S mágiou storočiami (4. časť)

Moderná mágia a Aleister Crowley

Výstrelky 18. storočia sú ešte bláznivejšie, než kedy bola alchýmia. Tá sa aspoň vydávala za múdrosť vekov a mágiu považovala (okrem iného) za cestu k sebazdokonaľovaniu.
Kdežto báchorky slobodomurárov, rozekruciánov a okultistov ako Cagliostro a ďalší znejú skôr ako nevydarený žart. Sú natoľko fantazmagorické, že museli vyvolávať úškrn na tvári mnohých súčasníkov, ktorým nechýbala štipka zdravého rozumu a kritiky. Možno je rozdiel aj v tom, že alchýmia hľadala senzácie v duchovno-prírodných zákonoch vesmíru, ovládaní démonov a podobných rekvizít, no okultisti urobili senzáciu zo seba.


Gróf Cagliostro, gróf Saint-Germain, Joseph Balsamo - to sú figúrky, ktoré pozná každý, kto v mladosti čítal dobrodružné romány Alexandre Dumasa staršieho. Vyhlasovali o sebe, že sú starí niekoľko tisícročí, že poznajú tajomstvo elixíru života, robili divadielko v štýle "dym a zrkadlá" a väčšinou asi len trepali dve na tri a rozprašovali charizmu.
Museli byť skvelými hercami, lebo sa dokázali pretlačiť až do najvyšších kruhov - v konečnom dôsledku však migrovali z krajiny do krajiny pokiaľ to šlo, dostávali sa do konfliktu so zákonom a umierali v chudobe... čo asi najvýstižnejšie ukazuje ich skutočnú hodnotu pre zhýčkanú aristokraciu, ktorá sa s nimi pobavila a potom si ich prestala všímať - boli len hlavnými postavami v putovnom divadle jedného herca. Nuž, svetská sláva, poľná tráva ;-)

19. storočie sa potom vracia k renesančnej mágii a hermetizmu. Možno práve vďaka povesti, akú si vyslúžili senzáciechtiví okultisti sto rokov dozadu, snažia sa noví bádatelia opäť pôsobiť seriózne. Študujú vplyvných alchymistov a mysliteľov uplynulých storočí, hľadajú syntézu všetkého vedenia, absolútne pravdy a vymýšľajú nové prístupy k mágii, tentoraz zamerané skôr na duševný potenciál mága.

Mágia pre masy

Nezabúda sa ani na praktickú stránku veci a tak popri stáliciach ako je astrológia, prichádzajú nové módne vlny. Rozmáha sa veštenie z krištáľovej gule, mesmerizmus, špiritizmus a hypnóza je v plienkach.
Vhodným príkladom je frenológia, ktorá na prelome 18. a 19. storočia získala takú popularitu, až dočasne zatienila astrológiu. Frenológia skúma charakter človeka podľa tvaru lebky, čiže hrboľov na hlave. Vyzerá to úžasne vedecky a dá sa to využiť takisto ako ktorékoľvek iné veštenie či čarovanie = povedať skúmanému klientovi čo chce počuť. Kráľovná Viktória si pozvala frenológa, aby preskúmal hlavy jej deťom. Osobne si myslím, že množstvu ľudí bolo jednoducho nesmierne príjemné, keď sa im niekto prehrabával vo vlasoch ;-)

Popularita rastie aj tarotovým kartám, obľubu získavajú snáre a stále sa držia almanachy - astrologické ročenky pre všeľudové použitie (známe aj našim prababičkám). Z toho vyplýva, že takzvaná nižšia mágia, kam patria talizmany, veštby a vo všeobecnosti jednoduchá praktická mágia, sa stáva nielen dostupnejšou, ale prostý ľud už nemusí mať obavy z jej používania, strach pred obvinením z čarodejníctva.
Ktokoľvek už môže čítať z ruky, veriť hviezdam, predávať šťastíčka alebo vykladať sny. Sloboda je konečne tu!

Míľnikom v modernej mágii sa stal rok 1875. Okrem toho, že zomrel Elifas Lévi, podľa autora najvplyvnejšia osobnosť éry obrodenia mágie, a narodil sa Aleister Crowley, ktorého životu a odkazu bude patriť 20. storočie, v New Yorku vznikla Teozofická spoločnosť na čele s ruskou imigrantkou madam Blavatskou, o ktorej ste už možno počuli. Pôsobila ako špiritistické médium a všeobecne sa jej darilo vzbudzovať rozruch. V roku 1887 sa usadila v Londýne, založila novú odnož svojho spolku a so stúpencami sa vrhla na popularizáciu astrológie.
Ďalšie okultné spoločnosti vznikali a zanikali. V týchto organizáciách sa grupovala okrem strednej vrstvy aj intelektuálna, no najmä umelecká smotánka - spisovatelia, básnici, maliari, niektorých mená sa v škole učia dodnes. Menej sa hovorí o ich mimopracovných koníčkoch ;-) Nebolo nič neobvyklé medzi spolkami prestupovať a možno aj patriť do viacerých zároveň.
Pravdupovediac, po dvadsiatich stranách nahustených informáciami som v tom všetkom mala riadny zmätok.

Isté však je, že ako plynuli storočia profesionálneho záujmu o vyššiu mágiu, do jej klasickej tradície sa toho primiešavalo stále viac a všetci hľadali spoločnú podstatu... šarlatánstva, astrológie, démonológie, náboženstva, pohanstva, mysticizmu, okultizmu, sebazdokonaľovania, moci, kabaly, mytológie, zaklínadiel, rozekruciánstva, slobodomurárstva, astrálnej roviny, legiend o svätom grále, nakoniec aj budhizmu, hinduizmu a ďalších smerov pomenovaných po ich tvorcoch... proste všetkého!
Kým dospela mágia do 20. storočia, vsiakla do seba stovky rôznych smerov, učení, teórií a filozofií.
Chcelo to už len skutočne škandalóznu celebritu pre novú dobu...

Šelma medzi celebritami

Tou sa stal Aleister Crowley, považovaný za zhýralca, satanistu, ale aj najnadanejšieho mága za posledných tristo rokov. Vzišiel zo slávneho spolku Zlatý úsvit, kde bol spočiatku verným žiakom jeho vodcu, kým sa nestal jeho rivalom. Crowley bol vraj výnimočne inteligentný aj húževnatý. Akurát so silným sklonom k teatrálnosti a získavaniu pozornosti.

"Byl to všestranný člověk: vynikající šachista a horolezec, zkušený cestovatel, méně významný básník a malíř, chlípník a pornograf, nadaný prozaik s příjemným humorem, tak vzácným mezi kouzelníky. Bulvární plátky ho ve dvacátých letech označili za "nejhříšnejšího člověka na světě." (s. 265)

Crowley experimentoval s drogami, praktikoval erotickú mágiu, považoval sa za inkarnáciu Cagliostra, Kelleyho, Léviho aj nechvalne známeho pápeža Alexandra VI., udelil si množstvo magicko-aristokratických titulov (bol Spasiteľom sveta i Mesiášom novej Horovej doby), ale nazýval sa aj Bafometom či Šelmou, metaforami pre diabla.
Najmä vďaka vlastnému pričineniu mal príšernú povesť a kade chodil, vzbudzoval pohoršenie.

"Crowley strávil první světovou válku ve Spojených státech, kde psal pro Němce protibritské propagační materiály, což mu pochopitelně náklonnost krajanů nezískalo. Během svého pobytu poblíž Bristolu ve státě New Hampshire v roce 1916 povýšil do hodnosti mága v obřadu, který si sám vymyslel. Během obřadu pokřtil žábu jako Ježíše Krista a ukřižoval ji." (s. 268)

Očividne robil všetko pre to, aby bol stredobodom pozornosti. Napriek tomu zomrel v ústraní roku 1947... a skutočne preslávil sa až po smrti. Vydavatelia si vzali do parády jeho obsiahle spisy a objavili zlatú baňu. Ukázalo sa, že písal veľmi dobre a jeho myšlienky zaujali individualistov, očarili deti kvetín v 60. rokoch a inšpirovali mnoho umelcov so záľubou v okultizme a nadprirodzene.


A tým aj skončíme. Záver Dejín mágie je najdynamickejšou časťou knihy a rýchlo preberie smery, akými sa mágia uberala od polovice 20. storočia. Fascinujúcou časťou je aj zhrnutie mytologicko-magického ošiaľu hitlerovského Nemecka, ale nemôžem ani nechcem vám prezradiť všetko, Dejiny mágie Richarda Cavendisha sa oplatí kúpiť a prečítať celé.

Kniha bola vydaná v roku 1987 a tak by do nej odborníci mohli doplniť ešte mnoho informácií o súčasných trendoch. Vieme, že vo Veľkej Británii a USA existujú rozsiahle čarodejnícke hnutia, proti ktorým s takou rozkošou broja televízni kazatelia, stále populárnejší je aj druidizmus, satanisti sa radi označujú obráteným pentagramom a ktovie do akej kategórie by zapadli moderní gotici :-)

Záverom

Dejiny mágie sú obrovskou zásobárňou informácií o súdobej ľudskej spoločnosti a nazrieť do nich aspoň cez kľúčovú dierku literatúry je naozaj zážitok. Ak vás táto téma zaujala, ešte raz odporúčam prečítať si celú knihu, respektíve začať ňou.
Veľmi veľa z informačného aparátu knihy som vynechala, vlastne som si vybrala iba zopár okruhov bádania obsiahnutého v diele, a podala ho vlastnými očami i slovami.
V skutočnosti je toho zaujímavého, čo sa tu dočítate o mágii a jej vnímaní počas vývoja spoločnosti, oveľa, oveľa viac.

Richard Cavendish je britský historik, narodený roku 1930, známy vďaka svojej literárnej tvorbe zameranej na dejiny Veľkej Británie, náboženstvá, okultizmus a mytológiu, pričom laická i odborná verejnosť oceňuje najmä jeho neutrálny agnostický prístup, akým dokázal texty podať. Vyštudoval medievalistiku a medzi jeho najznámejšie diela patria The Black Arts, The Tarot, tu popisované Dejiny mágie a napokon aj 24 zväzková encyklopédia Man, Myth & Magic, ktorú editoval i prispel vlastnými textami.


Esej S mágiou storočiami vznikla na základe knihy Richard Cavendish: Dějiny magie (XYZ, 2008), z ktorej sú aj použité citácie. V roku 2010 ju vo svojich predajniach ponúka aj spoločnosť Lacné knihy za výrazne nižšiu cenu ;-)

Súvisiace:

S mágiou storočiami (3. časť) Obrodenie mágie
S mágiou storočiami (2. časť) Alchymisti a stredovek
S mágiou storočiami (1. časť) Čarodejnice, čarodejníci, čarodejníčatá
Pojednanie o čiernej smrti 1. časť, 2. časť
Denník morového roku 1665
Hon na čarodejnice 1. časť, 2. časť