Jon Courtenay Grimwood: neoAddix

Aj dovolenka doma má jednu výhodu. Viac ako na tej zahraničnej alebo chatovej, plnej nových vzruchov a zážitkov, sa vám v domácom prostredí chce čítať a nachádzať dobrodružstvá aspoň v knihách, keď okolo sa žiadne nekonajú. Alebo nie podľa vašich predstáv...
Takto som za 2 týždne letnej dovolenky, strávenej spolovice v luxuse rodičovskej opatery a spolovice "na malte" v opatere vlastnej, zládovala 4 knihy. Spolu skoro tisíc strán textu. To sa mi normálne podarí možno za dva, niekedy až tri mesiace :-)
Každá z nich bola z iného súdka a všetky som zhltla ako maliny, takže nasledujúce 4 recenzie (ak sa mi ich podarí všetky napísať), budú venované ešte letným knihám.

Začneme s neoAddixom, moderným kyberpunkovým románom.



Základné motto, ktoré mi napadlo pri románe neoAddix bolo, že by som nechcela vysvetľovať jeho dej človeku, ktorý nikdy nečítal sci-fi. To bolo asi v polovici knihy. Kým som prišla na koniec, zmenila som motto na "nechcela by som ho vysvetľovať nikomu!"
Obálka knihy s futuristickou ilustráciou poinformuje potenciálneho čitateľa o dákom upírovi, chlapíkovi, ktorý ho prenasleduje a finálnom súboji - čím vykváka vlastne celý príbeh, ale zároveň je totálne a tragicky mimo, pokiaľ ide o celkový obsah, atmosféru i ducha diela.
Podľa anotácie by ste očakávali štvrtý sequel Bladea, odohrávajúci sa v budúcnosti a v hlavnej roli s jeho vnukom, ale keď sa začítate, zistíte, že ste dostali skôr Blade Runnera, len s lepšími efektami a upgradovanou hi-fi-tech-nano-bio-kryo hatmatilkou.

Uf, asi to vzdám a ani sa nepokúsim opisovať dej. Možno to za mňa neskôr urobí môj chronický čitateľ Geronimo, ktorý sa na neoAddix chystal ;-) Ako muž bude v tom pretechnizovanom kyberpunkovom prostredí isto viac doma. Lebo ja sa musím priznať, že stále si ešte neviem vysvetliť, ako som mohla s takou chuťou čítať román, v ktorom som sa vlastne neustále strácala! Ale bolo to tak.
Doteraz mám v hlave mnohé scény, ktoré si dokážem živo predstaviť, ale pokus o zmysluplné vyrozprávanie obsahu by mi určite zapiekol mozgové obvody. Je to ako... pravý opak skladania mozaiky alebo puzzle - jednotlivé kúsky boli fascinujúce a šťavnaté, ale po zložení celkového obrázku vznikol Jackson Pollock. Ak mi rozumiete. Dojem zo samotného čítania a prehrýzania sa všetkou tou sci-fi terminológiou a krvavou brutalitou bol lepší, ako záverečné (trochu sklamané) zistenie, že jadro pudla by sa zmestilo do jednej poviedky.
V neoAddixe je silnou devízou jednoznačne forma, bohatosť obrazov, originalita nápadov a barokové bujnenie príbehov vedľajších postáv, až potom niekde na konci sekunduje hlavný dejový oblúk románu, vyjadriteľný jednou vetou:
Starobylý rád na čele s krvilačným grófom je napokon zničený znovuzrodeným žurnalistom, medzitým škaredo zomrie veľa ľudí a bude aj trochu sexu.

Editor Martin Šust v spisovateľovom medailóne píše: "Prvky hard SF přirozeným způsobem koexistují s okultními či mystickými motivy a Grimwood často mistrně míchá akční příběh s noirovým thrillerem v drsné a někdy až halucinogenní směsi prošpikované odkazy na moderní kulturu a stejně tak i klasickou vzdělanost."
Nuž, aj tak sa to dá povedať. Halucinogénna zmes, v každom prípade.
Alebo to vyjadriť priamo ukážkou (v nej síce odkazy na modernú kultúru ani klasickú vzdelanosť nie sú, ale inde áno, to je fakt), ktorú som si vybrala v závere knihy už z číreho zúfalstva:
Ve flanelu podobných zkroucených šedých záhybech na povrchu jeho mozku se axony rozžhavili doběla v záchvatech synaptického ohně, zatímco neurotransmitery propojili nejprve vodorovné a pak i pyramidové buňky, axony s dendrity v rozšiřující se nervové síti.
A to je ešte vcelku slabá káva u pána Grimwooda, keď vezmem do úvahy, že tieto cudzie slová aspoň nájdete v slovníku ;-)
Nechcem sa však sťažovať, veď kniha ma vlastne bavila, i keď pri odsekoch, aký som uviedla, som sa jednoducho utopila v povodni čudných slov a vízií.
NeoAddix preto odporúčam len pokročilým scifistom a fanúšikom kyberpunku!
Prípadne študentom medicíny.
Tí ostatní by ho mohli považovať za zlú investíciu.

Jon Courtenay Grimwood: neoAddix (Laser Books, 2007)