S mágiou storočiami (3. časť)

Obrodenie mágie

Pokračovanie druhej časti

Krásnou ukážkou ľudskej neznášanlivosti boli v 16. storočí spory medzi katolíkmi a prostestantmi o tom, kto je ten zlý a hlúpy. Keďže sme v období honu na bosorky (historického aj metaforického), kameňom sváru bolo čarodejníctvo.


Je naozaj úžasné sledovať v dejinách Európy, ako sa kresťania dokázali osočovať navzájom v rámci jedného náboženstva. V istom momente kričali protestanti na katolíkov, že ich obrady sú hriešne magické rituály, potom sa katolíci pomstili v podobe vyhlásenia, že rozšírenie čarodejníctva je bezprostredný následok protestantizmu. Prestrelka pokračovala, slovná aj fyzická. Richard Cavendish viackrát zdôrazňuje, že aj upaľovanie čarodejníkov bolo často založené na snahe jedných likvidovať druhých... čo je naozaj smutné.
Poučenie: keď aj zjednotí kontinent jedna viera, samozvaní náboženskí vodcovia čo najrýchlejšie vytvoria jej nové odnože, aby mali proti komu bojovať. Keď už niet koho obracať na hlavnú vieru alebo obviňovať z nešťastí.
Všimnite si, že kým kresťania obracali na vieru pohanov a skúšali moslimov, boli jednotní. Lenže keď boli všetci barbari obrátení, nastala nuda. Aj zvaľovať vinu na židov už bolo také otrepané a židia takí preriedení po večne sa opakujúcich pogromoch, že si ich bolo treba šetriť a počkať, kým sa zase rozmnožia do uspokojivého počtu na efektné lynčovanie.
Čo s tým? Ná, však poďme sa pobiť medzi sebou. Tamtí tvrdia, že Mária nebola panna, fuj, zvrhlíci! - Pche, oni sa s Bohom rozprávajú prostredníctvom skorumpovaných farárov a tá ich svätená voda a oplátky, koľké šarlatánstvo! A tak ďalej. Krvavé dôsledky žabomyších vojen vidíme dodnes v Írsku.

No nebudem sa už venovať tým storočiam novoveku, ktoré ešte vyzerajú ako stredovek, ale posunieme sa ďalej. Schválne som spomenula náboženské spory, pretože kým v 16. storočí do seba katolíci a luteráni ťali koľko to šlo, 17. storočie pripravilo pôdu pre zmenu a v 18. storočí sa zdá, že ľuďom konečne trochu vychladli hlavy, pokiaľ ide o čarodejníctvo i fanatizmus. Vraj za tým stála nová vedecká koncepcia sveta, ktorej sa konečne podarilo preraziť hlavou cirkevný múr a nastala nová doba.

Už sme sa pobili, poďme na pivo

"Kosmos byl nyní neživý stroj, jehož kolečka se otáčejí podle neměnných zákonů, není v něm místa pro magické snahy a poskytuje jen omezený prostor pro působivé náboženství. Lidé se začali raději věnovat zdokonalování technologií, ktoré by jim pomohly ovládnout prostředí. Zachovala se určitá úcta k náboženství, i když se ukázalo jako bezcenné, avšak magie přestala v kruzích vzdělanců vzbuzovat jakoukoli vážnost nebo obavy. Učenci jí opovrhovali a považovali ji za iracionální a směšnou záležitost." (s. 221-222)

Učenci možno, lenže ten pravý boom teatrálnej mágie mal nastať až teraz.
Alchýmia sa už nemusela tváriť ako seriózna veda, čarodejnice upaľovali už len najzaostalejší vidláci, katolícka cirkev dostala poriadnu facku od luteránov, na kráľovských dvoroch sa rozmáha pôžitkárstvo... a mágia ide do módy. Tentoraz bez obáv pred upálením na hranici, veď je to iba zábava, nie? A tak 18. storočím započala éra falošných mágov, ktorým možno nikto naozaj neveril, ale všetci im veriť chceli. A bolo to "in".
Mágia sa stala popkultúrou.

Tajné spolky a iné divadelné súbory

V 17. storočí "vznikol" tajný spolok rozekruciánov, ktorý však bol s najväčšou pravdepodobnosťou úplne vymyslený - pôvodne. Tri rozekruciánske spisy, ktoré vyšli anonymne v Nemecku, vyvolali senzáciu. Hovorilo sa v nich o tajnom bratstve mágov.
Dnes na 99% vieme, že to bola kačica, skvele vymyslený mýtus, ktorého úprimnou túžbou bol však vznešený cieľ - nájdenie zmierlivého riešenia náboženských a intelektuálnych rozdielov medzi ľuďmi, spojenie kresťanstva s mágiou a trochou zdravého rozumu. Napokon až dlho po vyjdení rozprávok o fantastickom hrdinovi Christianovi Rosenkreutzovi založili jeho obdivovatelia skutočný spolok ružového kríža.
Ktokoľvek originálne spisy vytvoril a vydal, má na svedomí fenomén, ktorý je populárny dodnes. Popri slobodomurároch a templároch sú rozekruciáni najslávnejšou historickou organizáciou na svete.
Spomínam ich preto, že koncepcia Rosenkreutzovho spolku bola obrovskou inšpiráciou pre mnoho nasledovníkov a verím, že aj spoluvytvárala celkovú klímu, v ktorej sa rodili nové smery pre modernú mágiu.

Vo Francúzsku 17. storočia sa zase rozbujnela nefalšovaná satanská a erotická mágia a slúženie čiernych omší. Kráľ Ľudovít XIV. kvôli tomu dokonca založil špeciálny súd s názvom Chambre Ardente (Horiaci súd), ktorého najslávnejším prípadom sa stal proces s vdovou Voisinovou, siahajúci do najvyšších miest na kráľovskom dvore.
Okrem predpovedania budúcnosti sa podnikavá žena totiž venovala aj potratom, výrobe jedov a čiernym omšiam, pri ktorých sa obetovali nemluvňatá i pálili embryá. Jednou z jej zákazníčok bola aj kráľova prvá milenka madame de Montespan, verejnému obvineniu však unikla. Horšie dopadla La Voisin, ktorú zaživa upálili vo februári 1680. Erotické čierne omše vyzerali veľmi podobne, ako ich v zromantizovanej verzii tohto škandálu zobrazil populárny film Angelika a kráľ.

To nevymyslíš

No a pretože v tejto časti rozprávania o mágii som ešte stále v limite (ostatné majú 4 strany;-), vyhradíme si tu miesto na najlepšie pikošky pozbierané v knihe.

Astrológia – v roku 1524 Európa očakávala druhú potopu sveta, lebo všetky planéty sa mali ocitnúť v znamení Rýb. Jeden Francúz si postavil archu, dvadsať tisíc Londýnčanov sa evakuovalo a jeden brandenburský kurfirst sa uchýlil na vrchol hory. Nakoniec z toho bol len mimoriadne daždivý rok. (s. 170)

Mágovia – Faust bol veľmi záhadnou postavou a dodnes nevieme, kto to vlastne bol. Keď o ňom v roku 1578 vyšla kniha, okamžite sa vypredala a do konca roka vyšli tri pirátske dotlače! (s. 166)

Alchýmia – už som spomínala, že alchymisti zapisovali svoje postupy pomocou zložitých šifier a od jedného z nich, súfického mystika Džabira ibn Hajjána, na Západe známeho pod menom Geber, je odvodené anglické slovo gibberish, čo znamená nezrozumiteľná reč, hotentotština respektíve hatmatilka. (s. 119)

Súboj náboženstiev – keď kresťanská viera dorazila do Škandinávie, dovtedy obľúbené runy bolo zakázané používať, pretože boli nástrojom diabla. Na Islande až do 17. storočia upaľovali chudákov, u ktorých sa nejaké runy našli. Prúser! (s. 99)

Súboj náboženstiev 2 – kresťanstvo pohanské zvyky potláčalo, ale ešte radšej nahradzovalo vlastnými sviatkami. Paradoxné je, že Panna Mária, ktorá má svoju čistotu zafixovanú už v mene, si v čase výmeny dominantných vieroúk ponechala mnoho typických znakov pohanských bohýň plodnosti. (s. 90)

Hon na čarodejnice – výraz "sabat" je nie náhodou používaný pre zlet čarodejníc, pretože je to naozaj to isté slovo ako sabat pochádzajúci z judaizmu a označujúci židovský sviatočný deň, sobotu. Súvislosť je jednoznačná, židia v Európe boli odkresťanskéhojakživa najčastejším terčom útokov všetkého druhu. (s. 115)

Hon na čarodejnice 2 – dobre známa skúška vodou, ktorou sa určovalo, či je obžalovaná bosorkou (zviazanú ťa hodíme do vody, ak sa utopíš, si nevinná, ak vyplávaš, upálime ťa!) bola založená na názore, že čarodejnice sú nadprirodzene ľahké. V Holandsku sa niektorí ľudia nechali odvážiť miestnym úradníkom a ak neboli podvyživení, dostali potvrdenie, ktoré im slúžilo ako ochrana pred obvinením z čarodejníctva. No nech sa páči! (s. 206)

18. storočie až po súčasnosť si necháme do záverečnej časti eseje :-)

Esej S mágiou storočiami vznikla na základe knihy Richard Cavendish: Dějiny magie (XYZ, 2008), z ktorej sú aj použité citácie. V roku 2010 ju vo svojich predajniach ponúka aj spoločnosť Lacné knihy za výrazne nižšiu cenu ;-)


Súvisiace:

S mágiou storočiami (1. časť) Čarodejnice, čarodejníci, čarodejníčatá
S mágiou storočiami (2. časť) Alchymisti a tí ostatní
S mágiou storočiami (4. časť) Moderná mágia a Aleister Crowley
Pojednanie o čiernej smrti 1. časť, 2. časť
Denník morového roku 1665
Hon na čarodejnice 1. časť, 2. časť