Google+ Riddick's Realm: Jon Courtenay Grimwood: neoAddix

03 septembra 2009

Jon Courtenay Grimwood: neoAddix

Aj dovolenka doma má jednu výhodu. Viac ako na tej zahraničnej alebo chatovej, plnej nových vzruchov a zážitkov, sa vám v domácom prostredí chce čítať a nachádzať dobrodružstvá aspoň v knihách, keď okolo sa žiadne nekonajú. Alebo nie podľa vašich predstáv...
Takto som za 2 týždne letnej dovolenky, strávenej spolovice v luxuse rodičovskej opatery a spolovice "na malte" v opatere vlastnej, zládovala 4 knihy. Spolu skoro tisíc strán textu. To sa mi normálne podarí možno za dva, niekedy až tri mesiace :-)
Každá z nich bola z iného súdka a všetky som zhltla ako maliny, takže nasledujúce 4 recenzie (ak sa mi ich podarí všetky napísať), budú venované ešte letným knihám.

Začneme s neoAddixom, moderným kyberpunkovým románom.



Základné motto, ktoré mi napadlo pri románe neoAddix bolo, že by som nechcela vysvetľovať jeho dej človeku, ktorý nikdy nečítal sci-fi. To bolo asi v polovici knihy. Kým som prišla na koniec, zmenila som motto na "nechcela by som ho vysvetľovať nikomu!"
Obálka knihy s futuristickou ilustráciou poinformuje potenciálneho čitateľa o dákom upírovi, chlapíkovi, ktorý ho prenasleduje a finálnom súboji - čím vykváka vlastne celý príbeh, ale zároveň je totálne a tragicky mimo, pokiaľ ide o celkový obsah, atmosféru i ducha diela.
Podľa anotácie by ste očakávali štvrtý sequel Bladea, odohrávajúci sa v budúcnosti a v hlavnej roli s jeho vnukom, ale keď sa začítate, zistíte, že ste dostali skôr Blade Runnera, len s lepšími efektami a upgradovanou hi-fi-tech-nano-bio-kryo hatmatilkou.

Uf, asi to vzdám a ani sa nepokúsim opisovať dej. Možno to za mňa neskôr urobí môj chronický čitateľ Geronimo, ktorý sa na neoAddix chystal ;-) Ako muž bude v tom pretechnizovanom kyberpunkovom prostredí isto viac doma. Lebo ja sa musím priznať, že stále si ešte neviem vysvetliť, ako som mohla s takou chuťou čítať román, v ktorom som sa vlastne neustále strácala! Ale bolo to tak.
Doteraz mám v hlave mnohé scény, ktoré si dokážem živo predstaviť, ale pokus o zmysluplné vyrozprávanie obsahu by mi určite zapiekol mozgové obvody. Je to ako... pravý opak skladania mozaiky alebo puzzle - jednotlivé kúsky boli fascinujúce a šťavnaté, ale po zložení celkového obrázku vznikol Jackson Pollock. Ak mi rozumiete. Dojem zo samotného čítania a prehrýzania sa všetkou tou sci-fi terminológiou a krvavou brutalitou bol lepší, ako záverečné (trochu sklamané) zistenie, že jadro pudla by sa zmestilo do jednej poviedky.
V neoAddixe je silnou devízou jednoznačne forma, bohatosť obrazov, originalita nápadov a barokové bujnenie príbehov vedľajších postáv, až potom niekde na konci sekunduje hlavný dejový oblúk románu, vyjadriteľný jednou vetou:
Starobylý rád na čele s krvilačným grófom je napokon zničený znovuzrodeným žurnalistom, medzitým škaredo zomrie veľa ľudí a bude aj trochu sexu.

Editor Martin Šust v spisovateľovom medailóne píše: "Prvky hard SF přirozeným způsobem koexistují s okultními či mystickými motivy a Grimwood často mistrně míchá akční příběh s noirovým thrillerem v drsné a někdy až halucinogenní směsi prošpikované odkazy na moderní kulturu a stejně tak i klasickou vzdělanost."
Nuž, aj tak sa to dá povedať. Halucinogénna zmes, v každom prípade.
Alebo to vyjadriť priamo ukážkou (v nej síce odkazy na modernú kultúru ani klasickú vzdelanosť nie sú, ale inde áno, to je fakt), ktorú som si vybrala v závere knihy už z číreho zúfalstva:
Ve flanelu podobných zkroucených šedých záhybech na povrchu jeho mozku se axony rozžhavili doběla v záchvatech synaptického ohně, zatímco neurotransmitery propojili nejprve vodorovné a pak i pyramidové buňky, axony s dendrity v rozšiřující se nervové síti.
A to je ešte vcelku slabá káva u pána Grimwooda, keď vezmem do úvahy, že tieto cudzie slová aspoň nájdete v slovníku ;-)
Nechcem sa však sťažovať, veď kniha ma vlastne bavila, i keď pri odsekoch, aký som uviedla, som sa jednoducho utopila v povodni čudných slov a vízií.
NeoAddix preto odporúčam len pokročilým scifistom a fanúšikom kyberpunku!
Prípadne študentom medicíny.
Tí ostatní by ho mohli považovať za zlú investíciu.

Jon Courtenay Grimwood: neoAddix
(Laser Books, 2007)

10 komentárov:

  1. hehe, hééj? a prečo? veď to je hádam najbiednejšia recka, čo som kedy vypotila :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. takže ho konečne začneš čítať? :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja som dal cez dovolenku 7 knih za tyzden, ehm :)) Ale ako hovorim vsetko jednouhbky.

    Ale spat k veci...podla toho popisu to vyzera byt zaujimava kniha, asi ju hodim do cakacieho zoznamu. Kedze meniny su uz obsadene, tak asi najblizsi termin Vianoce :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. nooo, 7 je lepšie :-)
    a k reakcii - zabral aj ten Blade Runner? ;-D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. ked docitam tie detektivne sci-fi poviedky tak pojdem na neoaddix ale kezde v poslednej dobe viac spim nez citam je otazne kedy sa k tomu prepracujem :D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. ozaj a čo to máš sa detektívne sci-fi poviedky?

    OdpovedaťOdstrániť
  7. nielen Blade Runner, ale aj ten citovany kusok "...Prvky hard SF přirozeným způsobem koexistují s okultními či mystickými motivy..."

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Kdo je vrah? Detektivky z budoucnosti. ed. Mike Resnick, vydal Albatros Plus

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov problémy. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).