu nekupujem podľa obalu. Keď si knihu kúpim a má pekný obal, tak je to len ďalšie veľké plus. Ak nie tak ju určite znechutene nezahodím :D

    OdpovedaťOdstrániť
  25. @Jennka: teraz sa smejes ale dockaj casu ako hus piva a panboh ti to urcite na detoch oplati a potom sa budem rehotat ja :P

    OdpovedaťOdstrániť
  26. Anet, teraz mi ešte napadlo, že napríklad jedna kniha, ktorú som dostala na narodeniny o drakoch, je typickým predstaviteľom "obal predáva". Tú knihu milujem, lebo je nádherne ilustrovaná, farebná, má krásny prebal a je tak nejak zvláštne... čarovná :) ale rozhodne tam nejde o čitateľský zážitok, skôr o vizuálny - a aj dotykový, keďže rôzne časti sú ešte aj vystúpené, zvýraznené šupiny a podobne, jednoducho krásna kniha.

    geronimo, toto mi hovorí aj moja mama. Citujem: "Prečo by som sa mala ja s tebou jedovať. Počkám si, kým ti to vrátia tvoje deti a potom sa nahlas zasmejem." Mama je zlato :)

    OdpovedaťOdstrániť
  27. Dobrý článok. O tom, že na Slovensku že tu vládne Literárne snobstvo a paperbacky sú považované za zlé, hovorila v jednom článku aj Zuzana Fialová. Vadí jej to, lebo podľa nej je napr. taký Pratchett oveľa kvalitnejšia literatúra než množstvo iných kníh hardback
    tu článok http://www.mojanajkniha.sk/o-projekte/c150/zuzana-fialova-o-svojich-naj-knihach.html

    OdpovedaťOdstrániť
  28. Dík za tip, Draugwen.
    "čítam rýchlo, za večer zvládnem jednu až dve knihy“ - WTF???? to by sa aj mne páčilo! ale nechápem... to jej akou rýchlosťou ide mozog??? alebo preskakuje stránky? :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  29. Skvely clanok :)
    Ja uprednostnujem knihy s pevnou vazbou, co je vsak asi skor tym,ze som na to zvyknutata a paperbacky mi skor pripominaju skolske ucebnice:D
    Pri hadrbacku mam pocit,ze ta kniha je niecim,ze to nie je len nejaky zopnuty zositok :) Tym,samozrejme,nenarazam na hodnotenie obsahu danej knihy.
    Co mi vadi je to, ze napr nedavno som si zadovazila knihu Cez slaviciu dlazku od Lian Hearn a kedze je v anglictine, je aj typicky ako paperback. PRecitala som ju raz a obal je pomerne zniceny,chrbat viac raz prelomeny. A to som pritom na nu davala pozor ako oko v hlave:D ma priblizne 300 stran a asi tak na kazdej tridsiatej sa objavila "vraska" na chrbte:/ nemozem si pomoct,vadi mi to

    Na druhej strane, stvrta (viac-menej dodatocna,kedze tales of the otori je trilogia) cast The harsh cry of heron sa mi neopotrebovala takmer vobec,hoci ma cca 630 stran..a skutocne krasnu obalku! :)

    Ja osobne si myslim,ze postupom casu pridu paperbacky(vo vyssej miere) aj ku nam prave kvoli ich cene.

    Dakujem za dobry clanok:)
    Mia

    OdpovedaťOdstrániť
  30. suhlasim s tym, co hovoril geronimo. paperbacky mam velmi rada, ale nejako podvedome to mam naviazane na fantasy a sci-fi literaturu a tam by ma vyslovene stvalo, keby bola hardback - na druhu stranu som zvyknuta, ze ostatne knihy su v pevnej vazbe, i ked mi samozrejme nevadi, ak je nieco v makkej (takto som uprednostnila Jane Austen v originali od Penguin, edicia Red Classic, nadherne jednoduche obaly, sikovna velkost, celkovo dobre spravene...). takze pokojne mozu vychadzat aj "lepene" knihy, ale zase by sme sa nemuseli vzdat tych viazanych, takeho Vonneguta by som nekupila v paperbacku, asi som rozmaznany snob:))) ale napr. v ceskom preklade vychadzaju Shakespearove veci v decentnom makkom vydani, su prakticke, dobre vyzeraju, len na ne treba davat trochu pozor, lebo ten kremovy papierovy obal sa moze rychlo zababrat... takze zistujem, ze u mna asi neexistuje nejake jednotne pravidlo, asi zalezi od zhotovenia... pratchettovky su dobre urobene tak, ako su, rovnako ako tie nove vydania od vladimira slechtu, tam by som tvrdu vazbu povazovala za zbytocnost...

    OdpovedaťOdstrániť
  31. Mne je jedno aky obal ma kniha, ked je kvalitne zvladnuta edicna praca... Nie su tam preklepy a podobne kraviny... Sa mi stalo pri tvrdych verziach ked som ich kupil a otvoril doma, ze strany boli zlepene, diery v stranach, strasne preklepy, ze mi az oci skoro z "dulku" vyliezli a zacali tancovat rumbu, ale moj mozog to utiahol a doplnil si tam to spravne, aspon myslim (lebo ten original nedaval potom zmysel ale to moje doplnene ano)

    No ked je kniha len v tvrdej vazbe a chcem ju tak nenarobim nic a kupim si ju, moja anglictina zas nie je tak dobra, aby som sa pustil do originalu, ale aj to casom pride a to bude prdel.

    Od Pratchetta mam nikolko knih v tvrdej vazbe, ale tie inak ani nevysli a nelutujem to, ale inak si neviem Teryho predstavit inak ako v paperbacku :)

    OdpovedaťOdstrániť
  32. Tvrdá väzba je najvhodnejšia pri učebniciach, odbornej literatúre a pod. Alebo unikátnych knihách (napr. o slovenských kalváriách) a pod.

    Ženské romány, kriminálky a pod. zase pre brožovanú väzbu.

    V poslednej dobe k nim pribúda e-book...

    OdpovedaťOdstrániť
  33. Autorka nemá pravdu. ... Tvrdá väzba, ak je kvalitná, vydrží dlhodobé čítanie, brožúra nie. Napríklad učebnica musí byť v tvrdej väzbe, ak chcete, aby vám dlho vydržala. Atď. Samozrejme, kniha na 1-2 prečítania môže byť brožúra... :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte ANONYMNE a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).