Martin Howard: Denník zlého psa

Túto knižočku náhodou našla na Martinuse moja sestra, keď sme spolu robili poslednú veľkú objednávku a on-line konzultovali na čete. Až ma jej výber prekvapil, obvykle ju zaujímajú skôr vážne knihy a môj vkus na bláznivý humor len zhovievaho toleruje ;-) Mne sa kniha hneď zapáčila a v duchu som hneď myslela na to, že si ju potom požičiam.
Momentálne nastala situácia, že synovec už ju prečítal, nato som mu ju uchmatla, odniesla a prečítala ja, len sestra z nej ešte nevidela ani chlp...


A prečo chlp? Samotný názov knihy by síce mohol mať rôzne metaforické významy a havino na obálke ešte nemusí nič znamenať (veď v názvoch i obálkach kníh je dnes kadečo zavádzajúce), ale podnázov už nenechá nikoho na pochybách.
Rok zo života Bleska: milovníka... bojovníka... psa s veľkým P.
A že je to interesantný rok, plný napätia, dobrodružstva, lásky i bolesti, aký môže zažiť len domáci pes v lokálnom parku i doma so svojím Majiteľom.
Lebo len my ľudia by sme si mohli nebodaj myslieť, že taký domáci pes, ktorý vyjde z domu len na venčenie, musí mať nudný a stereotypný život. Práve naopak!
Bleska zaujíma všetko, čo sa okolo neho deje. Noví psi v spoločnom parku, psí kamaráti aj konkurenti, sučky, značkovanie územia, obveseľovanie Majiteľa, zastrašovanie poštára, naháňanie susedových kocúra a pritom demolovanie ich záhrady. Do jeho psieho života zasiahne napríklad obvinenie z oplodnenia čistokrvnej dalmatínky Bodkule, stratégia na vytvorenie svorky, agresívne maniere brutálneho pitbula Britvu, dve Majiteľove frajerky, elektrifikovaný smetný koš, fatálne zosmiešnenie susedov, ale aj pravá láska...

Najvhodnejšie slovo, ktorým sa dá opísať táto kniha, je MILÁ. Denník zlého psa je ľahkým, zábavným čítaním, zaháňačom nudy. O komické situácie rozhodne nie je núdza. Aj keď by sa takáto knižka mohla rýchlo omrzieť, opak je pravdou. 220 strán utečie ako voda pod mostom a čitateľ sa presvedčí, že aj taký psí denník má niečo do seba :-)

Skvelých ukážok by som našla za dve hrste, ale väčšinou sa ťažko vytrhávajú z kontextu a z deja, takže za všetky uvediem dve:

Kto je tu nadradený živočíšny druh? Pes predsa chápe povely a rozumie aj reči tela a pachom, dokonca vopred vie, čo človek urobí, a je schopný správne zareagovať (Alebo - ako je to v mojom prípade - nereagovať). Na druhej strane nasprostastý homo si nedá ani tú najmenšiu námahu, aby sa naučil čo i len základy komunikácie s nami: nechápe, čo to znamená, keď zavrtím chvostom, a jeho studený frňák nechávajú chladným aj všetky tie osobné informácie, čo sa skrývajú v mojich žľazách a feromónoch. Teda poviem vám, život v tomto brlohu by bol podstatne harmonickejší, keby sa sem-tam spustil na štyri a oňuchal mi zadok!

(s. 7)

Zvyšok dňa som si blahoželal k tomu, akým neodolateľným špičkovým psom som sa stal, a vymýšľal som mená šteniatkam. Chlapci by mali mať tradičné bohatierske mená ako Tesák alebo Pazúr, zatiaľ čo pre dievčatá by sa hodilo niečo jemnejšie a ženskejšie. Páči sa mi Análka, Zvieračka alebo Riťula.

(s. 54)

No nie je sladký, ten Blesk? :-)

Martin Howard: Denník zlého psa (Fortuna Libri, 2008)