Google+ Riddick's Realm: Vojdi do lesa...

10 novembra 2010

Vojdi do lesa...


Vojdi do lesa plného bytostí z legiend a sám sa staň legendou.



Na svete sú prastaré lesy, ktorých územie je omnoho väčšie než vidieť na mapách. Nikto z bežných smrteľníkov po nich nechodí, nikto nestína stromy. Taký les má vlastnú ochranu pred votrelcami, vlastných obyvateľov, i pravidlá, ktorých porušenie znamená smrť. Má vlastnú verziu skutočnosti.
Ktorá skutočnosťou z nášho pohľadu nie je, a predsa je veľmi reálna, keď ju prežívate na vlastnej koži.

Vo Veľkej Británii sa tento druh pralesa nachádza v ryhopskom panstve a na jeho okraji žije jedna rodina.
Toto je príbeh tej rodiny.
A lesa mytág.

Steven Huxley sa vracia do Dubového zrubu v Herefordshire po strastiplnej službe v druhej svetovej vojne. Nachádza brata Christiana v čudnom rozpoložení a odhaľuje dosiaľ nepoznané tajomstvá svojho detstva, otca posadnutého ryhopským lesom a dlhými výletmi do jeho útrob, i význam bratových slov o milovanej žene, ktorá s ním ešte nedávno žila, no už jej niet.
Ako hovorí otcov denník a Christianove slová, ryhopský les je niečo ako časopriestorová anomália z prehistórie. Má mnoho úrovní magickej obrany, pomocou ktorej mätie neželaných ľudských návštevníkov a vracia ich späť.
Ak sa človek naučí ako, môže ich prekonať a preniknúť hlbšie.
Tam sa dejú zázraky.

V lese sa zhmotňujú mytága, vedomé i podvedomé predstavy svojich nositeľov. Postavy z legiend, stelesnenia nádeje, prírodnej rovnováhy aj strachu.
Mocní šamani, hrdinskí bojovníci, rozprávkové bytosti, Robin Hood. Keby ste do takého lesa vošli, môžete vyvolať existenciu napríklad Harryho Pottera alebo Votrelca. No nesprítomňujú sa len vysnívané postavy súčasníkov, les si pamätá mýtické idoly spred stoviek, tisícok rokov, dokonca z čias úsvitu civilizácie. Akoby ich vyťahoval z nášho kolektívneho nevedomia. A môže ich tvoriť znova a znova, možno vlastnou vôľou, no i prostredníctvom priania ich stvoriteľa - ľudskej mysle, ktorá sa ocitne v lese či v jeho blízkosti.

Jedným z mytág je dievčina Guiwenneth. Divožienka, lovkyňa i bojovníčka, ktorú pri svojich výskumoch ryhopského lesa objavil otec Huxley, v čase keď jeho synovia boli ešte chlapcami. Po rokoch ju znova získal starší Christian, no v nestráženej chvíli ju zabilo iné mytágo, vyjduvšie z lesa.
Práve v čase Stevenovho návratu je Christian zúfalý z jej straty a sústreďuje všetko snaženie, aby ju opäť v lese našiel. Odchádza na výpravy na čoraz dlhší čas, až sa napokon nevráti vôbec.
Lenže v rodine Huxleyovcov sa história rada opakuje, aj keď v nových permutáciách. Počas Christianovej neprítomnosti sa mladšiemu Stevenovi zjaví Guiwenneth. Nová Guiwenneth - možno tá otcova, možno Christianova, ale s najväčšou pravdepodobnosťou - Stevenova. Dozvedel sa o nej toľko, že si ju vysníval sám.

Aj on, rovnako ako jeho predchodcovia, sa bezhlavo zamiluje. Do vône zeme, potu a živočíšneho pachu, ktorý z nej vyžaruje, do jej detskej prirodzenosti a divokej krásy.
A aj on o svoju Guiwenneth príde, v ešte oveľa dramatickejšej scéne, než sa to stalo Christianovi. Práve Stevenov starší brat sa stane príčinou tragédie. V jednej chvíli sa vynorí z lesa so svojou agresívnou družinou, zmenený na tele aj na duši, zostárnutý kvôli inak ubiehajúcemu času vnútri anomálie, zlý do špiku kostí. Takmer zabije vlastného brata i jeho priateľa a dievčinu unesie.
Kým sa Steven s Harry Keetonom zotavia, sú pevne rozhodnutí vybrať sa do lesa mytág na vlastnú päsť, aby prenasledovali Christiana a oslobodili Guiwenneth.
Ozajstné magické dobrodružstvo plné nebezpečenstiev začína až teraz...

Robert Holdstock (nar. 1948) debutoval ako dvadsaťročný a napísal mnoho románov i poviedok pod rôznymi pseudonymami. Slávneho spisovateľa z neho urobil až román Mythago Wood, ocenený World Fantasy Award za rok 1985 (keď ho v roku 1994 prvýkrát vydal český Polaris, spôsobil medzi fanúšikmi SFaF menšiu hystériu). Les Mytág naštartoval celú sériu kníh, ktorej súčet sa vyšplhal na číslo sedem. Pokiaľ ide o psychologické pozadie námetu, je silne inšpirované myšlienkami C.G. Junga o ľudskom vedomí a nevedomí.  Kritici označovali Holdstocka za dôstojného nasledovníka J.R.R. Tolkiena a vyzdvihovali predovšetkým jeho sugestívny štýl. Keď v roku 2009 zomrel, smútil za ním celý fantastický svet.

Pre mňa, v Lese mytág, je písanie Roberta Holdstocka také... podmanivé. I keď po dvesto stranách môže zameranie na úzky okruh postáv (zapríčinený aj naráciou v 1. osobe) vyvolávať pocit ľahkej klaustrofóbie, má to i nesporné výhody.
Jednak autorove až hypnotické sústredenie čitateľa neodolateľne vťahuje do atmosféry knihy, jednak má záruku, že mu Holdstock nedáva žiadne jalové podnety. V Lese mytág takmer nenájdete zbytočné slová ani obrazy. Že sú niektoré spočiatku nezrozumiteľné, je v súlade s postupným odhaľovaním súvislostí.

K použitým mytologickým motívom poskytuje stručný návod iba rozprávač, a tak môžete nad ich časovými a multikultúrnymi presahmi dumať na vlastnú päsť, prípadne študovať dostupné pramene. Všade sa dočítate o tom, že Robert Holdstock kombinuje vymyslené mýty s tými skutočnými. Ktorými a do akej miery zatiaľ asi nikto presne neanalyzoval, takže to nechávam na pocity.
Tie hovoria, že Les mytág je originálny román plný poetiky, lyriky, ale aj akcie, napätia a obetavosti. Klasická "vysoká" fantasy o láske, vojne a putovaní, v ktorej sa snúbi súčasnosť s hlbokou minulosťou.
V ryhopskom lese mytág a v koži Stevena Huxleyho sa môžete cítiť ako košatý strom, ktorého vrcholec sa díva dnešnými očami, ale korene zasahujú do doby ľadovej.





Robert Holdstock: Les mytág (vyd. Polaris, 1994, 2005)






Súvisiace:
Robert Holdstock's Mythago Wood - oficiálna stránka autora
zaujímavá recenzia mytágového cyklu (pozor na spoilery)
Lin Carter: TOLKIEN: Zákulisí Pána prstenů
Tim Powers: Stáčení temného piva
Markus Heitz: Trpaslíci
Ellis Petersová: Pokání bratra Cadfaela

14 komentárov:

  1. Veru,veru... Jedna z najoriginalnejsich knih (nie len sffh!), brutalny napor na fantaziu, ale jedna z mala, co dokazali vyvolat ten oslavovany "wow efekt".
    Dalsie pokracovania boli tiez ocarujuce a stalo za to si ich za tie roky precitat niekolko krat.Ale ten pocit, ked clovek vstupil prvy krat do Ryhopskeho lesa...je vlastne nezabudnutelny.Vramci fantasy sa Holdstock pri vsetkych Eddingsoch ci Myersovych straca, ale jeho knihy stale povazujem za tie, ktore su jasnym dokazom,ze fantastika moze dosiahnut skutocnych hlbok...niekedy az desivych.
    draculin

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tak toto si musím zohnať, znie to nesmierne... fantasticky. Čarovne. Ďakujem Anet, opäť, vždy ma dokážeš príjemne navnadiť (niekedy až histericky, ako keď som histericky narýchlo zháňala Lamba, tam si ma až neslušne namotala :) ) a vďaka tebe spoznávam kopec skvelých kníh - aj keď veľa z nich neprečítam, tie, čo prečítam, stoja za to.

    Hurá na Les Mytág! Mimochodom, odporúčaš preklad alebo originál?

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Jeeezus,a toto si necitala? To treba vazne dohnat :)
    A co sa mna tyka - aj ked bezne citam eng. verzie - cesky preklad je vyborny a je to pisane dost obraznym sposobom,takze pokial nie si fakt dokonaly native speaker, radsej nie original :)
    (mna takto dorazili Reynolds a McDonald,takze osobne uz radsej neriskujem:)
    draculin

    OdpovedaťOdstrániť
  4. draculin, keby si ty vedel kolko knih som necitala :) (a kolko som ich kedysi precitala :( ) Rozhodne to dozeniem, toho sa neboj. Dokonaly native speaker nie som, ale s anglictinou problem nemam, kedze poslednych zopar rokov citam hlavne anglicke fantasy knihy (co sa tyka obraznosti, v tomto ma skoro zabil Beagle)no dal si mi dilemu... dobre ceske preklady mam velmi rada.

    Sakra.

    Co teraz?

    OdpovedaťOdstrániť
  5. čítala som český preklad a je podľa mňa dobrý. ja čítam originálov pomerne málo, takže sa mi ťažko posudzuje - pri dobrom preklade som spokojná a bola som aj tu. a zlých prekladov je asi málo.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Anet, ja som už narazila na zopár zlých prekladov (pamätáš Zuzku a toho koníka čo čítala? :)) ) - alebo niekedy ani nie tak zlých, ako nudných.

    Musím sa rozmyslieť :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. No, na zopar katastrofalnych prekladov si spominam, trebars taky Classic bol nimi preslaveny.Cardov Homecoming bol takto "povyseny" na uroven ked jeho citanie hranicilo s masochizmom...

    Mimo SFFH mam zase oblubeny priklad Soguna od Clavella - kde bol preklad sice vcelku OK, ale kedze prekladatel bol brzda, otrockym prekladom jedneho odstavca prezradil jednu z point knihy (sice nie rozhodujucu,ale predsa len to otravilo).

    Ale v pripade Holdstocka by som hlasoval za cesku verziu,je slusna :)
    draculin

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Nedávno som sa nechal nalákať na prečítanie Trpaslíkov, ktoré napísal Markus Heitz. Prečítal som všetky tri časti(parádna) a pridal som dve časti Ritus (dobré striedanie histórie a súčastnosti). Dúfam že rovnako nesklame tvoje odporúčanie pri Holdsockovi...
    Ďakujem za typ

    Mroks

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Niet za čo, Mroks, ja som rada, že si čítal na odporúčanie a páčilo sa ti. Ja som zatiaľ Trpaslíkov zvládla 2 časti. Sú to fakt bichly :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Ja posledné 3 roky čítam iba ebooky, takže o ich hrúbke namám veľa krát ani "šajn"
    Mroks

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Ja tiež čítam aj e-booky, ale keď vidím päťtisíc strán, je mi jasné, koľká bije :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  12. ... preto sa ja nikdy nepozerám koľko má ebook strán. Prečítam si dobrú recenziu, zoženiem ebook a čítam a čítam ... až neskončí. Aká "hrubá" bola, zistím iba podľa hodín strávených čítaním.
    Práve sa mi zdá, že tie najlepšie knihy skončia veľmi skoro a mohli byť ešte "hrubšie"...
    Mroks

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Pise KiRi>>>> jedno z najlepsich fantasy, ake som kedy citala. Les Mytag som dala na jeden dych a koniec bol pre mna prekrasnym prekvapenim. Mam rada hrube knihy, takze skoda, ze toho nebolo viac viac viaaaaaaac!!!

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Hej, Les mytag moze byt, celkom ma uspokojil, ked som ho nedavno po rokoch zase otvoril.

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).