Google+ Riddick's Realm: V každej z nás je kúsok Cicušky

30 novembra 2010

V každej z nás je kúsok Cicušky

alebo "láska je síce pekná vec, ale byť milenkou bohatého chlapa je pre život užitočnejšie"

Tak trochu o knihe, tak trochu o názoroch, živote... a krutých pravdách. Napoly žartom a napoly vážne.

Cicuška Pipinka vznikla koncom roka 2006 ako blogové dieťa Olivie Olivieri (vtedy ešte používala svoje skutočné meno, ktoré neskôr nahradil súčasný pseudonym). Parodovala fenomén, ktorý sa odjakživa priečil každému okrem samotných členiek exkluzívneho klubu - "auparkové pipinky".
Zlatokopky, vypatlané blondínky v značkových handrách rozhadzujúce sponzorské peniažky po hrstiach, tráviace svoj život vysedávaním na kávičke s podobne požehnanými priateľkami. Občas svojím vysúloženým džípikom zvalcujú na prechode dáku dôchodkyňu, ale to sa už nejako vyrieši... Opíšte ich ako chcete, každá doba má svoje pipinky, ktoré vedia, ako sa zabezpečiť vďaka využitiu svojich pôvabov a obetovaniu len trošky sebaúcty. Tá napokon nie je dôležitá. Je to iba kompromis - niečo za niečo.

Svieži blogový seriál si získal tisícky fanúšikov a takú obľubu, že sa stal v priebehu roka žijúcou legendou slovenského internetu. Po roku a pol prišiel blogový útlm, presun na novočasácky Lesk a potom už knižná verzia, ktorú Olivii v lete 2010 vydal kolega Hirax, hyperaktívny bloger, autor, hudobník, cestovateľ a neviemčoešte.

Medzi blogovou a knižnou Cicuškou Pipinkou sú však drobné rozdiely (leskovú nepočítam, tú som nesledovala). Na Cicušku číslo jedna si spomínam ako na čiernobielejšiu predchodkyňu Cicušky číslo dva, ktorú som v jej knižnom denníčku už dostala v podobe stále síce prostučkej a egocentrickej, no zároveň svojím spôsobom láskyplnej a citlivej osôbky. Sakra, veď mi bola nakoniec sympatická!

"No čo sa zabijem, keď som pekná?"

Zlatokopky možno sú predajné, extrémne materialistické a za "kus žvanca" ochotné spraviť čokoľvek, ale tiež majú dušu. A keď sa pozrieme na to, kam to niektoré dotiahli, tak možno aj intelektu či aspoň prefíkanosti majú raz toľko čo my ostatní.
A v podstate - v tej úplne atavistickej podstate - im ide len o, aby zo svojich "predností" vyťažili čo sa dá. Zlízali trochu tej smotany z povrchu hnusného sveta, ktorý je čoraz nekompromisnejší a koniec-koncov, otázka prežitia bola vždy otázkou prevahy. Intelektuálnej či fyzickej, nie je to jedno? V džungli luxusne prežije domorodec, v Bratislave... zlatokopka.

Nemôžeme ich priľahko odsúdiť ani z morálneho hľadiska. Veď ktorá žena niekedy nezažila moment, keď premýšľala, o čo jednoduchší by bol život v koži sexi blondínky baliacej výhradne magnátov? Ak vám nikdy v živote ani na sekundu nenapadlo, aké fajn by bolo byť zlatokopkou, tak buď klamete alebo ste nikdy nemuseli zažiť naozaj ťažké chvíle.
Keď príde situácia, že nemáte čo dať do úst svojmu dieťaťu, lebo váš frustrovaný manžel už zase prepil celú výplatu alebo kŕmite svoju rodinu už týždeň špagetami s kečupom, lebo na mäso jednoducho nie sú peniaze, veď ten naničhodný bývalý manžel sa už celé roky vyhýba plateniu alimentov a náš deravý súdny systém ho v tom iba podporuje... ktorá žena si v takej chvíli nepomyslí, že pred desiatimi rokmi sa mala radšej nechať zbaliť tým poďobaným truhlíkom od susedov, ktorý je dnes bankový manažér a vozí sa v BMW, namiesto aby sa nechala nabúchať fešným rockovým muzikantom, ktorého vždy zaujímal len chľast a kamaráti?

Veď Cicuška vlastne robí iba to, čo samičky všetkých živočíšnych druhov už milióny rokov - vyberá si najlepší genetický materiál. Čo pre modlivku znamená samček s najväčším klepetom a pre pávicu vták s najkrajším chvostom, to je pre modernú ženu muž, ktorý je schopný a ochotný zabezpečiť ju i jej potomstvo.
To, že Cicuška Pipinka usoplených faganov vôbec nemusí, je momentálne vedľajšie. Veď ako sama hovorí, s pomocou mamy, sestry a opatrovateľky by to nejako zvládla, keby teda musela ;-)

Takže kúsok toho nášho odporu voči zlatokopkám a cicuškám možno tvorí obyčajná ľudská závisť. Tichá, tajná túžba byť niekedy na ich mieste. "Ako by mi bolo dobre, keby som lapila boháča - aj dom s bazénom by sme mali, aj deti do súkromnej školy by chodili," alebo "aké by to bolo úžasné, nemusieť obrátiť každé euro dvakrát"... Lebo všetci robíme kompromisy, len niektorí za štyristo euro mesačne a iní za desať tisíc ;-)
Preto myslím, že v každej z nás je kúsok Cicušky, kúsok inštinktívnej samice, pramatky, ktorá dbá na blaho svojho potomstva, prežitia svojho rodu a sú chvíle, kedy by tú mladícku lásku dávno ubitú zúrivými hádkami kvôli nedostatku peňazí vymenila za luxusnú vilu, kde vládne prepych a pohoda. A vášnivá láska? Aj tá je len do času, po tridsiatich rokoch sú všetci chlapi rovnako otravní, ufrfľaní a panovační a všetky ženy rovnako vykysnuté, unavené a rezignované.

"Žena neni nikdy dosť chudá a chlap neni nikdy dosť bohatý"

Ani Pipinka si však výhody bohatstva neužíva len tak zadarmo. Praktikuje jednoduché, no účinné metódy. Nielen vie, ale považuje za svoju životnú filozofiu, že musí muža reprezentovať, aby sa ňou mohol pýšiť. Namiesto upratovania a varenia sa venuje svojmu vzhľadu, obsahu skrine a plneniu jeho sexuálnych snov. Jednoduchá matematika. Ty mne, ja tebe.
Zároveň má Cicuška čisté aj svedomie. No čo, že strieda mužov podľa toho, či splnili jej požiadavky a zaľúbi sa čochvíľa do iného? Každý jej poskytne časť toho, čo hľadá - a ona si vyberá a preberá, kým nenájde ideál - bohatého, štedrého i milujúceho. Veď ona tiež miluje každého z nich. Záleží na tom, či jej predstava lásky je zhodná s našou? ;-)
Cukríček, Samči, Metruch, Kocúrik, to sú hlavné hviezdy jej života, ktorým dáva svoje srdiečko i telíčko a očakáva niečo naspäť. Nie je však skromná a preto priemerní muži neuspejú. Žena typu Cicušky Pipinky je predsa dobre zúročená investícia, ktorú treba vedieť oceniť!

Viem, že si vždy očumovala velké autá, či v ňom nie som ja. A viem, že ťa vždy sralo, že trištvrte takých áut šoférovali baby. Cicuš, vráť sa a ja ti také auto kúpim! (s. 70)

A tak nás Cicuška Pipinka vo svojich zápiskoch sprevádza peripetiami ťažkého rozhodovania sa medzi mužmi, úskaliami nevery a prvých pracovných skúseností. Porozpráva o svojej rodine, názoroch na spoločnosť, a príde aj na sex. Čítanie je to rýchle, oddychové i zábavné. Možno nebudete vybuchovať od smiechu (najmä ak ste už Cicušku poznali), ale úsmevu sa neubránite.
Blondínkine postrehy sú natoľko otvorené a úprimné, že s niektorými budete súhlasiť a pri iných aspoň ochutnáte, ako sa na svet plebsu dívajú tí zhora - smotánková elita, ktorá má peniaze a tým pádom aj moc. Medzi nich sa Cicuška túži dostať, aby si mohla užívať ich výhody. Mať stále nové handričky, veľké auto, vodičák a vysokú školu vybavenú, a vždy k dispozícii kreditku svojho milého.

Jak sa hovorí - lepší je vták v hrsti jako používať iba vlastné prsty a z cudzej kreditky predsa krv neteče. (s. 170)

Napriek tomu, ako to znie a aké to je, predsa len Cicuška Pipinka Mark II nie je totálne bezohľadná tupaňa. Robí to vlastne ako naši politici či mafiáni - využíva výsady, lebo ich môže využívať. Je naivná a jednoduchá, ale pri udalostiach ktoré v Zápiskoch prežije, sa aj ona trošku mení a pod škrupinou vypočítavej potvory môžeme zahliadnuť obyčajné dievča získavajúce si naše sympatie. Čo je možno viac, než si zaslúžia skutočné zlatokopky.
Olivii sa v knihe podarilo dodať Cicuške hĺbku a dokonca autorku upodozrievam, že postava, ktorá bola zo začiatku len terčom posmechu a presne mierenej satiry, sa postupne stala jej alter egom. A naše alter ego nemôže byť predsa naším nepriateľom. I keď býva odlišné, naučíme sa s ním žiť a rozumieť mu. Potom sa stáva našou súčasťou ;-)

Olivia Olivieri: Cicuškine zápisky (2010, Hladohlas)


P.S.: Ak ste Cicuškiným fanúšikom, skamaráťte sa s ňou na Facebooku alebo čítajte Cicuškinu poradňu.
P.P.S.: Šesťdesiatpäť Cicuškiných príbehov, ktoré dokopy asi dajú celú knihu, si môžete prečítať zadarmo. Ale kto má k Cicuške nostalgický vzťah, za tých 8 éčiek si ju rád kúpi ;-)


Súvisiace články:
Miloslav Švandrlík: Vražda mlsného humoristy
Moja teória relativity šťastia
Ako zabiť fyziku lajfstajlom
Slovenská crapkultúra alias selebrity z buj-reality
Vot kto budet Miss?
Martin Howard: Denník zlého psa
Mucko milujem ťa, nech to vie celé Slovensko!

8 komentárov:

  1. Ja neviem Anet, takéto veci ma nejak obchádzajú. Tak ako nemám rada ženské príbehy o ťažkých osudoch žien (vydala som sa za alkoholika a podobne), pseudo vtipné knihy slovenských moderátoriek ani Kelovú Vasilkovú, tak ma obchádzajú aj témy typu "som zlatokopka, ale aj ja mám dušu", aj keď to príbehy hrajú na iróniu či satiru. Človek je tým, čím je, politik zostane politikom a zlatokopka zlatokopkou, nech ju navlečú hoc aj do svätožiary.

    Čo som sa zatiaľ v živote naučila je, že veľa peňazí nikdy nikomu skutočné šťastie neprinieslo. Aspoň nie šťastie z mojej perspektívy, keďže každý má iné preferencie a čo je pre niekoho zbytočné (napr. Porsche, bazén, šperky...) pre iného je vrcholom blaha. Čiže každému, čo mu patrí a čo chce.
    U nás v rodine bolo peňazí vždy dosť, rovnako ako tých "drahých" áut, ktorými sa ľudia tak radi pýšia... a nechci vedieť, ako moja "užasne šťastná" rodinka dopadla. A stále padá. Padá. Padá :)

    Ja som celkom hrdá na svoj priemerný plat, na priemerný plat môjho priateľa, na to, že niekedy musíme žrať tie špagety (milujem špagety s kečupom, on ich neznáša :)) ) a na to, že si nemôžem dovoliť všetko, čo chcem, ale uvedomujem si, že mám všetko, čo potrebujem a dokonca aj niečo naviac (napríklad to auto). Snažím sa vynahradiť si to, čo mi v mojej rodine vždy chýbalo a zatiaľ sa mi to úspešne darí, za čo som vďačná.

    Myslím si, že život je vždy taký, aký si ho zariadime, a je hlúpe vyhovárať sa na niečo alebo na niekoho, kto má viac, či menej, či toľko čo my, ale nemá chrbtovú kosť, a tak sa mu lepšie darí, bla bla... pre jedného nebo je pre druhého peklom, dúfam, že chápeš, čo tým myslím :)

    Napísala som toho príliš, fuj. Iba ma zamrzela veta: "Preto myslím, že v každej z nás je kúsok Cicušky, kúsok inštinktívnej samice, pramatky, ktorá dbá na blaho svojho potomstva, prežitia svojho rodu a sú chvíle, kedy by tú mladícku lásku dávno ubitú zúrivými hádkami kvôli nedostatku peňazí vymenila za luxusnú vilu, kde vládne prepych a pohoda."

    V tom prípade som buď z inej planéty alebo nie som žena - keďže som mala na výber, a vybrala si presne to druhé. Čiže nie, v každej z nás nie je ani kúsok Cicušky, a ja poznám minimálne dve ďalšie ženy, v ktorých po Cicuške nie je ani stopy.

    Prepáč za tú litániu.

    Inak článok je napísaný, ako vždy, výborne.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja som vedela, že sa prihlásiš, Jennka :-) Poznám tvoje názory a rešpektujem ich. Takisto myslím, že aj môj pohľad má niečo do seba. Peniaze, resp. bohatstvo sú čo sú, ale jednoducho podmienky v ktorých žijeme sú pre našu spokojnosť rovnako dôležité ako boli pred 500 rokmi. Nielen štatistiky, ale aj skúsenosti ľudí hovoria, že finančné problémy v rodine spôsobujú problémy.
    Nehovorím, že nemáme byť vďační aj za ten priemer a máme si idealizovať boháčov, ktorí majú hmotný nadbytok. Len to staviam do opozície k tomu naozaj citeľnému nedostatku a utrpeniu, ktoré spôsobuje. Lebo keď si raz matka a nemôžeš svojmu decku kúpiť ten jogurt, lebo naň nemáš peniaze, tak ťa to sakramentsky bolí. Vyhodila som z článku pár viet, ktoré hovorili práve o materinskom cite v nadväznosti na túto tému, ale môžem nadviazať tu. Práve kvôli utrpeniu matiek, ktoré intenzívne prežívajú biedu kvôli svojim deťom, pre ktoré by chceli to najlepšie, sa mi vybavil ten obrázok - že každá žena za určitých okolností by tie zlé podmienky vymenila za hlúposť ale bohatstvo pipiniek.
    A stále si myslím, že keby si sa ocitla v takej situácii, aj ty zapochybuješ ;-) Pochybnosti sú prirodzenou reakciou každého človeka - sme napokon večne nespokojný živočíšny druh ;-) Niekto pochybnosti potláča vierou v Boha, niekto úporným sebapresvedčením, ale v krízovej situácii sa im nedá vyhnúť. Ak mi teraz rozumieš :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Jennka, ďakujem Ti za tu litániu. Potvrdila si mi, že nie som jedina a budem ju ponúkať mojim detom na potvrdenie mojich slov v čase, keď budu na špagetach a ja im budem vraviet, že stastie je v niecom inom. Dakujem.
    PS: ale priznavam, ze si obcas vzdychnem, ze som krava, ked si to neviem ulahcit ako pipiny :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Riddick, zdá sa mi, akoby si nerozlišovala dve polohy, medzi ktorými je veľký rozdiel:
    1.) Nikdy nehovor nikdy (= „V kríze radšej zahodiť sebaúctu, ako nemať na jogurt pre dieťa“) – môže platiť
    2.) Každá žena niekedy... (= „Ochota zahodiť sebaúctu za kus ligotavej návnady alebo pravidelný prídel jogurtu je prirodzenou súčasťou ženskej povahy“) – čistý blud
    Tá prvá veta môže ako-tak platiť o väčšine populácie (hoci história pozná mnohé ženy, ktoré si aj v hraničnej situácii radšej nechali tú sebaúctu a ja si netrúfam súdiť, či to bolo múdre alebo hlúpe, lebo som našťastie nikdy nemusela byť v ich koži). V každom prípade pre ľudí, ktorých milujeme (napr. deti) sa často vzdávame rôznych vecí, ktoré inak považujeme za dôležité, vrátane sebaúcty, slobody a mohli by sme ešte dlho pokračovať. Ale to predsa nie je prípad zlatokopiek. Tie predsa majú na výber aj inú cestu než hlad alebo osud poslušnej samičky bohatého muža. Napríklad živiť sa vlastnými rukami (alebo nebodaj mozgom). To, že sa rozhodnú živiť inými časťami tela a svoje „zamilovávanie“ čítať z kreditných kariet svojich chlebodarcov je odrazom nedostatku vyšších citov („Veď tá láska sú vlastne len kecy, ale diamanty sú večné“), alebo slabého sebavedomia a obrovského strachu zo života a zodpovednosti za seba („Nič lepšie by som aj tak nedokázala“).
    Cicuška sama o sebe je doslova ľahkou... literatúrou, ale to jej nebráni byť zámienkou k filozofickým debatám o podstate človečenstva :-)
    A ja si myslím, že skutočne múdra žena, keď vidí ísť okolo auparkovú krásavicu v drahom fáre, nikdy nezávidí. A tá auparková krásavica zasa nezávidí zodratej sivej myši, ktorá miesto kozmetických salónov vymetá napr. Panta Rhei. Cicuška neocení hodnotu intelektuálnej sebarealizácie, slobody, radosť z práce užitočnej pre druhých, pôžitok z rovnocenného partnerského vzťahu. Rozdiel hodnotových rebríčkov Cicušky a Myši z nich robí mimozemšťanov vo svete tej druhej.
    Fíha, takže Cicuška je vlastne aj sci-fi :-)

    Zuska

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Anet, na to, ako krátko ma poznáš, ma poznáš dosť dobre :) a vážim si to (a možno som iba naivne priehľadná, ale ani to mi nevadí ;) ) Takisto (a veľmi) rešpektujem tvoje názory a viem, že v mnohom máš pravdu a ponúkaš zrkadlo presne na tie témy, o ktorých ľudia neradi hovoria, lebo "toto a toto" - lebo sa ich to veľmi dotýka. A to si vážim. Peniaze VZ láska, odveký súboj, a páči sa mi, že si ponúkla presne ten zrkadlový obraz, ten pohľad z druhého konca, ktorý je rovnako správny ako ten "môj" či "jeho" či "jej", pretože pre každého je dôležité niečo iné a pre každého znamená šťastie niečo iné.

    Snažím sa neodsudzovať ľudí, ktorí majú iné hodnoty ako ja (napriek tomu, že väčšina, vrátane mojej rodinky, ma odsudzujú často a radi, nazývajú ma naivnou, žijúcou v inom svete a podobne), pretože každý máme svoj život, svoje starosti, a je hlúpe myslieť si, že peniaze vyriešia naše problémy. Zväčša to býva naopak, ale nie vždy, samozrejme.

    Myslím, že najhoršie je, keď dieťaťu nemôžeš kúpiť to, čo skutočne potrebuje - pokiaľ mu nemôžeš kúpiť iba to, čo veľmi chce, je to síce smutné, ale v poriadku, čím skôr si dieťa zvykne, že nemôže mať všetko, tým lepšie preň ;) Sú rôzne životné situácie, ktoré by nikto z nás nikdy nechcel zažiť a všetci vieme, že život si nevyberá. Zažila som rôzne situácie, ktoré už zažiť nechcem (a to si stále uvedomujem, že sú ľudia, ktorí zažili neporovnateľne horšie veci) - ale jedno ti poviem, aj napriek zúfalstvu ktoré som vtedy cítila a odsúdeniu mnohých ľudí okolo mňa, nebolo iného miesta, kde by som bola radšej. Možno naivita, možno... ja neviem.

    Pre mňa proste to partnerstvo, dôvera a láska skutočne sú na prvom mieste, aj keď to znie hrozivo pateticky. (a že to hovorím práve ja. FUJ.)

    Tak mi napadá, že ľudia väčšinou túžia po tom, čoho sa im v živote dostalo málo - niektorí po peniazoch, iní po láske :) a rozhodne nie je na mne, aby som niekoho súdila alebo hovorila, čo je správne a čo nie.

    Každý nech si koná podľa vlastného svedomia a vedomia, no nie? ;)

    Zuska to krásne zhrnula :) A Meave, som rada ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. A ja si zase myslim, ze to prilis komplikujes a snazis sa svoju inteligenciu a sposob rozmyslania aplikovat niekam kde je len snura ktora drzi usi aby neodpadli (v niektorych pripadoch je na nej obeseny chrobak mozgozrut). Myslim si, len velmi nizky pocet cicusiek rozmysla o zachovani rodu a najlepsich podmienkach do buducnosti. Oni ziju tu a teraz a teraz sa chcu mat dobre a preto sa stanu cicuskami pipinkami. ony predsa nebudu pracovat, ved by sa im nechty polamali a preto si musia zivobytie zadovazit inak... casom uvahy nad buducnostou urcite pridu, ale myslim, ze skor v case ked uz zacina byt cicuska zodrata a ma stale vacsi problem najst noveho sponzora resp. drzat krok s mladsimi modelmi...

    tiez si myslim, ze nie je problem ked si niekto povzdychne v tazkej chvili, ze by bolo super keby dokazal byt taky bezcharakterny a pomoc a peniaze si vysulozit. dolezite je kam ten povzdych vedie - ako vidime, u mnohych vedie k tomu ze si povedia, ze im to za to nestoji a radsej idu tou tazsou cestou...

    a alterego moze byt tvojim nepriatelom...koniec koncov clovek moze byt sam sebe nepriatelom a neznasat sa...

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Môj priateľ ma vždy raz do týždňa presviedča, ako si vo štvrtok pôjde pre výhru športke, odsťahujeme sa na Myjavu, budeme tam žiť mesiac a potom uvidíme ako ďalej :)))

    Naposledy vyhral 20€, takže sme asi na dobrej ceste :))

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Ha ha, aký joke - toto dnes hrali v rádiu :))) Ivetka :D

    http://lyrics.jirpa.cz/I/Iveta_Bartosova-Kdyz_laska_schazi.htm

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).